Prechádzka po Soule - Katherine

Generál poprosil Katherine aby ho sprevádzala na bežnej obchôdzke po Soule.

Cieľ misie: -
Skryté udalosti: Ano
Skúseností za splnenie misie: -

Na Generálové slová o tom, že to bola škoda som už nereagovala a v tichosti som ho počúvala. Bola som docela zvedavá čo mu udelí za trest, keďže som ani nemala šajnu kedy stihol niečo neuposlúchnuť. Keď ale následne oznámil Zennonovi, že tu má počkať kým mu spraví oko, potichu som si povzdychla, keďže som dúfala v trochu viac detailov, no hold čo už. V moment čo ale Generál zastavil pohľadom na mne mi prešiel mráz po chrbte. Nevedela som prečo, ale s toho čo povedal som nemala už teraz moc dobrý pocit. Pozrela som na Nomad, akoby som sa chcela uistiť či s ním mám ísť, no to mi už Generál naznačil aby som šla za ním. Keď ma uistil, že to bude len krátka prechádzka, povzdychla som si a síce nedobrovoľne som sa vybrala za ním. Moc som sa ani nepozastavila nad tým, že niečo pošepkal Sarah a proste som šla ďalej. Únava ma našťastie čiastočne prešla, takže som už bola vcelku v pohode, no stále na mne boli vidieť známky únavy.

Ešte skôr než sme vyšli von som sa pred východom zastavila. Mlčky som si prehliadla okolie, na čo som sa mierne zamračila. "Čo sa to tu do pekla stalo?!" Zatla som na moment zuby a zavrela oči. "Pokiaľ tu oni s nimi bojovali zatiaľ čo ja som si veselo chrupkala... Dĺžim im sakra veľké ospravedlnenie. Mala som tu byť." Sykla som v mysli, na čo som opätovne otvorila oči a prehliadla si tú spúšť. "Toto ste mi chceli ukázať?" Povedala som vcelku pokojne, no na mojom výraze sa dalo aj cez okuliare vyčítať, že až tak moc v pokoji nie som. "Kde je ten zbytok a tá bielovlasá žena?" Dodala som takmer v momente po prvej otázke a tázavo som na neho hľadela. Nevedela som čo po mne naozaj chcel, ale pravdepodobne mi chcel ukázať túto spúšť, čo sa tu za tak krátku dobu stala.

Generál vyšiel von z budovy, prekročil mŕtvoly no keď bol pár metrovo d nich započul ako sa Katherine spýtala či je to to čo jej chcel ukázať. "Tieto telá ? Oh nie, to nie. Musela si vedieť, že to takto dopadne. Za toto mimochodom môže Zennon a nie ja." Obraňoval sa Generál pred akýmkoľvek vyčítavým pohľadom ktorý by mu mohla Katherine venovať. "Chcel som ti lepšie ukázať Soul a porozprávať sa s tebou, to je všetko." Už sa chcel znova otočiť a ísť no po tom nasledovala druhá otázka na ktorú si len hlasne povzdychol. "Máš mnoho otázok, vieš o tom ? Myslel som, že ja mám byť ten kto sa pýta na to čo tu robí niekto ako ty. Vynikajúci špeh ktorý by mohol pracovať pre Nový Soul. Vieš koľko guliek by bolo do teba vystrelených hneď po tom čo by niekto náhodne zakričal špeh ?" Generál nečakal odpoveď. Znova sa otočil a začal kráčať smerom od sídla. "Chcem a s tebou len porozprávať a ukázať ti pár vecí, nič viac ... nič menej." Dodal popri tom ako si vytiahol z vrecka cigaretu ktorú si zapálil ohňom ktorý sám od seba vzbĺkol na špičke cigarety. "Bože, čím som si to zaslúžil ? Všetci tí ktorý nemajú schopnosti sú taký poslušný a na nič sa nepýtajú. Nemôžeš mi poslať jedného ... jediného človeka ktorý je taký hlúpy aby len poslúchal rozkazy a nerobil problémy ?" Pri tomto monológu sa pozrel na oblohu ako keby očakával nejakú odpoveď, ktorá však neprišla. Hneď pri prvej príležitosti zahol do bočnej uličky kde sa stratil Katherine ktorá stále stála na mieste pred sídlom. Nakoniec však poza rohu vykukla Generálova hlava. "Keď tou bielovlasou myslíš Liaru ... tak tá je preč aj zo zvyškom svojej bandy. Zennon je značne poranil ego a ranil jej česť ... takže sa zrejme niekedy v budúcnosti vráti z trocha väčšou armádou aby vyrovnala účty." Hneď po tom čo to dopovedal sa jeho hlava zasunula späť za roh do uličky kde sa nakoniec Generál oprel o stenu a čakal na príchod Katherine.

Generál sa prv ani len nezastavoval, no po pár metroch čo poprekračoval mŕtvoly mi predsa len odpovedal. "Zennon? Ako to zvládol v takom stave preboha?" Spýtala som sa skôr samej seba prekvapene, keďže už pred tým nebol moc v stave bojovať a Generál ako sám povedal to nebol. Nevedela som čo na tom vlastne bolo pravdy, ale pokiaľ to Zennon naozaj dokázal sám, získal si tým u mňa docela rešpekt. Ako mi Generál vysvetlil, že mi chcel len ukázať Soul a porozprávať sa so mnou, mierne som sa zamračila, pri čom som ho stále sledovala ako ide pomaly ďalej. "Prečo sa so mnou nemôže porozprávať aj v prítomnosti Nomad teda?" Preletelo mi mysľou, no nechcela som to ďalej moc rozoberať, keďže očividne mal na to asi nejaký dôvod. Pri poznámke, že mám mnoho otázok som sa len mierne pousmiala. "Zvedavosť je už od malička moja slabá stránka." Odpovedala som mu v jednoduchosti, na čo som ho počúvala ďalej. Nad jeho vetou o tom, že by mohol byť zo mňa vynikajúci špeh pre Nový Soul som sa trochu pozastavila. Moje schopnosti síce boli veľmi dobre prispôsobené na také poslanie, no ja som ich nikdy nevyužila na nič iné než boli rôzne lúpeže, alebo úniky pred problémami. Nasledujúca veta ma ale opäť donútila sa zamračiť. "Nebodaj ma považuje za špeha pre niekoho iného?" Ozvalo sa mi v hlave tento krát ale prekvapene. Netušila som čo všetko o mne vlastne vie, ale od špeha pre niečo o čom som ani nevedela som sa rozhodne považovať nemohla. V Soule som vlastne nikoho ani nemala a v inej časti mesta som už vôbec ani nebola, no nebrala som mu to. Predsa len som sa tu vzala z ničoho nič a ani len nikto o mne nič poriadne nevedel nerátajúc Nomad, ktorá ma už trochu bližšie poznala. Keď sa ale otočil a zase začal kráčať ďalej, pohľadom som ešte na moment zablúdila na tie mŕtvoly. K jednej z nich som si kľakla a prezrela som si ho detailnejšie. Ich rany boli jasne smrteľné, pri čom tento pri ktorom som ležala to zrejme dostal niečím ostrým cez krk, na čo následne umrel. Zhlboka som sa nadýchla a popri tom ako som sa postavila som si pokojne vydýchla. Keď som pozrela na Generála, naskytol sa mi pohľad na jeho veľmi zvláštny spôsob zapaľovania cigarety. Očividne k tomu nepotreboval ani zapaľovač, keďže sa mu cigareta zapálila sama. "What the.." Zarazila som sa v polke myšlienky, no už som ju nedokončovala, keďže som sa snažila zachytiť Generálové slová, ktoré si zrejme mrmlal skôr pre seba. Hneď pri prvej možnosti sa mi stratil z dohľadu tým, že zabočil do bočnej uličky, no po pár sekundách spoza rohu vykukla len jeho hlava, pri čom mi rovno odpovedal na ďalšiu moju otázku ohľadom tej bielovlásky. Ja som si na to len povzdychla a pobehla som ku Generálovi nech na mňa nemusí moc dlho čakať. Zašla som za ním do uličky, kde stál opretý o stenu, na čo som si len napravila pravou rukou okuliare na čerstvo "opravenom" nose a naznačila som mu, že môžme teda pokračovať ďalej. Otázok som mala síce mnoho, ale on nevyzeral moc ochotne na ne odpovedať, keďže som sa prevažne pýtala ja a odo mňa sa mu moc odpovedí nedostávalo.

"Zvedavosť obvykle ľudí zabíja." Vyšlo z jeho úst keď k nemu konečne Katherine prišla. Cigaretu ktorú si zapáli stále držal v ruke no zatiaľ si ani len nepotiahol. "Vieš, niekedy sa oplatí pýtať sa na rôzne veci ktoré by ti nejako mohli pomôcť. V tomto svete má však každá informácia svoju cenu." Cigaretu natiahol pred seba na o sa začal na ňu koncentrovať. Náhle sa začal celá cigareta neuveriteľne rýchlo vyparovať popri čom sa dym roztiahol po celom okolí no najmä na Katherine a samotného Generála. Po tom čo cigareta dohorela ju len pohodil na zem a zašliapol. "Tak, teraz by sme mali byť v bezpečí aj pred vlkodlakmi." Skonštatoval v tichosti po čom sa opäť vydal na cestu po uličke. "Musím sa ti ospravedlniť za moje správanie. Je mi jasné, že nevyzerám moc vierohodne ako Generál, už len môj vek nenasvedčuje tomu, že by som mal nejaké skúsenosti ... ale skús mi prosím ťa veriť." Popri tom ako sa jej ospravedlňoval len kýval rukou zo strany na stranu. Na konci ulice jednoducho zastal a prstom ukázal na ľavú stranu kde sa tiahla niekoľko metrov dlhá slepá ulička. Na konci tejto uličky stál nejaký muž ktorý bol obklopený asi štyrmi nakazenými. "Stav v Soule je naozaj zlý. Odkedy vypukla táto nákaza skoro všetci sa pomiatli vzhľadom na to, že nedokázali psychicky prekonať návaly agresivity." Pohľadom sa zameral na Katherine ktorej sa mohol naskytnúť pohľad na to ako sa nakazený vrhli na muža po čom ho začali zbesilo kúsať a udierať. "Ty si túto fázu prekonala celkom slušne ako vidím. Ten kúsanec na krku nasvedčoval tomu, že Nomad bola práve tá ktorá to nezvládla." S týmito slovami vykročil smerom vpravo preč od miesta kde onen muž stále kričal o pomoc zo všetkých síl. Generál na to však nijak nereagoval vzhľadom na to, že by z toho muža nemal žiaden úžitok a vzhľadom na to, že s tými zraneniami by aj tak z najväčšou pravdepodobnosťou neprežil viac než pár minút.

Musela som s ním súhlasiť, no v mojom prípade to tak skončiť nemuselo. "To je síce pravda, ale ako chcete zabiť niečo čo ani nemôžete zasiahnuť?" Odpovedala som mu zároveň otázkou a pousmiala sa. Bola som si vedomá toho, že svoje schopnosti teraz ešte neviem poriadne odhadnúť, ale predsa len pravda to bola. Vedela som zatiaľ o jednej slabine, o ktorej vlastne vedela len Nomad a pravdepodobne jej sestra, čo už tak je moc ľudí. Ako som sa tak s ním rozprávala, postrehla som, že si ani raz nepotiahol s tej cigarety. Nemala som moc v láske cigaretový dym, ale pri ňom a Zennonovi som teda spravila výnimku, keďže oni si ničili zdravie i keď zároveň tým dymom ničili aj to moje. Z hypnotizovania jeho cigarety ma prebrali až jeho slová. Nič mu na to ale nepovedala, len súhlasne som kývla hlavou, keďže mal pravdu. Akonáhle natiahol pred seba cigaretu, tá cigareta po chvíľke začala neskutočne dymiť až nás kompletne obkolesil a po chvíľke zmizol. Bohužiaľ tým, že som nebola na cigarety celkovo zvyknutá a vdýchla som ten dym, začala som sa dusiť. Netrvalo to našťastie dlho, pri čom som spýtavo pozrela na Generála prečo to urobil. Skôr než som sa ale stihla opýtať mi to vysvetlil. Nevedela som síce ako nás zakryje cigaretový dym pred vlkodlakmi, ale radšej som sa nepýtala. Mlčky som teda vyrazila za ním, ako sa on vydal na cestu po uličke. Posledné čo by som čakala od niekoho ako je Generál je ospravedlnenie a dosť dobre vystihol to, že fakt nevyzerá ako Generál, keďže moja predstava o Generálovi bola skôr v zmysle starý vráskavý dedo, ktorý má aspoň sedemdesiat rokov a požral všetku múdrosť sveta. On bol veľmi ďaleko od mojej ideálnej predstavy, ale upustila som od toho, keď ma poprosil o to, aby som mu verila. Aj cez okuliare, ktoré som mala na nose bolo poznať, že som vcelku prekvapená. To máte pravdu, nevyzeráte ako Generál." Dodala som ale nakoniec ironicky a potichu sa zasmiala. Keď sme sa ale na konci ulice zastavili, Generál ukázal prstom smerom na ľavú stranu, kde to vyzeralo na slepú uličku. Na konci tej uličky stál nejaký muž, ktorý bol obklopený štyrmi zombíkmi, ktorých som už raz videla v ponorke. "Nával agresivity?" Tieto slová mi vybavili menší flashback z ponorky, kde sa mi stalo vlastne to isté. Sklopila som mierne pohľad k zemi, no ten som po chvíľke zdvihla keď som začula prosbu o pomoc. Keď spomenul, že som túto fázu prekonala celkom slušne, rukou som si prešla po jazve, ktorá mi ostala po kusnutí od Nomad. Nad jeho druhou vetou som sa ale zamračila a pozrela na neho. "Ona za to nemohla a ja ju za to neviním." Povedala som mu chladne, aby som svojím slovám dodala dôraz. Keď sa ale z ničoho nič vybral ďalej, nechápavo som na neho pozrela. "To sa ho nepokúsite ani zachrániť?" Povedala som mu, pri čom mi v hlase bol počuť narastajúci hnev. Nevedela som prečo ho tak moc chcem ísť zachrániť, ale pravdepodobne s tým mal čo dočinenia skôr súcit, keďže som vedela aké to je. "To ste mi teda Generál." Odfrkla som pohŕdavo a rozbehla som sa smerom k nim. "Hej vy!" Skríkla som po tých štyroch, aby som odpútala od toho chlapíka pozornosť smerom na mňa. Ako som bola už skoro pri nich, bežala som trochu bližšie pri pravej stene a tesne pred nimi som vyskočila, odrazila sa nohou od steny a krásnym saltom som si to preletela nad nimi a dopadla som pred toho muža čo kričal o pomoc. Napravila som si pravú aj ľavú rukavicu, ruky zatla v päsť a vybehla som proti nim. Medzi nami nebolo moc miesta, takže som si musela dávať pozor z akej strany na koho útočím. "Dúfam, že keď som aj ja už nakazená, nič sa mi nestane v prípade, že by ma znova uhryzli." Preletelo mi mysľou v momente ako som vyskočila a chcela jedného z nich skopnúť na zem.

"Všetko sa dá zasiahnuť keď sa jednotlivec dostatočne snaží." Prehodil ihneď späť na Katherine na znak nesúhlasu v tom čo povedala. Jej slová o tom, že nevyzerá ako Generál bral viac ako lichôtku než urážku čo sa aj odrazilo na jeho tvári menším úsmevom ktorý si však ona zrejme nemohla všimnúť pretože jej bol otočený chrbtom. Taktiež si celkom cenil toho, že sa Katherine snažila chrániť Nomad tým ,že ju neviní z toho útoku no Generál to videl trocha ináč. "Ty ju za to neviníš to je možno pravda. Na druhú stranu ťa ale mohla zabiť. To že sa neovládla nieje tak ľahko ospravvedlniteľné." Takýmto spôsobom Generál naznačil, že Nomad zrejme bude taktiež čakať nejaký trest ktorý sa odohrá v blízkej budúcnosti, zatiaľ nebolo však jasné čo to bude za trest. Na jej otázku ohľadom záchrany toho muža sa ani len trocha nepozastavil a ihneď odpovedal. "Načo mi je niekto kto sa nedokáže sám ubrániť proti štyrom hlúpym nakazeným ? Vediem odboj, nie mesto. Od záchrany týchto ľudí by tu mali byť jednotky patriace pod Starý Soul a nie moje osobné jednotky." Skôr než to však dohovoril už bolo neskoro a Katherine sa rozbehla smerom k ním. Generál sa nakoniec zastavil a otočil aby videl čo sa Katherine chystá spraviť. Keď preskočila štvoricu nakazených čím im zabránila aby sa dostali k tomu mužovi ostal na moment zaskočený. "Takže ona vie dokonca ja bojovať ? Musím ju mať ..." Preletelo mu hlavou po tom ako zazrel toto menšie divadlo. Po tom čo si Katherine napravila rukavice a vyšla proti štvorici len sledoval ak oto všetko bude pokračovať. V menšom priestore sa ťažko bojovalo no na šťastie ulica bol dosť široká na to aby v nej mohla Katherine celkom dobre bojovať no aj na to aby ju mohli nakazený obklopiť zo všetkých strán, čo sa na šťastie zatiaľ nestalo. Jej prvý výpad dopadol vskutku dobre vzhľadom na to, že nakazený ktorého chcela kopnúť sa nijako neuhol čo znamenalo len to, že schytal silný kop priamo do hrude čo ho okamžite poslalo na zem. Akonáhle však dopadla mohla pocítiť ako sa ďalší z nakazených po nej doslovne hodil a zvalil ju na zem spoločne zo sebou. V tejto chvíli sa Katherine nachádzala na zemi doslovne priľahnutá jedným nakazeným popri čom ďalší dvaja sa chystali na ňu taktiež vrhnúť z úmyslom kúsnuť ju do rúk aby si mohli odkúsnuť kus z jej mäsa.

Na jeho argument ohľadom toho, že mohla zabiť so už nereagovala, keďže o tomto by som sa s ním mohla hádať kľudne aj celý deň. Predsa len tam nebol, takže nemohol vedieť ako sa to vlastne celé stalo. Nevedel, že Nomad bola pod vplyvom nejakých drog pravdepodobne a že mne sa podarilo zachrániť miesto Nomad zombíka, ktorý mi miesto poďakovania zakusol takmer do krku. Možno by som mu to mohla potom detailnejšie vysvetliť, ale teraz som mala na práci štyroch chlapíkov, ktorý boli každý pomaly o hlavu vyšší než ja, keďže Generál bol na to moc pohodlný a radšej sa vyhovoril na nejaké jednotky patriace pod Starý Soul, než aby sa sám ušpinil. Ja som bola stále špinavá dosť, takže trochu krvi navyše mi fakt nemohlo ublížiť. V moment čo sa mi podarilo jedného z nich úspešne skopnúť na zem, ďalší z nich sa na mňa doslova hodil a zvalil ma na zem. Vzhľadom na to, že bol vyšší mal v tomto výhodu. "Kebyže viem, či mi vôbec fungujú schopnosti.." Sykla som v mysli trochu vyčerpanejšie, keďže som stále bola docela vyčerpaná a povzdychla si. "Nemôžem teraz spoliehať na schopnosti dokiaľ nezistím, ako dlho mi vlastne fungujú." Presvedčila som sa v mysli, na čo som na toho zombíka na mne pozrela. Očividne mal chuť si zo mňa doslova ukusnúť, no nemala som v pláne sa mu len tak nechať. Keď už chce jedlo, musí ho najprv poraziť. Schmatla som mu oboma rukami hlavu tak, aby pozeral priamo na mňa a celou silou som mu nos narazila o moje čelo, na čo som ho následne odhodila od seba a zbytok jeho tela som zo seba doslova zhodila. Jednoduchým saltom som sa opäť dostala na nohy a uhla som tým pádom ďalšiemu, ktorý sa po mne načahoval aby mi ukusol zrejme z ruky. "E-e." Zamávala som nesúhlasne prstom a doslova si čupla, pri čom som rýchlo máchla nohou do takého pol-oblúčika, čím som ďalšieho z nich potkla na zem. Toho štvrtého som schmatla spredu za tričko, pri čom som mu podkopla jednu nohu a tým, že som ho držala za tričko som ho pomocou rúk stiahla ešte prudšie na zem. "Bež!" Skríkla som po tom chlapovi, ktorého napadli, keďže mi bolo jasné, že na zemi neostanú predsa len večne, no nečakala som kým sa rozhodne utekať, tak som k nemu radšej prišla, pri čom som ešte kopla do toho prvého zombíka aby ostal na zemi, schmatla ho za ruku a doslova ho odstrčila od nás, pri čom som dúfala, že bude mať dosť rozumu na to aby začal utekať. "Ach jaj, neviete ostať ležať čo?" Prešla som si ukazováčikom popod nosom a trochu prudšie som sa nadýchla nosom, čo spôsobilo, že mi do nosa zase vrazil ten odporný mŕtvolný zápach, ktorý som tak nevnímala keď som dýchala len ústami. Našťastie ma to ale moc nevyviedlo z miery, no bolo na mne vidieť, že som ešte stále docela vyčerpaná. Dala som si od nich radšej trochu odstup, pri čom som kráčala chrbtom smerom ku Generálovi a čelom smerom od nich aby mi náhodou neskočil niekto od chrbta. Síce som na to nevyzerala, ale bola som omnoho silnejšia vďaka tréningom a celkovo cvičeniu, ktorým som si prechádzala vlastne celý život, keďže môj koníček bol okrem Capoeiri aj parkour. "Whew... teraz fakt nie som vo forme bojovať. Hlavne nie v oslabení jedna verzus štyri." Utrela som si pot s čela a stále pomaly ustupovala smerom ku Generálovi, no neotáčala som sa, keďže som ich nechcela spustiť z očí.

Akonáhle Katherine povedala mužovi, aby neotáľal ale utekal mohla zazrieť ako sa ihneď rozbehol smerom preč. Keď došiel ku Generálovy ten mu zastúpil cestu aby nemohol utekať ďalej a rukou mu naznačil aby šiel smerom do jeho sídla kde ho čakalo lekárske ošetrenie. Po tom čo spravila Katherine niekoľko krokov vzad mohla pocítiť ako chrbtom narazila o Generálovu hruď. "Konáš impulzívne, to je na jednu stranu fajn ale na druhú je to obrovský problém." Oznámil jej po čom ju chytil za ramená a začal ju ťahať preč smerom od tých nakazených ktorý sa pomaly začali zbierať zo zeme. Ako ju však ťahal preč mohla si všimnúť, že sa okolo nich začína objavovať čím ďalej tým viac ľudí ktorý boli podobný tým predtým no neboli vôbec agresívny ale skôr ako bežný ľudia ktorý majú zdravotné problémy. Koniec uličky ktorý nebol slepí viedol do väčšieho priestranstva ktoré vyzeralo ako nejaká forma trhu. "Starej časti Soulu sa hovorí aj mŕtva časť. Toto označenie mu začali dávať obyvatelia nového Soulu vzhľadom na to, že oni sú prevažne zdravý, podstupujú liečbu proti onomu vírusu a celkovo sa dožívajú dlhšie než títo chudáci." S týmito slovami pustil Katherinine ramená a sám sa vydal smerom do centra tohto trhu. "V odboji sú prevažne zdraví ľudia, teda skôr si to o sebe myslia. Nakoniec sú všetci ktorý sa narodili v Soule nakazený či si to priznajú alebo nie." Ako kráčal medzi stánkami sem-tam spomalil ako keby hľadal niečo konkrétne. "Dokonca aj ja som nakazený i keď to tak nevyzerá na prvý pohľad. Možno mi zajtra upadne kus ruky, nohy, tváre alebo jednoducho preskočím niekoľko fáz tohto vírusu a proste zomriem." Pravou rukou hrabol po stole z ktorého vzal jablko do ktorého ihneď zakúsol. "Preto potrebujem v odboji niekoho s tvojimi schopnosťami. Skôr než príde môj čas by som sa rád postaral o to aby boli všetci ľudia buď vyliečený, alebo aby im bola poskytnutá taká istá pomoc ako v novej časti Soulu." Ako to dopovedal, otočil sa a ukazováčikom na ľavej ruke jej ťukol priamo do hrude. Jeho oči sa zamerali na tie jej a pohľad zvážnel najviac ako Katherine mohla vidieť za ten čas čo ho spoznala. "Potrebujem v armáde niekoho kto by bol ochotný riskovať svoj život pre dobro ostatných. Niekoho, kto by sa dokázal bez väčších problémov dostať do nového Soulu a kradnúť informácie o lieku ktorý by dopomohol k vyliečeniu týchto chudákov."

Bola som rada, že sa mu nakoniec podarilo ujsť, keďže fakt by ma naštvalo, ak by toto moje doslova vypľúvanie duše vyšlo nazmar. Moje dýchanie sa postupne upokojovalo ako som ustupovala ďalej, no keď som do niečoho narazila, skoro som chytila infarkt. Reflexívne som sa ohnala lakťom, no keď som si uvedomila, že to je zrovna Generál do ktorého som vrazila, prudko som zastavila len fakt pár centimetrov od jeho rebier. "Pardon, reflex." Ospravedlnila som sa mu, na čo som trochu sčervenela, keď som si uvedomila ako som na ňom vlastne nalepená.  "Asi fakt nie som ešte fit." Poškriabala som sa ukazovákom pravej ruky na brade, na čo som od neho uskočila trochu ďalej a nevinne sa pousmiala. Akonáhle mi ale vynadal, že jednám impulzívne, musela som mu s časti dať za pravdu. "Keby som ale teraz nejednala impulzívne, kto by ho zachránil?" Pozdvihla som mierne obočie pri mojej otázke, na čo som sa zarazila keď ma chytil za ramená a začal ťahať preč od tých zombíkov. Nestihla som ani začať protestovať, tak som sa len naštvane zamračila. V ten moment som ale  postrehla, že sa okolo nás začínalo objavovať čím ďalej tým viac ľudí, ktorý boli podobný tým s ktorými som pred chvíľkou bojovala no s tým rozdielom, že neboli agresívny. Ako sme sa pomaly blížili na koniec uličky, naskytol sa mi pohľad na niečo ako trh. V očku sa mi zablyslo, no keď som si uvedomila, že som tu s Generálom, hneď mi úsmev zmizol s pier. "Ach jaj, tuto bude ťažké odolať môjmu nutkaniu. Preto sa vyhýbam trhom." Povzdychla som si v mysli a obzrela sa navôkol, na čo moju pozornosť upútali až Generálové slová. "Počkať.. takže ten Nový Soul je vlastne niečo ako nejaká zbohatlícka štvrť, alebo skôr presnejšie časť?" Spýtala som sa ho aby som si to poriadne ujasnila, na čo ma aj v ten moment pustil a nechal ma ísť slobodne. Ako sme spoločne kráčali ďalej, dostávalo sa mi pomaly viac a viac odpovedí na moje otázky. "Kus ruky alebo nohy?" Zhrozila som sa, na čo som si opäť chytila tie stopy po kúsanci na krku. "Mám teda predpokladať, že sa to môže stať aj mne?" Sklonila som trochu pohľad smerom na zem pri položení tejto otázky, no následne na to som pozrela opäť na Generála, ktorý si len tak vzal jablko a zahryzol do neho. Potmehúdsky som sa pre seba pousmiala a ako som prechádzala okolo jedného ovocného stánku po ľavej strane, nenápadne som si čmajzla menší strapec hrozna a začala ho pojedať popri počúvaní Generála. Ako dokončil svoj názor o tom, prečo potrebuje niekoho s mojimi schopnosťami v odboji, opäť som trochu podvihla obočie. Nechápala som akosi prečo by na liečenie ľudí potreboval moje schopnosti, keď moje schopnosti, teda skôr konkrétne Fázovanie ľuďom dokáže len ublížiť a nie ich zachrániť. V moment čo mi ale ťukol ukazovákom do hrude a zapozeral sa mi do očí, ostala som tam nehybne stáť. "Don't give me that look." Šepla som si v mysli keď som mu prešla pohľadom s jeho prsta na mojej hrudi do jeho očí, ktoré už len pohľadom naznačovali, že to myslí smrteľne vážne. Ako dodal, že potrebuje v podstate zlodeja, mierne som sa pousmiala. "Zvláštne, že Vám ale nezáležalo na tamtom mužovi." Nechcela som aby to znelo moc ako výčitka, ale ona to akosi aj výčitka bola. "Pokiaľ hľadáte zlodeja, tak to klopete na správne dvere, keďže to bol práve dôvod, prečo som musela odísť a skončila som nakoniec tu." Priznala som sa mu potichšie, i keď pôvodne som to nikomu nechcela hovoriť. Nechcela som ale moc zachádzať do detailov, keďže sa mi to tam už trochu vymykalo s pod kontroly a vtedy zo mňa bol fakt doslova kleptoman. Od kedy som v Soule, dávala som si bacha a ovládala som sa, no teraz som nemohla odolať. Docela som si tým ale uľavila. "Okrem toho verím názoru Nomad.. Chápem vaše obavy, ale teraz.. nedokážem ovládať ani svoje schopnosti poriadne." Šepla som mu, keďže rozoberať také veci nahlas uprostred tržnice nebol dobrý nápad. Chcela som mu pomôcť, ale zároveň som brala v poraz slová Nomad. Okrem toho, ja som teraz nebola zrovna vzor špióna, keď som nedokázala ani odhadnúť kedy mi budú schopnosti fungovať a kedy nie, čo bol jeden asi z hlavných dôvodov, prečo som sa nechcela pridať ešte nikam, keďže by som nebola moc užitočná ak by ma hneď chytili.

"Nie tak úplne ale v podstate si to pochopila." Odvetil súhlasne smerom na Katherine. "Nový Soul je jednoducho techniky popredu oproti tejto časti. Je to ťažké vysvetliť ale táto časť Soulu tu stojí už celkom dlho no vzhľadom na to, že výstavba mesta pokračovala len jedným smerom tak sa toto mesto stalo v istú dobu mestom duchov keďže sa všetci ľudia presúvali do novo vystavených budov." Generál konečne dojedol ono jablko z ktorého ohryzok jednoducho pohodil na zem. Jej dve otázky ho vôbec neprekvapili ba naopak len čakal na dobu kedy sa to Katherine spýta. "Iste sa to môže stať aj tebe, každému sa to môže stať bez ohľadu na to v akej fázy premeny sa nachádza. Keby sme vedeli ako vírus pracuje vedeli by sme iste predpokladať kedy preskočí fázu alebo aspoň prečo ju preskočí. Za týchto okolností však vieme len to, že nikto sa nedožije viac než šesťdesiat rokov." Na podpichnutie ohľadom muža ktorému Generál nepomohol ani mu na ňom nezáležalo neodpovedal vzhľadom na to, že to považoval za nepotrebné. Katherine by chápala prečo tak spravil keby v Soule žila o niečo dlhšie no keďže tomu moc nerozumela tak to nechal pre tentokrát byť. Následne však pokračoval v rozprávaní o tom, že sa ozval na správnu osobu vzhľadom na to, že pre isté dôvody musela odísť zo svojej zeme po čom skončila práve v Soule. "Bingo..." Vyšlo z jeho úst naozaj po tichu čo započul Katherininu vetu o tom, že jednoducho musela odísť. Tá jedna veta stačila na to aby si Generál ujasnil nejaké veci. Potom však prišla veta o tom, že dôveruje názoru Nomad ktorá hovorila o tom, že Katherine jednoducho nepôjde do jeho armády spoločne s tým, že nedokáže ovládať svoje schopnosti. "Keby som ti vysvetlil kedy tvoje schopnosti nefungujú a prečo, pridala by si sa ?" Generál spravil menší krok smerom ku Katherine spoločne s čím naklonil svoju hlavu k jej uchu. "Môžem ti povedať niečo čo ti Nomad zatajila. Niečo čo by výrazne zlepšilo prehľad o tvojich schopnostiach. Vedela by si presne kedy ti nebudú fungovať a kedy ti zas začnú fungovať ... a všetko by si to mala na dosah ruky." Všetko čo jej teraz Generál povedal znelo tak potichu, že to skoro nemohla počuť ani samotná Katherine i keď boli jeho pery naozaj tesne pri jej uchu. Čo však mohla pocítiť bolo to, že jej slabo klepol po ľavej ruke kde mala pripevnený komunikátor od Nomad. Pomalým krokom sa opäť odsunul od Katherine smerom preč z trhov. "Mimo to, osobne si myslím, že by si uvítala možnosť vidieť tie hračky ktoré sa nachádzajú v Novom Soule ... slušne by si si za ich predaj zarobila pokiaľ by si ich predávala priamo odboju."

"Hmm, tak už aspoň viem kde to vlastne som." Potvrdila som si v mysli vďaka informáciám, ktoré mi Generál zdelil, na čo som sa mierne pousmiala. "Predpokladám ale, že teraz sa len tak ľahko presťahovať nedá, že?" Dodala som skôr ironicky, na čo som na to naozaj nečakala odpoveď. Ako mi ale povedal, že odpadnúť len tak niečo z tela môže vlastne úplne hocikomu bez ohľadu na to, v akej fázy sa vlastne nachádza, donútilo ma to sa znechutene zamračiť, keďže som si to predstavila. Bola to naozaj vtipná predstava, no realita už by tak vtipná nebola, keďže pre svoje schopnosti a koníčky potrebujem všetky končatiny a časti tela. "Nie, že by som mala v pláne žiť nejako extra dlho. Pri mojich schopnostiach a zlozvykoch to pravdepodobne nebude ani štyridsať." Zasmiala som sa, no bohužiaľ som to myslela naozaj úprimne. Hlavne v prítomnosti Nomad, ktorá má tak v láske elektrinu. Zjedla som ešte posledné dve bobule, ktoré som mala na stopke a tak isto ako Generál som to proste nenápadne pustila na zem, na čo to hneď nejaký okoloidúci zašliapol. V tom momente ale niečo Generál šepol, ale vďaka tomu, že som momentálne nedávala pozor som to prepočula. Akonáhle mi ale položil návrh o tom, že by mi povedal kedy mi vlastne schopnosti fungujú a kedy nie za cenu toho, že sa pridám, zamyslene som zvraštila čelo. Keď ku mne ale spravil krok a naklonil sa až k môjmu uchu, dosť som znervóznela, čo sa odrazilo aj na tlkote môjho srdca, ktoré začalo rýchlo biť. Mierne som prv stuhla a pohľad som pretočila na jeho tvár, ktorú som ani celú nevidela kvôli tomuto uhlu. "Ten je ale sakra vypočítavý. Očividne nemá rád slovo nie." Prebehlo mi hlavou v momente keď mi povedal, že mi môže povedať niečo, čo mi Nomad tají. Nebolo to popravde pre mňa žiadne prekvapenie, keďže ani ja som Nomad nepovedala všetko, takže ona nemala dôvod hovoriť všetko mne. V momente čo mi ale ťukol do pravej ruky, kde som mala pripevnený komunikátor od Nomad som sa tak trochu prebrala z myšlienok a sledovala ho ako sa odo mňa odsunul. Ako tak spravil, tep sa mi pomaly začal vracať do normálu až sa napokon úplne upokojil. V tú chvíľu ako spomenul, že by som si mohla slušne zarobiť, zablyslo sa mi v očiach, no v ten istý moment mnou ale trkli slová Nomad. Mala som naozaj veľkú dilemu, keďže som nečakala, že by ma mohol fakt takto zahnať do kúta. "Damn you General! Ako sa mám teraz rozhodnúť s čistou hlavou?" Zatla som mierne pravú päsť, pri čom som zároveň pozrela na komunikátor čo som mala na ruke. "Vy ste ma schválne vytiahli von kvôli Nomad však?" Spýtala som sa ho, na čo som sa vybrala za ním. Vzhľadom na to, že Nomad nemala ako som si všimla problém mu povedať nie, pri nej by ma zrejme nedokázal nijako presvedčiť, preto som schválne zahla od témy a tým sa vlastne vyhýbala odpovedi. "Musím ale uznať, že je to fakt lákavá ponuka, ale.. nie! Proste nie.. musím odolať." Tlačila som na seba v mysli, keďže moje "kleptomanské" ja sa naháňalo za ziskom nových vecí.

Na jej otázku nesúhlasne kývol hlavou s čím si zároveň hlasne povzdychol. Bolo zrejmé, že keby mohol tak by už v Soule nebol no na druhú stranu tu boli veci ktoré mu jednoducho nedovolili odísť. "Tvoj život je značne redukovaný úplne všetkým čo sa v Soule nachádza, Katherine." Po tom ako to všetko povedal Katherine len pozoroval ako reaguje. Každý jej výraz naznačoval tomu, že je o krok bližšie k tomu dostať Katherine na svoju stranu. Na otázku ohľadom Nomad len pozdvihol kútiky úst. "Nomad by ťa len zbytočne zavádzala a zatajovala ti pravdu takú aká je. Ja ti ponúkam všetko čo chceš vedieť a to sa len spolu prechádzame." Rukou naznačil aby ho Katherine opäť nasledovala. "Vieš Katherine ... pokiaľ by si sa pridala k odboju tak by si mohla spolupracovať s Nomad, v opačnom prípade ťa budem musieť požiadať o to aby si sa jej vyhýbala vzhľadom na to, že by si mohla byť rušivým elementom ktorý by zabraňoval v efektívnej práci pre odboj." I keď stále rozprával na Katherine ostával je chrbtom sledujúc okolie. Prešiel pomedzi niekoľkých nakazených priamo do ďalšej uličky ktorá viedla smerom k neutrálnej zóne. Hneď ako Generál vyšiel z druhu nastal menší útlm v počte ľudí ktorý sa nachádzali naokolo. "Myslím, že toto už stojí za to aby si pouvažovala nad mojou ponukou, nemyslíš ?" Až teraz natočil Generál hlavu aby videl Katherinine reakcie na to všetko čo jej hovoril. "Nedala si mi moc na výber, vieš ? Existujú už len posledný dvaja Generálovia ktorý by mali udržovať mier v tomto svete. Obaja sa znížili na úroveň zla proti ktorému bojovali kvôli svojim osobným túžbam." Generál tým narážal na seba spoločne s nejakou osobou avšak koho druhého tým myslel nebolo jasné. "Pokiaľ umriem s tým, že som nestihol napraviť všetko to čo som skazil... moja duša jednoducho nebude môcť odpočívať v pokoji." Opäť začal o niečo spomaľovať až nakoniec úplne zastavil. Hlavu natočil smerom k oblohe pozorujúc tých pár oblakov ktoré boli na oblohe. "Ten vírus, ruionosa, vytvoril istý vedec ktorý pracoval a viacerých projektoch. Vírus na vyhladenie upírov, prvý roboti, kyborgovia, ruionosa ... Nomad." Nakoniec prešiel z oblohy znova na Kaherine aby sa uistil, že stále vníma. "Ten vedec všetko začala a môže to aj všetko skončiť... avšak je tu jeden problém." Ako stále rozprával, oprel sa o stenu spoločne s čím s prekrížil ruky a nohou sa podoprel. "Pred niekoľkými rokmi proste zmizol... teda presnejšie bol označený za mŕtveho."

Na jeho poznámku o tom, že môj život je značne redukovaný všetkým v Soule som si len povzdychla. "To som dobre zablúdila." Zamrmlala som si skôr popod nos a pohliadla som na Generála keď opätovne prehovoril. Ako ale povedal, že Nomad by ma len zvádzala a zatajovala by mi pravdu, nepríjemne som sa na neho zamračila. Nevedela som prečo, ale štvalo ma to čo povedal o nej. "Ach jaj, mám taký dojem, že som si k Nomad vypestovala za takú krátku dobu až moc silné puto. To mi nie je vôbec podobné." Povzdychla som si nad tým vlastne už teraz faktom. Keď mi naznačil aby som ho sledovala, mlčky som sa za ním vybrala a vypočula si čo má na srdci. "Nie je to tak trochu vydieranie?" Podpichla som ho, keďže mi už fakt nedával na výber. Začínal mi docela šlapať na nerva tým, ako moc sa snaží, ale na druhú stranu som bola vcelku polichotená, keďže okrem môjho bývalého Capoeira klubu kde som trénovala ma vlastne nikto nikde nechcel. Ako sme ale postupovali ďalej, zmeny prostredia mi prišli až radikálne. Ešte pred chvíľkou sme boli na trhu, kde bolo kopec ľudí a tu zrazu nebola hádam ani polovica s toho čo bolo tam. Nevenovala som tomu síce takú extra pozornosť, keďže som ju venovala Generálovi, ale tento detail mi aj napriek tomu neunikol. Ako na mňa už konečne otočil Generál hlavu, mohol vidieť nespokojnosť v mojom výraze. V moment ako ale dokončil to o tom, že sú už len dvaja Generálovia ktorí by mali udržovať mier vo svete a obaja sa znížili na úroveň súpera proti ktorému vlastne bojovali, zmenil sa môj výraz tváre z nespokojnosti na zvedavý. "Keď už o tom hovoríte, kto je vlastne ten druhý Generál? Predpokladám, že bude asi v tej druhej časti Soulu, keďže ste len dvaja a vy ste tu. Stretla som sa už s osobou, ktorá spomenula iného Generála, ale nič viac o ňom neviem." Ukazovákom a palcom som sa poškriabala na brade, keďže som sa snažila si spomenúť na to čo vlastne povedala o ňom sestra Nomad, no to čo ma momentálne napadalo bolo len to, že jej sestra bola pod ním tak ako je Nomad pod týmto Generálom. Popravde som sa chcela vyhýbať čo najviac odpovedi, ale keď povedal, že pokiaľ umrie s vedomím, že nenapravil to čo skazil, tak jeho duša nebude odpočívať v pokoji, musela som sa nad tým opäť zamyslieť. "Nomad síce vraví, že odboj nie je nič pre mňa, ale pokiaľ by som sa dokázala aspoň trochu zlepšiť, mohla by som byť užitočná aspoň niekde, keď už doma som toho toľko pokazila svojimi schopnosťami. Svojím spôsobom ho aj chápem, keďže ja by som to teraz najradšej tiež všetko napravila, ale pokiaľ by ma tam len uvideli, už by sa ani nepokúšali ma zavrieť a pravdepodobne by ma zabili za tie škody, čo som napáchala." Sťažka som si povzdychla a pozrela na Generála, ktorý sa po chvíľke úplne zastavil a začal sledovať oblohu. Jeho ďalšie slová si ale upútali moju plnú pozornosť a myšlienky som na chvíľku odložila stranou i keď som mala nad čím premýšľať. "Počkať.. tým chcete povedať, že za to čo má Nomad v sebe vlastne môže nejaký magor, ktorý rád experimentuje a po tom všetkom čo spravil nakoniec len zdúchne? Ak ovšem naozaj neumrel?!" Povedala som s výraznejšou zmenenou tónu hlasu, na čo som sa postavila priamo oproti Generálovi a naštvane na neho pozerala. "Ako mu to mohlo všetko prejsť?" Nešlo mi to popravde do hlavy, keďže predsa len len tak spraviť vírus, ktorý spraví z ľudí toto.. Proste nope. "Nie sú po ňom žiadne stopy?" Spýtala som sa už pokojnejšie, keďže som vedela, že zvyšovaním hlasu na Generála si aj tak moc nepomôžem. Tiež som si bola plne vedomá toho, že som mu neodpovedala vlastne na to či sa pridám alebo nie, ale vedel, že nemám akosi moc na výber pokiaľ chcem ostať s Nomad. Nechcela som mu na to ale ešte úplne kývnuť, keďže tu stále bolo niekoľko otáznikov, na ktoré som chcela odpoveď.

"Vo vojne je všetko povolené nie ? Nepovažuj to za vydieranie, skôr ako formu ponuky ktorú nemôžeš tak snadno odmietnuť ako akúkoľvek inú bežnú ponuku." Generál mal pravdu. Pokiaľ by stále dookola prosil Katherine alebo ju žiadal aby sa pripojila do odboju iste by stále odmietala. Avšak keď pritlačil na pilu a nedával jej moc veľký priestor na výber tak to šlo už o niečo ľahšie. Keď sa Katherine spýtala na druhého Generála, musel trocha podvihnúť obočie. Nečakal, že zrovna Katherine bude niečo vedieť o druhom Generálovy a ešte o to menej to, že bude poznať osobu ktorá o ňom hovorila. "Druhý Generál je Diktátor. Narozdiel odo mňa, ona si nechala svoje označenie ktoré zároveň sedí aj k režimu ktorým vládne v Soule. Neviem si naozaj predstaviť, že by ma niekto volal mojim označením Hunter." Takto v krátkosti vlastne vysvetlil pôvod aj meno druhého Generála. Vo chvíli keď to dohovoril sa však Katherine rozhovorila no nakoniec z toho vyšlo len enormné množstvo otázok. To všetko však bolo stále na mieste, aspoň v prípade Katherine. "značenie magor je trocha prisilné, nemyslíš ? V podstate nejde o to, že by rád experimentoval ale skôr o to, že je to jeden z najchytrejších ľudí celého sveta. Jeho IQ presahovalo všetky možné tabuľky ktoré existovali. Nakoniec bol k tým experimentom ako ty vravíš dotlačený, presne tak ako ja tlačím teba do rozhodnutia sa." Generál chcel dať pravdu o tomto vedcovi na pravú mieru vzhľadom na to, že neznalá Katherine začala zrejme tohto vedca považovať za blázna bez zábran. "To čo má Nomad v tele je presne to isté čo ty cítiš všade naokolo. Ten odporný puch ktorého sa nedá zbaviť, reže ťa do nosa, štípu ťa z neho oči a chce sa ti zvracať... poznáš ten pocit, že ?" Pre zmenu vzal Generál kontrolu nad otázkami. "Nomad spoločne z jej dvojčaťom sú nútené experimenty, dve dievčatá ktoré nemali budúcnosť ani rodinu. Prvé svojho druhu mali byť dokonalé zbrane pre ukončenie všetkých vojen skôr než začali." Na okamih nastala istá odmlka v ktorej si Generál len hlasne povzdychol. "Miesto toho je Nomad chodiaca mŕtvola prežívajúca ohromnú bolesť vo vnútri svojho tela. Nemožno povedať, že bol onen experiment úspešný vzhľadom na to, že zamoril celý Soul. Zároveň však nemôžem povedať ani to, že nebol neúspešný... stačí sa zahľadieť na Nomad a uvidíš to v nej, je tam tá chuť ktorú môžeš vidieť len u vojakov ktorý vojnu prežívajú naplno." Po týchto slovách sa vydal opäť na cestu ďalej po ulici. "Tomu vedcovi to len tak neprešlo. Vzhľadom na to, že bol nútený k týmto experimentom. To že zmizol je v podstate výborné, aspoň nebude nútený pracovať ďalej na stých experimentoch ktoré nestihol dokončiť."

Mierne som sa pousmiala nad tým jeho vysvetlením o tom, že to nie je vydieranie. Začínal sa mi páčiť jeho štýl. Bol podlý ako líška a zo všetkého najviac vynaliezavý. Človek mu dal len trochu bližšie info o sebe a hneď toho dokázal zneužiť pre svoje vlastné ciele. "Takto fakt nemám moc na výber. S Nomad chcem ostať, keďže je to jediný človek ktorého tu aspoň trochu bližšie poznám a dokonca mi v jeden deň zachránila krk hneď niekoľko krát, takže jej ešte stále niečo málo dĺžim." Povzdychla som si. "Ale pridám sa pod podmienkou, že mi poviete o schopnostiach a to vrátane toho, čo by mi ich pomohlo zlepšiť." Mrkla som na neho a usmiala sa od ucha k uchu. Nechcela som toho predsa len moc i keď som nebola v postavení si vôbec určovať nejaké podmienky. Pre mňa to ale bolo niečo ako symbióza. On ma potrebuje kvôli schopnostiam a ja jeho potrebujem kvôli Nomad. Vedela som, že s toho nebude mať isto radosť, pravdepodobne za to ešte sprdne mňa, že som sa nechala tak ľahko oblbnúť, ale hold nedal mi na výber. Akonáhle ale spomenul Diktátora, zistila som, že nakoniec to bude pravdepodobne žena a zrovna on svoje označenie zrovna moc nemusí. "Poznámka, nehovoriť mu Hunter pokiaľ ho nechcem naštvať." Poznamenala som si to v mysli a počúvala ho ďalej. "To som nevedela. Pardon.." Dodala som len k jeho slovám ohľadom vedca, ktorého som vlastne zbrklo a krivo obvinila. Akonáhle mi ale vysvetlil, že to čo má vlastne Nomad v tele je to, čo cítim všade naokolo, môj pohľad sa s pozorného zmenil na doslova zarazený. Prv som na jeho otázku nijako nereagovala, no chvíľku na to som súhlasne kývla. Ten puch bol naozaj všade a nedalo sa ho nijako zbaviť. Jediná pozitívna vec na tom rozbitom nose bolo to, že som to aspoň vtedy necítila. Keď som nad tým tak moc nepremýšľala, ani som to poriadne nevnímala, ale teraz keď to zmienil, začala som si to zase viac uvedomovať. Odrazilo sa to aj na mojom výraze tváre, ktorý sa trochu pozmenil na znechutený, pri čom som trochu krčila nos ako som sa snažila ním nedýchať, ale po chvíľke som to vzdala v moment, keď povedal, že Nomad a jej sestra sú vlastne práve tie, na ktorých on experimentoval. Pohľad som sklopila k zemi, pri čom som ho počúvala ako hovorí ďalej. "Zbrane.." Prebehlo mi hlavou opätovne to slovo. Nikdy som o nikom ani len neuvažovala ako o zbrani a taktiež som pre to ani nemala pochopenie. "Nikto by sa nemal takýmto spôsobom zahrávať s ľudským životom aj keď si myslí, že je sebeviac bezcenný." Pošepla som polohlasne, pri čom bol v mojom hlase počuť istý hnev, no nebol až tak výrazný. Keď si Generál povzdychol a povedal, že Nomad je vlastne chodiaca mŕtvola, ktorá prežíva ohromnú bolesť vo svojom vnútri, zatla som obe päste tak silno, že som si skoro nechtami zaryla do kože. "Ona takto trpí a aj napriek tomu pre mňa spravila tak veľa?... Ako to môžeš zniesť Nomad?" Nechápajúc som sa pýtala samej seba. "Stretla som sa aj s jej sestrou a ona nie je iná. Aj keď mala poranenú ruku a ja som jej ešte tlačila na ranu, stále sa snažila bojovať a nevzdávala to. Stáť proti nej sama... no pravdepodobne tu už nestojím." Poznamenala som potom čo Generál dokončil vetu o Nomad a jej chuti bojovať, na čo sa rozišiel ďalej po ulici a ja v jeho závese. Rada som počula, že mu to len tak neprešlo i keď bol k tomu nútený, no nezdieľala som takú radosť ako Generál z jeho odchodu, keďže tým pádom sme prišli aj o možno ruionosu vyliečiť. "Nemohol sa ale len tak prepadnúť pod zem. Niekde predsa musí byť. On ruionosu vymyslel, tak nejaký protiliek musí mať." Poznamenala som vážne, čo bolo vidieť aj na výraze v mojej tvári, ktorá bola naštvane-zamyslená.

"Vždy máš na výber, zapamätaj si to." Keď Katherine pristúpila na svoju podmienku len sa milo pousmial. "Kto kladie podmienky komu ? Myslel som, že ty si tá ktorá chce ostať s Nomad a nie ja ten čo ti chce prezradiť o tvojich schopnostiach." Generál jasne naznačil, že práve on je ten ktorý má z nich dvoch väčšiu moc. Obaja síce vedeli, že jeden druhého potrebujú no Generál chcel uistiť Katherine, že práve o je ten čo má stále nejaké karty v rukáve. "Poviem ti presne to čo potrebuješ vedieť, nič viac, nič menej. Predsa len keby som to povedal všetko tak by si jednoducho mohla odísť spoločne s Nomad, nemyslíš ?" Po týchto slovách jednoducho túto tému ukončil. Keď sa ospravedlnila uvedomil si, že toho povedal asi až moc. Teraz však už bolo neskoro vziať svoje slová späť. Jej ďalšie slová však už jasne naznačovali to, že by sa Katherine chcela prestať pýtať otázku ohľadom onoho vedca. "Nomad spoločne s jej dvojčaťom boli týmto vedcom adoptované a ako jeho adoptívne dcéry nakoniec obe súhlasili s touto formou experimentovania." Náhle sa zdalo, že Generál viac toho viac než by chcel priznať alebo kedykoľvek povedať. Keď však už takto začal rozprávať tak sa nemohol jednoducho vrátiť späť. Potom však započul to, že sa Katherine stretla s Nomadinou sestrou a dokonca mala aj tú česť s ňou bojovať. "Jej dvojča je presne to čomu sa hovorí pravý vojak. Nomad to v sebe môže síce potláčať ale aj napriek tomu to má hlboko vo vnútri." Ako tak Generál rozprával tak sa pomaly menilo aj celé okolie. Katherine si to možno neuvedomovala ale pomalým rokom sa blížili k neutrálnej zóne. Nakazených ľudí začal striedať tí, ktorý boli na prvý pohľad úplne fit ba dokonca úplne bez príznakov nákazy. "Neprepadol sa pod zem... úplne." Vyšlo z jeho úst po kratšom premýšľaní. "Sú isté záznamy o jeho pohybe ktoré však nenaznačujú na jeho osobnosť. Raz je v Novou Soule, potom zasa v Starom, raz ho videli dokonca aj mimo Soulu." Nevedno ako no tomu vedcovi sa nejakým zázrakom podarilo utekať pred kamerami, vojakmi, hliadkami, vlkodlakmi a dokonca aj upírom dokázal nejakým spôsobom utekať. "Vyzerá to tak ako keby sa úplne pomiatol v snahe prežiť zvyšok svojho života niekde v ústraní kde ho nikto nebude rušiť."

Mal pravdu v tom, že vždy mám na výber, ale pokiaľ chcem niečo, čo má pod palcom niekto iný, musela som začať skákať tak ako on pískal. Keď sa ma spýtal, že kto tu teraz kladie podmienky komu, mlčky som sa s nevinným úsmevom poškriabala na zátylku a ľavou rukou si napravila okuliare na nose, ktoré som mala na sebe takmer permanentne a dokonca ani poranenie nosa ma nedonútilo si ich dať dole. Nad jeho poznámkou o schopnostiach som sa musela ale zasmiať. "To je pravda, ale bola by som vám fáááákt vďačná." Vyplazila som jazyk na náznak toho, že ho len popichujem a venovala som mu opäť plnú pozornosť, keďže on sám sa už moc nemal k tejto téme. "Adoptované a súhlasili s tým?" Vyhŕkla som vcelku prekvapene, keďže toto som o Nomad a jej sestre ani náhodou nevedela. "Nomad.. Boh vie čo všetko ešte o nich vie." Prebehlo mi hlavou, na čo som mu pozrela do očí. Súhlasne som kývla na to, že jej sestra je naozaj dobrá vojačka a aj na to, že Nomad to pravdepodobne fakt musí potlačovať, no stále sa jej dokázala vyrovnať. Ani som sa poriadne nenazdala a ocitli sme sa v úplne inej časti Soulu. Ľudia vyzerali postupne normálnejšie a všetci sa tvárili ako keby bolo všetko v úplnom poriadku. Bolo to ako keby som vstúpila do úplne odlišného sveta, no predsa len tomu tak nebolo. "Úplne?" Zopakovala som v mysli po Generálovi, keďže som netušila ako to myslel. "Ako to robí? Pochopila by som, kebyže má také isté schopnosti ako ja, keďže tie moje sú svojím spôsobom prispôsobené na krytie, únik a infiltráciu, ale obyčajný vedec.." Nedopovedala som a zamyslene som hľadela pred seba ako som kráčala po boku Generálovi. "To by stálo za to zistiť, nemyslíte?" Spýtala som sa ho s úsmevom, na čo som zdvihla zrak opäť k nemu. "Ako som už spomínala, on to vymyslel, takže by mal mať aj nejaké aspoň protilátky. Bez neho sa Vám to nepodarí napraviť ak vám ide o toto a kradnutie zásob z Nového Soulu je naozaj len dočasné riešenie. Koniec koncov ja som nakazená teraz tiež, takže ma to bohužiaľ musí zaujímať." Povzdychla som si, no nakoniec som dodala milý úsmev pri pohľade na neho. "Snáď mi to dá aspoň možnosť zistiť niečo viac o Nomad a jej sestre." Preletelo mi hlavou a pohľad som opäť nasmerovala pred seba, pri čom som si obzerala okolie a ľudí v ňom.

"Doteraz je pre nás nepochopiteľné prečo mu vlastne bolo dovolené si vôbec tieto dve ženy adoptovať no všetky záznamy o ich adopcií sa záhadne stratili. Jediné čo nám dokazuje to, že boli adoptované sú ich výpovede." Táto časť Nomadinej histórie zaujímala aj samotného Generála. Nevedel nič o Nomad pred tým než sa nakazila, kde žila, kto boli jej pravý rodičia, ako sa stala experimentom a dokonca ani dôvod prečo práve ona bola vybraná na tak nebezpečný experiment. Ako ale pokračovalo po ceste prišla otázka smerovaná na Generála od Katherine. Bola to naozaj dobrá otázky. "Opakujem ... tento muž nieje len vedec, on stojí za všetkým čo naokolo vidíš. Roboti, nákaza, žiadny upíry ... toto by obyčajný vedec nedokázal ani keby sa snažil sebe viac." Možno to Katherine nebolo zrejmé, možno v jej svete jedna osoba dokázala tieto veci spraviť behom chvíle ale osoba ktorá sa o toto všetko postarala bola naozaj uznávaná v celom Soule i mimo neho. Každá zmienka by bola hodná skoro majetku no to zrovna Katherine vedieť nemusela, teda zatiaľ nie. Jej slová mu zneli až moc povedome vzhľadom na to, že mu presne tieto slová povedalo už veľké množstvo ľudí. "Samozrejme, že existujú protilátky. Samozrejme, tieto protilátky sú len v experimentálnej fázy a sú vyrábané len v Novom Soule. Slabšie verzie tejto protilátky používajú obyvatelia druhej strany ktorý sú si vedomí vedľajších účinkov ktoré sa môžu dostaviť." Generál to všetko hovoril ako jednu obrovskú samozrejmosť. Protilátky, experimentálne časti a Nový Soul ktorý v tom je celý čas namočený. "Taktiež ale musím podotknúť, že tie protilátky sú tvorené inými vedcami než tým jedným. Práve preto sú ... neefektívne." Keď konečne boli v neutrálnej zóne, Katherine si mohla všimnúť dok z ktorého odchádzali smerom do Generálovho sídla. Záchanný modul v ktorom prišli tam však už nebol no miesto neho bol v zemi menší kráter. "Pokiaľ by niekto dokázal nájsť tohto vedca ... povedzme že z istou pomocou ... bolo by to dobré no zároveň i zlé. Musel by mať okolo seba non-stop ozbrojené jednotky ktoré by ho chránili pred druhou časťou Soulu." Generál si jednoducho sadol na postaršiu lavičku ktorá bola blízko pri nich. "Hlavne by o tom nemohla vedieť Nomad. Bol by to pre ňu moc veľký šok a nemusela by to tak úplne zvládnuť."

"Záhadne stratili? To je blbosť... niekde o tom musí byť niečo." Zamračila som sa, na čo som si zamyslene dvomi prstami pár krát prešli cez bradu. "Ale keď to povedali..." Povzdychla som si. Mala som s toho celého dosť zmiešané pocity. Verila som Nomad, ale bola som typ človeka, čo potreboval najprv vidieť aby uveril tak, ako to bolo v prípade s vlkodlakmi. Dokiaľ som nevidela Sarah, neverila som tomu ani omylom, no teraz už pochybujem aj o tom, či ja som vlastne človek. Od doby čo som prišla do Soulu, sa pomaly prestávam poznávať. Hádzala som to síce na nové prostredie, ale bude v tom viac než len nové prostredie. Upustila som zatiaľ úplne od svojich koníčkov a zvykov, čo bola pravdepodobne asi najväčšia príčina toho, prečo som sa začala správaním meniť. Ako malá som nemala okrem mamy nikoho, na kom by mi nejako viac záležalo aj keď sa pár priateľov veľmi dávno našlo. "Možno kebyže sa spýtam Nomad keď si konečne odpočinieme.." Napadlo ma popri mojom myšlienkovom pochode, vzhľadom na to, že teraz som s tým ťažko mohla niečo urobiť ak mi ovšem Generál netají toho viac o nej, než mi povedal, čomu by som sa popravde ani nedivila. V moment čo mi ale Generál povedal, že on nie je vlastne len obyčajný vedec a za čím všetkým stojí, rozhliadla som sa navôkol seba. "Ako?" To bolo to jediné čo zo mňa vypadlo. Čím viac som sa o ňom dozvedala, tým môj rešpekt k nemu stúpal i keď som to nechcela. "Vedľajších účinkov? Alebo nie.. radšej to asi nechcem vedieť." Zamávala som pred sebou nesúhlasne pravou rukou, pri čom ľavou som sa držala za hlavu. "Na také množstvo informácií som sa mala trochu viac vyspať." Sykla som v mysli a pootvorila som po chvíľke oči aby som do ničoho nenarazila. "Aha." Pošepla som a povzdychla si. Nebolo moc nečakané, že boli všetky protilátky neefektívne, keďže oni to predsa len nevytvorili. Netrvalo dlho a dorazili sme zase do neutrálnej zóny. Ocitli sme sa akurát v prístave, kde sme spoločne s Nomad a Sarah "pristáli" v tom záchrannom module, no ten tu už nebol. Ostal po ňom len menší kráter ako keby sa vôbec nič nestalo. Na moment som si opäť zacpala nos, keďže pri nádychu mi do neho vrazil ten odporný mŕtvolný smrad. Generálové slová o tom, že nájdenie vedca by bolo dobré a zároveň zlé, keďže by okolo seba musel mať neustále ozbrojené jednotky ma moc neprekvapovali. On totiž to určite nie je jediný čo ho chce nájsť a boh vie koľko ľudí sa mu za to všetko čo spravil chce pomstiť. Ako si Generál sadol na postaršiu lavičku kúsok od nás, posadila som sa k nemu a podoprela som si ruky o kolená, preplietla som si prsty na rukách a podoprela som si bradu. V momente čo povedal, že by o tom nemohla vedieť Nomad, spýtavo som na neho pozrela, no keď dodal ešte to, že by to pre ňu bol moc veľký šok a nemusela by to zvládnuť, mierne som sa zamračila. "Prečo si to myslíte? Nomad je silná, isto by to zvládla. Či myslíte, že ho nenávidí za to, čo im spravil?" Opýtala som sa ho pokojne, pri čom som pohliadla pred seba a sledovala okolie, no periférne som ho mala stále v dohľade.

"Jednoducho." Jeho odpoveď bola skoro okamžitá. "Pokiaľ si dosť inteligentná na to aby si dokázala v štrnástich vytvoriť prvého robota, dokážeš do svojich dvadsaťšesť rokov vynájsť ešte omnoho viac." Náhle sa Generál silne oprel o lavičku a hlasne si povzdychol. "Chudák Andrew, predtým než to všetko začalo, žil v tejto časti Soulu. Spomínam si ako sme sa ako deti hrávali na týchto uliciach ešte dávno predtým než boli označené ako neutrálna zóna." Na okamih zabehol Generál do svojich spomienok kde ako malé dieťa utekal po uliciach Soulu v snahe utiecť Andrewovy. Z jeho myšlienok ho vytrhol až krik ktorý vyšiel z neďalekého móla. Skupina siedmich ľudí kráčala rýchlim tempom do Nového Soulu ťahajúc nejakú osobu za sebou. "Tak sem sa stiahli ..." Vypustil zo svojich úst polohlasne Generál. "Uvažovala si niekedy o tom, že ukončíš vojnu skôr než nejaká vôbec začne, Katherine ?" Z vrecka vytiahol pištoľ ktorú len odistil a položil na Katherinine stehno. "Je to tá istá skupina vlkodlakov ktorý boli v sídle na čele z Liarov. Pokiaľ sa ti podarí zabiť Liaru ... ostatný utečú a jej telo nechajú na pospas osudu. Čo ty nato ?" Všetko to vyprskol tak náhle zo seba, že sa skoro nestihol ani nadýchnuť. Katherine však musela pochopiť, že niektoré veci majú pre Generála väčšiu hodnotu než iné a v tomto prípade rozprávanie o Andrewovy bolo až druhoradé. Sám Generál však nič ďalej nerobil, jednoducho čakal či mu Katherine vráti zbraň alebo pôjde zastreliť vzďaľujúcu sa skupinu vlkodlakov ktorá za sebou ťahá bezvládnu Liaru.

"V štrnástich?" Zarazila som sa nad tým, keďže v tej dobe som ešte ani len nevedela o svojej tretej schopnosti a on už vytvoril robota. Aspoň som už mala ale šajnu o tom koľko mu vlastne je. V momente čo sa Generál oprel o lavičku a nahlas si povzdychol, pozrela som na neho a tiež som sa narovnala s podopretia. Keď Generál zabŕdol trochu do svojej minulosti, zaujalo ma to. "Takže Andrew.." Preletelo mi mysľou, na čo som sa pousmiala nad jeho spomienkou. Ja som nemala až takú peknú minulosť. U mňa sa skladala prevažne s lúpeží, tréningov a bojov v capoeire. Moc blízkych priateľov som nemala, aby som si na nich mohla takto zaspomínať, keďže sme do určitého času s mamou sotva vyžili. Z myšlienok ma ale vyrušil krik ľudí z zneďaleka. Keď som otočila hlavu aby som zistila čo sa to deje, všimla som si menšiu skupinku, ako za sebou ťahajú niekoho. Keď som si ich lepšie prezrela, bola to tá skupinka, s ktorou sme sa stretli pred Generálovým sídlom. Akonáhle Generál prehovoril, mierne som sa zamračila pozrela opäť na nich. V tom som si všimla, že ten koho ťahali, bola tá bielovláska. "Čo sa jej stalo?" Spýtala som sa skôr samej seba a pozrela som na Generála, keď sa ma spýtam, či som niekedy uvažovala o ukončení vojny ešte pred tým než začne. Chvíľku som na neho prekvapene pozerala, no keď vytiahol z vrecka pištoľ, ktorú odistil a položil mi ju na nohu, opätovne som sa zamračila. "Nie neuvažovala, keďže som nikdy súčasťou vojny nebola." Odpovedala som mu odmerane, no neprestávala som sa mračiť. Nepáčilo sa mi, kam týmto zachádza. Akonáhle mi potvrdil, že to bola tá skupinka, prestala som sa mračiť a pozrela som opäť na nich. "Tamto bude zrejme potom Liara." Prešla som si zamyslene bokom ukazováka po brade, na čo som sa šokovane pozrela na Generála keď povedal, že mám zabiť Liaru. "To mám zabiť niekoho, kto sa ani nemôže brániť?" Povedala som z nechuťou v hlase a chytila som jeho zbraň do ruky. "Čo by ste povedali na to, že by sme ju vzali ako rukojemníčku? Potom si s ňou robte už čo chcete, ale nebudem zabíjať nikoho, kto sa nemôže brániť. To je trochu aj pod moju úroveň i keď som zlodej." Odmietla som a postavila sa. "Toto nebudem potrebovať, nikdy som nestrieľala." Povedala som, popri čom som sa mu otočila chrbtom a vybrala som sa za nimi nečakajúc ani na jeho odpoveď. "Dúfam, že sa to nebude moc naťahovať, keďže teraz nevydržím dlho bojovať.. Mohlo by ísť aspoň raz niečo ľahko." Povzdychla som si, popri čom behom dvoch sekúnd ako keby doslova zašla pod zem. Ako som bola už pri nich dostatočne blízko, čapla som Liaru za nohu, čím som na ňu preniesla svoju schopnosť a Liara krásne "vypadla" tomu čo ju z rúk. V ten moment som ju rýchlo začala ťahať pod zem od nôh až po hlavu, čo im mohlo pripadať ako keby sa Liara začala prepadať z ničoho nič pod zem, keďže som mala už aj tú ruku ktorou som ju držala pod zemou.

Generál len v tichosti sledoval čo ide Katherine spraviť no keď zmizla pod zem musel sa pousmiať. "Velím armáde tvrdohlavých idiotov." Povedal si pokojne a len sa znova oprel o lavičku sledujúc počínanie Katherine. Presne vo chvíli keď schmatla Liaru za nohu a stiahla ju na zem vytvoril Generál vzduchovú bariéru ktorá nahradila Liarinu ruku ktorú zovieral jeden z vlkodlakov takže okrem mierneho šklbnutia si v podstate nič neuvedomil.
Samotná Liara nemohla nič moc proti Katherine robiť vzhľadom na to, že stále bola dosť zranená i napriek tomu, že nedostala žiadnu ranu striebrom. Napriek tomu všetkému čo sa jej stalo sa snažila aspoň trocha trhať nohami no vzhľadom na to, že nevedela ani kde je sa jej trhanie podobalo skôr na malé šteňa ktoré sa snaží bezvýznamne utrhnúť z vodítka.
Všetko to, čo sa dialo pod zemou už Generál nevidel no stále tušil čo sa pod zemou deje. Náhle však Generálovi zazvonil telefón čo samotného Generála trocha prekvapilo. V rýchlosti ho vytiahol a hovor prijal. "Prosím." Nedalo sa určiť kto bol na druhej strane telefónu no hneď prvé slová ktoré sa dostali do jeho uší ho mierne znepokojili. "Project III v Starom Soule ? Ako sa mohlo také niečo dostať sem len tak bez povšimnutia ?" Odpoveď z druhej strany ho znepokojila ešte o niečo viac no vzhľadom na to, že momentálne sedel v neutrálne zóne nemohol len tak vstať a odísť bojovať do mesta. "Koho ste tam vyslali aby sa o to postaral ?" Ľavou rukou si chytil bradu po ktorej si začal šúchať dlaňou. "Zennon a tá zvláštna žena ? Vedia vôbec proti čomu stoja ?" Spýtal sa už naozaj nervózne. Keď ale začul poslednú odpoveď z druhej strany slúchadla musel si povzdychnúť. "Odvolaj ich z misie ... okamžite." Po týchto slovách jednoducho položil hovor a mobil si vrátil späť do vačku čakajúc na príchod Katherine.

Liara našťastie nekládla moc veľký odpor, takže sa mi jednoducho podarilo zatiahnuť pod zem. "Dúfam, že sa nezabudla nadýchnuť." Pousmiala som sa trochu zákerne zatiaľ čo som ju niesla za Generálom. Keď som vykukla kúsok od Generála s pod zeme, zhlboka som sa nadýchla a pousmiala. Pri pohľade na neho som videla, ako akurát telefonuje, tak som ho len v tichosti počúvala. Keď spomenul ale nejaký Projekt III, Zennona a zvláštnu ženu, mierne som sa zamračila. "Zennon? On šiel hneď na nejakú misiu?" Vŕtalo mi hlavou, no v tom momente som si uvedomila, že Liara je stále pod zemou. "Liara! Shit!" Sykla som tlmene a vytiahla ju spoločne so mnou s pod zeme. Položila som ju na brucho, zatiaľ čo som jej chytila zozadu ruky a posadila sa jej na nohy. "Donáška priamo až domov pane." Zazubila som sa a čakala som, kým sa na mňa otočí. Bola som trochu za lavičkou po jeho pravici, aby ma nezbadali jej spoločníci, ktorý si očividne ani len nevšimli, že im niekto zmizol. "Wait a sec.. Oni si ani nevšimli, že..? God... vďaka, že sú tak natvrdlí." Zasmiala som sa, pri čom som ich z diaľky sledovala ako idú ďalej. Držala som ju pevne, i keď som vedela, že mi len tak niekam zrejme neujde v takomto stave. "Nejaké problémy v meste? Spýtala som sa skôr len tak, keďže som nečakala, že by mi o tom povedal pred ňou. Počula som vlastne skoro celý jeho telefonát, čo som mu touto otázkou dala vlastne aj najavo. "Dúfam, že sa to pako zase nezmrzačí." Povzdychla som si a pozrela som na Liaru. "Budeme ju musieť presunúť niekam, kde nie je toľko očí." Skonštatovala som pri pohľade na ňu. "Dúfam, že ťa moc netlačím." Spýtala som sa jej s úsmevom na perách, no tónom akým som to povedala, to pomaly mohlo znieť ako irónia a možno výsmech, i keď to tak rozhodne myslené nebolo. Nechcela som byť na ňu zlá, keďže už predsa lne bola v biednom stave a ani oni jej moc nepomáhali tým, že ju vláčili za sebou. S povzdychom som pozrela opäť na Generála a čakala som na to čo povie.

"Nevšimli si len to, že niekoho stratili. Vzduch ktorý tlačí ich ruky od seba onedlho zoslabne až sa úplne rozpadne. Mali by sme sa pohnúť späť do sídla kým sa to stane." Generál len natiahol jeden prst čo spôsobilo to, že zem okolo Liary sa v menšom mieste zodvihla a okolo jej rúk vytvorila putá ktoré na prvý pohľad možno vyzerali slabo keďže boli zo zeme no na druhú stranu boli špeciálne tvrdené aby odolali sile vlkodlaka. Následne, keď už boli putá dostatočne tvrdé mohla Katherine pocítiť ako sa začala spoločne s Liarou zdvíhať zo zeme čo bolo spôsobené vzduchom ktorý tlačil na Liaru zospodu. "O všetky problémy sa postará Zennon z jeho priateľkou, dúfam." Keď bola Liara konečne na nohách, prúd vzduchu ju začal tlačiť smerom to starej časti Soulu. "I keď by som za nimi mal zrejme poslať Nomad aby im pomohla. Nikto z odboju sa zatiaľ nestretol z robotom Project III okrem nej." Generála v tejto chvíli ani nenapadlo, že vlastne premýšľa nahlas čo mohla Katherine značne počuť spoločne s Liarou. "Radšej nestratím nikoho z odboju než jedného dobrého vojaka." Dodal už o niečo tichšie. Letmo pozrel na Katherine ktorá nemala moc na výber než zoskočiť z Liari keď sa začala zdvíhať zo vzduchu. "Asi ti to všetko nedáva zatiaľ moc zmysel a budem ti to musieť vysvetliť, že ?" Keď dokončil svoju otázku ani nečakal na odpoveď a hneď spustil. "Andrew vo svojich štrnástich rokoch vytvoril prvého plne funkčného robota ktorý dokázal vykonávať základné ľudské práce. Tento typ robota bol nazvaný Project I. Armáda vtedajšieho zjednoteného Soulu si odkúpila Andrewov projekt spoločne z jeho mozgom. Za tie peniaze ktoré dostával z dotácií si dal postaviť obrovskú firmu v ktorej pracovali najväčšie kapacity celého Soulu i blízkeho okolia. Takto sa začal Project II ktorý sa však po pol roku zrušil a Andrew na ňom začal pracovať sám. Po dlhšej dobe ho však nadriadený presvedčili aby prijal pomoc niekoho kto nebol zainteresovaný v jeho firme." Rukou postrčil Liaru aby začala kráčať vpred. Samotná Liara chcela niečo namietať no v momentálne pozícií si to naozaj nemohla dovoliť a tak sa len malátne pohla vpred. "Niečo sa pokazilo. Andrew svoj projekt musel zrušiť ale jeho plány zmizli a nakoniec sa predsa len Project II uskutočnil. Mal to byť posledný projekt robota ktorý mal existovať." Generálove tempo bolo naozaj pomalé vzhľadom na to, že Liara sa nedokázala udržať v rovnej chôdzi a len smerovala sprava doľava. "Niekto začal pracovať na modeloch Project III ktoré sú spojením oboch Andrewových prác spoločne z mysľou a schopnosťami prvotriednych vrahov."