Prechádzka po Soule - Katherine

First topic message reminder :

Generál poprosil Katherine aby ho sprevádzala na bežnej obchôdzke po Soule.

Cieľ misie: -
Skryté udalosti: Ano
Skúseností za splnenie misie: -

Akonáhle ma Generál vyviedol z omylu, že nie sú tak natvrdlý, ale on ich vlastne oklamal, placla som sa po čele. "Nevadí." Zamrmlala som si popod nos a súhlasne som teda kývla na to, že by sme si mali pohnúť. V moment, čo natiahol prst smerom k nám, okolo sa zodvihla zem a okolo jej rúk sa vytvorila putá, takže som jej mohla ruky pustiť. Netrvalo dlho a začala som pomaly strácať rovnováhu, keď som sa pozrela čo sa to vlastne deje, všimla som si, že Liara začala mierne levitovať, tak som z nej zoskočila dole a uhla trochu na bok. Keď ma Generál uistil, že sa o to postará Zennon s tou jeho priateľkou, nebola som si moc istá, či tomu veriť, ale dala som teda na jeho radu. Netrvalo dlho a Liara bola pomocou toho vzduchu na nohách, na čo ju následne začal tlačiť smerom zrejme do starej časti Soulu. "Nomad?" Zopakovala som pre seba, no bolo to tak potichu, že to Generál nemusel ani vôbec zachytiť. Pri jeho poznámke, že mi to zrejme nedáva zmysel a mal by mi to vysvetliť som mu nestihla ani odpovedať a začal už rovno sám vysvetľovať. Musela som sa nad tým trochu pousmiať, že to bral vlastne ako automatiku, ale tak bola som tu nová, takže som nemala moc na výber. Ako spustil svoj monológ, mlčky som ho počúvala a čakala až kým dohovorí. V moment čo dohovoril a postrčil Liaru, ktorá sa len malátne tackala dopredu som si povzdychla. "Takže ten Projekt III má za cieľ vyrobiť vražedných robotov? Great.." Poškriabala som sa na spánku, keďže som to všetko potrebovala nejako vstrebať. Mimo to ma udivovalo, že Liara vlastne celý čas mlčala a len spolupracovala i keď nedobrovoľne. "Hmm, teraz keď tak hovorí.. Už zase mi nefunguje fázovanie.. Takže zatiaľ mám len veľmi hrbú predstavu o tom, koľko to vlastne trvá." Prebehlo mi mysľou, zatiaľ čo som kráčala vedľa Generála, keďže on mal predsa len lepšiu kontrolu nad našim zajatcom než ja. "Ten Andrew prisahám, že narobil viac škody, než úžitku keď si to tak všetko zhrniem." Dodala som, na čo som sa trochu zasmiala. "Dúfam, že do toho nezapletie aj Nomad.. vravel síce, že ona jediná sa stretla s takým robotom, ale predsa len.." Chvíľku na to ako som sa dosmiala som sa ale mierne zamračila nad myšlienkou, pri čom som hľadela zamyslene do diaľky.

"Tak to nieje." Generál touto vetou spochybnil slová Katherine o vražedných robotoch. "Project III je navrhnutý tak aby prekonal svojich predchodcov a rozšíril svoje schopnosti vo všetkých smeroch. Niekto by mohol povedať, že Project III sa podobá na človeka viac než človek samotný." Rukou znova popostrčil Liaru vpred aby ju donútil pridať do kroku keďže si veľmi dobre uvedomoval, že sa snaží len zdržovať aby sa pre ňu mohla vrátiť jej skupina. Druhou rukou si vošiel do vačku kde si nahmatal mobil aby mohol vytočiť nejaké číslo. Keď druhá strana zodvihla ihneď si priložil slúchadlo k uchu. "Máš zelenú. Bež im na pomoc a ..." V tej chvíli však Katherine prehlásila, že Andrew napáchal viac škody než úžitku čo donútilo Generála na okamih prestať rozprávať do mobilu. Pohľadom letmo prešiel na Katherine no nepovedal jej ani jedno slovo. "...nemôžeš sa na nich spoliehať. Si na to sám." Hneď ako dohovoril vypol mobil, vložil si ho späť do vačku a hlasne si povzdychol. "Vieš Katherine, nie každý človek, ktorý vykonáva zlé veci je vlastne zlý." Na okamih Generálove oči doslova stratili farbu ako keby jeho telo ostalo bez duše. "Kedysi sa nám hovorilo piati ochránci rovnováhy. V dnešnej dobe vďaka chamtivosti a túžbe po sile žijeme len dvaja známy ako Generál a Diktátor." Hneď ako to dopovedal tak sa mu vrátila farba do očí. Mierne sa pousmial po čom opätovne postrčil Liaru vpred. "V očiach Diktátora sme my ty zlý a v mojich očiach je Diktátor ten zlý. Upír nenávidí vlkodlaka kvôli teritóriu, vlkodlak považuje človeka za lovnú zver a svoj osobný majetok, človek-vedec vytvoril robota ..." Opäť zahrabal vo vrecku no tentoraz vytiahol cigaretu ktorú si vložil do úst po čom sa okamžite zapálil jej koniec. Generál si slabo potiahol, odkašlal a cigaretu hodil na zem. Bolo jasné, že sa mu fajčenie prieči a nejde mu to no aj tak to občas skúsil. "...ktorý sa mu vzoprel a skoro ho zabil." Generál vedel, že tento cyklus Katerine nepochopí, zatiaľ. Veril však aspoň v to, že pochopí poslednú časť ktorú sa jej snažil vyložiť čo najpresnejšie. Vzadu za nimi sa náhle začali ozývať silné kriky a hlasné zavýjanie. Jednotka vlkodlakov zrejme konečne prišla na to, že stratili svoju kapitánku. To však momentálne nehralo veľkú rolu vzhľadom na to, že cigaretový zápach úplne odstránil stopu ktorú by mohli vycítiť za normálnych okolností čo však Katherine nemohla vedieť. "Adnrew jednoducho nemohol za to, že vytvoril robota ktorý mal byť určený na pomoc ľudstvu ale nakoniec si ho vzala armáda a premenila ho na plne militarizovaný vražiaci stroj. Tak isto ako v Projecte II boli používané ľudské telá ktoré boli v pokročilom štádiu Ruionosi vďaka čomu sa ich životnosť pohybovala len okolo niekoľkých mesiacov ale na druhú stranu výkonnosť bola viac než dvojnásobná. Project III bol dokončený už bez Andrewa a vypustení bol po prvý raz ... teraz."

"Aha." Šepla som skôr pre seba po tom, čo mi vysvetlil ako to vlastne s tým Projektom III je. "Geez.. toto mesto je komplikovanejšie, než by som chcela." Povzdychla som si, no napriek tomu všetkému som sa musela pre seba pousmiať. To, že popostrčil Liaru som si ani nevšimla, keďže som sa akurát obzerala, no keď som sa vrátila pohľadom na neho, videla som ako si znovu siaha po mobile a volá tomu zrejme, čo pred tým. Keď sa ale po tom, čo som povedala o Andrew-ovi na chvíľku zasekol a venoval mi len pohľad, trochu som sa zarazila. "Asi som trafila klinec po hlavičke." Napadlo ma ako jediné v tom momente a počúvala som ho ďalej ako to dokončil. Po tom ako si povzdychol som sa ho chcela spýtať len tak zo zvedavosti s kým to vlastne volal, ale stihol ma predbehnúť. Po tom čo ale dopovedal jednu vetu vyzeral, akoby vytratil na chvíľku dušu z tela, no to mu nebránilo pokračovať. Keď to dopovedal, súhlasne som mlčky kývla hlavou, keďže to mi už objasnil prednedávnom. Všimla som si ale až trochu neskôr, že už nevyzeral ako dušou neprítomný. "Kedy?.." Nedokončila som ani, keďže akurát popostrčil opäť Liaru vpred a pokračoval v monológu. Popri tom ako hovoril som sa znova uistila, že nás nikto nesleduje a opäť som mu venovala pozornosť, no tento krát sa mi naskytol pohľad na neho ako opäť drží cigaretu v ústach, pri čom jej koniec sa okamžite sám zapálil. "Ako ten to robí?" Prebehlo mi spýtavo hlavou, no nevenovala som tomu nejakú veľkú pozornosť. "Aha. A čo vzťahy medzi upírmi a vlkodlakmi? Tí sa asi tiež nemusia čo?" Spýtala som sa ho skôr len tak "by the way" i keď som odpoveď na to už tak nejak tušila, no nevedela som isto, že či to je tá správna odpoveď. "Ak sa smiem opýtať, koho ste to poslali za Zennonom a tou jeho kamarátkou?" Musela som sa ho to už spýtať, keďže mi to tak nejak vŕtalo hlavou. Nomad to byť nemohla, keďže hovoril v mužskom rode, ale hovoril tak, akoby sa o to mal postarať sám, takže to nebude asi len tak niekto. V ten moment sa ale za nami ozvali rôzne výkriky a hlasné zavýjanie. "Shit.." Zanadávala som si popod nos a pozrela som na Generála. "Šéfe? Asi máme problém." Povedala som pokojne, aj napriek tomu, že som vedela, že sú v značnej presile. Čo ma ale prekvapilo bolo to, že pokojne rozprával ďalej akoby sa nič nedialo. "Oni.. Dúfam, že sa niečo také už nerobí. Nemám záujem skončiť ako nejaký robot." Zasmiala som sa, i keď len veľmi krátko, keďže taká predstava sa mi ani pri najmenšom nepáčila. "Dúfam, že to bude len nejaký vadný prototyp.. " "Inak to bolo asi prvý aj posledný krát, čo som sa videla s Zennonom a ňou." Povzdychla som si a opäť sa obzrela za tým hlukom, pri čom som trochu pridala do kroku, no nie moc, aby som zase neušla Generálovi a Liare i keď ona by to pravdepodobne len ocenila, keďže by mala o starosť menej. Nie, že by som teda bola v nejakej výbornej kondícii, ale to ona nevedela, keďže som nepôsobila nijako vyčerpane a ani oslabene.

"Upíri a vlkodlaci ?" Na okamih nastalo ticho behom ktorého Generál premýšľal čo Katherine povedať. "Hovorila si, že Soule už nejakú dobu si, že ? Videla si niekedy prípad kedy upír napadol človeka a vysal ho pred tvojimi očami, alebo videla si na ulici ležať nejaké mŕtvoly, ktoré boli bez kvapky krvi ? Nie ? Tak tu máš odpoveď. Vlkodlaci vyhnali všetkých upírov zo Soulu, prinútili ich utiecť do lesov kde väčšina z tých ktorý sa nenakazili ruionosou jednoducho umreli od hladu, prispôsobili sa okoliu alebo zošaleli a stali sa z nich kanibalovia." Po tomto monológu svoj pohľad presunul na Liaru ktorá sa začala hlasne smiať. "Vy ľudia to všetko vidíte takto ? Smutné..." Skôr než stihla dopovedať vetu, Generál ju strčil o niečo silnejšie aby sa musela plne sústrediť na chôdzu a nie na rozprávanie. Katherine nemohla vedieť prečo to Generál spravil no on sám mal nato vlastný dôvod. "Spomínaš si na to, ako som hovoril, že informácie niečo stoja Katherine ? Presne táto informácia by stála viac než prechádzku po Soule a zasľúbenie sa odboju." Vysvetlil v skratke. Keď sa spýtala na to koho Generál poslal za Zennonom a Lucy len kývol hlavou na znak toho aby sa ničoho nebála vzhľadom na to, že to určite Nomad nebola. Hneď ako však zanadávala a prehlásila, že majú problém, opäť zakrútil hlavou no tentoraz neostal už tak úplne ticho. "To je v poriadku. Onedlho to vzdajú a aj tak pochybujem, že nás nájdu." Rukou naznačil aby šla za ním vzhľadom na to, že nechcel vzbudiť žiadnu pozornosť pri odchode z neutrálnej zóny. "Project II funguje stále. Vždy keď niekto umrie a má v sebe ruionosu tak z neho vytvoria robota ktorý bude pre nich bojovať a vzhľadom na to, že v dnešnej dobe má každý človek v sebe ruionosu už pri narodení v tom nieje až taký veľký problém." Nad jej slovami o tom, že dúfa, že ten robot bude len vadný prototyp sa musel pre zmenu zasmiať on. "Z Nového Soulu by nikdy nevypustili niečo čo by nebolo plne funkčné. Presne preto tam posielam armádu ktorá sa o toho robota postará."

Na jeho prvú otázku ohľadom toho, že som tu nejakú dobu som súhlasne kývla hlavou a počúvala som ho ďalej. Pri druhej otázke o upíroch som zase nesúhlasne pokývala hlavou. "Teda myslím, že nie." Skôr ale, než som to vôbec stihla dopovedať, odpovedal za mňa a pokračoval s vysvetlením, na čo sa začala Liara hlasne smiať. "My ľudia?..." Šepla som skôr pre seba prekvapene, na čo som to ani nedokončila. "Takže aj ona je jednou z nich teda? Bože.. ja mám ale dlhý kábel." Placla som sa po čele a nahlas si povzdychla, na čo som len videla ako ju Generál opäť strčil. Mierne som podvihla prekvapene obočie, no nespýtala som sa ho na nič. "Takže mi chce fakt nakecať, že sú aj upíri? Nie je to už trochu moc?" Premýšľala som, pri čom som nereagovala na Generálov menší monológ, ktorý voči mne viedol. Akonáhle ale opäť prehovoril, obrátila som pohľad zo zeme na neho a tam som ten pohľad aj zabodla. "Hmm, tak to potom nič teda. Platiť Vám za niečo také nebudem." Povedala som ironicky, pri čom som sa zasmiala aby som ešte viac utvrdila tú iróniu. Bola som ale rada, že to fakt nie je Nomad, keďže by si ma potom neprial ak by sa jej niečo stalo. Jeho pokojný postoj k tomu, že nás sledujú ma moc neupokojil, ale tak musela som mu veriť a ostávalo mi len dúfať, že to je naozaj pravda. Trochu som pobehla, keďže som si všimla, že som pri svojich myšlienkach trochu zaostala za nimi a opäť som kráčala po pravici Generálovi. Jeho slová o tom, že Project II stále funguje ma ale ani trochu nepotešili. "Well.. f*ck me then. Snáď tak skoro nenatiahnem niekde bačkory. Nemám záujem stať sa niečím takým." Zasmiala som sa, pri čom mi na tvári ostal ale úsmev. "Tak nikdy neviete čo sa môže po ceste pokaziť. You know.. keď sa v tom niekto, kto na to nie je poverený trochu pohrabe." Môj úsmev prešiel do trochu zákerného úsmevu, čo mohlo naznačiť Generálovi, že som už počas svojho života niečo málo sabotovala. "Ale armádu proti jednému robotovi?" Spýtala som sa skôr seba, keďže mi nepripadalo, že jeden robot by toľko toho mohol napáchať i keď je to trojka. Iste, je to niečo už fakt dobre poskladané, ale predsa len, sama som nemala zas tak veľa skúseností z robotmi. S tými, s ktorými som sa už stretla som nemala absolútne žiaden problém, keďže cez nich len stačilo prejsť keď som bola rozfázovaná a okamžite sa vyskratovali alebo pri najlepšom len vypli, čo mi dalo možnosť ich trochu rozobrať a sabotovať. "Budem im teda držať palce.. Povedala som už trochu vážnejším tónom a pozrela som zamyslene na Liaru. "Čo tak s ňou asi spraví? Nebudem sa ho pýtať, keďže som mu už povedala, že mu ju len získam a čo spraví s ňou je jeho vec, ale.. Argh! Prečo som tak zvedavá?!" Zamračila som sa, pri čom som odvrátila pohľad od Liary a hľadela som vpred.

"Aj keby si umrela hneď teraz tak sa nemáš čoho osobne báť. Odboj páli telá mŕtvych vojakov pre prípad že by museli proti sebe bojovať bratia na opačných stranách." Ukazováčikom zakrútil vo vzduchu spoločne s čím vytvoril menší ohnivý kruh ktorý sa po pár sekundách rozplynul na čierny dym. Generál veľmi dobre vedel aké musí byť pre vojaka nepríjemné bojovať proti svojmu bratovi či kamarátovi a tak dal osobne postaviť pec na odľahlej strane Soulu kde sa prevážali telá padlých vojakov. "Project III len tak ľahko nevypneš. Systém tohto stroja pracuje ako ľudské telo ... dáš doň šok elektrickým prúdom, len sa otrasie a pokračuje ďalej." Začalo to byť až zvláštne no zdalo sa, že Generál samotný vie o projekte viac než ktokoľvek iný. Z jednej strany to bolo možno zvláštne vzhľadom na to, že Generál nebol žiaden mechanik no na druhú stranu bol blízkym priateľom práve tej osoby, ktorá mohla za všetku tú hrôzu ktorá sa dala po celom Soule vidieť. "Armáda je asi trocha predpojatá, ide skôr o jedného vojaka ktorý zo seba vydá za celú armádu, aspoň čo sa týka jeho schopnosti nalákať na seba každé nebezpečenstvo." Čím viac sa rozprával z Katherine o situácií v Soule tým viac uvoľnene Generál vyzeral a ešte o to viac bol evidentne schopný povedať bez toho aby musel uvažovať nad tým, či nebudú jeho slová neskôr použité proti nemu. Náhle začul Katherinine slová ktorá mohli naznačiť hlasné premýšľanie. "No, zrejme ju predám Sarah aby si s ňou robila čo chce. Ale na druhú stranu ju môžem využiť ako spojku vo vyjednávaní s klanom Cursedeye." Na okamih sa Generál otočil celým telom na Katherine aby mohol vidieť jej reakciu. "Ukojilo to tvoju zvedavosť dostatočne ?" Spýtal sa nakoniec pobavene keď jej takýmto spôsobom naznačil, že svoje myšlienky neudržala len vo svojej hlave.

"Eeh, to tiež moc nepoteší popravde." Poškriabala som sa na spánku, pri čom som sa trochu nad tým zamyslela. "No, ja na druhej strane nikoho nemám, takže niečoho takého sa nemusím obávať." Povedala som mu spokojne, pri čom som ho sledovala ako vytvoril vo vzduchu menší ohnivý kruh, ktorý po pár sekundách zmizol. "Ale stále je to len stroj, musí to ísť proste nejako vypnúť." Stále som si stála za svojim aj napriek tomu, že Generál sa do toho zrejme rozumel viac, čo bola pravdepodobne aj pravda. "Musí to mať ale nejakú slabinu nie?" Zamračila som sa a nútila svoj mozog premýšľať o nejakej možnej slabine, i keď som Project III ani v živote nevidela. "Môžem ešte jednu otázku? Je možné, aby sa tu prechádzali len tak voľne bez toho, aby sme si to vôbec všimli?" Položila som mu otázku, ktorá mi tiež začala vŕtať hlavou. Na to čo povedal ďalej som len súhlasne kývla, keďže som bola až moc zamyslená. Očividne to bolo ale tak moc, že som si ani neuvedomila, že sa mi tie myšlienky neodohrávajú už len v hlave, ale vychádzajú mi z úst, čo mi došlo až mi Generál odpovedal. V moment čo sa otočil som sa zarazila a ani len nedošľapla na pravú nohu, pri čom som zarazene pozerala mierne do zeme. Opatrne som zdvihla pohľad smerom na Generála, následne som ho pretočila na Liaru a potom zase na Generála. "Shieet." Šepla som stále tak isto skamenelo, na čo som po chvíľke dokončila krok. "Argh! Môj mozog!" Zanadávala som, pri čom som si rukami prudko zašla do vlasov nad čelom a zaryla som si do nich prsty. "Pardon.. už očividne ani nerozpoznám či sa mi tie otázky odohrávajú v hlave, alebo ich hovorím." Dodala som vyčerpane a uvoľnila som stisk rúk, na čo mi padli pozdĺž tela a ponechali rozstrapatené vlasy. Chvíľku som tam len mlčky stála a pozerala na nebo, aby som si dala dohromady aspoň svoje myšlienky a "pripla ich na vodítko" just in case, aby som ich zase nevypustila z úst i keď nechcem. Keď som po chvíľke spustila pohľad pred seba, do ľavej ruky som si vzala okuliare z očí a upravila som si naspäť svoje strieborné vlasy, ktoré boli teraz hádam všade. Takto mi vlastne prvý krát mohol Generál vidieť priamo do očí, čo pred tým cez okuliare nešlo. "Očividne už dnes nezvládnem viac informácií." Povzdychla som si strápene, na čo som mu venovala ešte jeden krátky pohľad a nasadila som si opäť okuliare. "Fuj, mala by som si už umyť hlavu. Tá všetká krv čo mi na nej zaschla bude mať za chvíľku nožičky a začne mi cupitať po hlave." Prebehlo mi tento krát už naozaj mysľou, keďže som si radšej kusla mierne do jazyka aby som zase netárala blbosti, čo sa plodia teraz v mojej mysli.

"Každý stroj ide nejako vypnúť tak isto ako sa dá každý človek zabiť." Tieto slová vyšli z jeho úst skoro okamžite ako sa spýtala či má nejakú slabinu a prehlásila, že sa nejako musí dať vypnúť. "Život robota je prchavý tak isto ako život človeka. V jednu chvíľu si tu, v druhú zas nie." Presne keď hovoril poslednú vetu luskol prstami čím vytvoril mierne ponurú atmosféru. "Problém je v tom, že Project III je nový model s ktorým sme sa ešte nestretli. Neviem ako presne funguje, aký je jeho princíp, úloha, účel, funkčnosť, priebojnosť a či sa s ním dá vôbec nejak dorozumieť alebo či jednoducho funguje len cez sieť ako predošlé projekty." Bolo toľko vecí ktoré Generál naozaj nevedel. Project III bol úplne nový nepriateľ s ktorým sa ešte nikto nestretol. "Netuším ako je možné že sa ten stroj ... nie ... netuším či je vôbec reálne aby sa tak masívny stroj spoločne s ďalšími robotmi dostal len tak jednoducho do stráženej časti Soulu. Je to neprípustná situácia a predsa sa to stalo." V týchto slovách bolo počuť výčitky. Neboli to však výčitky k vojakom ale ku Generálovi samotnému. Keď Katherine prehlásila, že jej mozog viac informácií nezvláda a že už ani nevie rozpoznať čo si myslí a čo hovorí len súhlasne prikývol. "Máš pravdu. Povedal som ti toho až moc vzhľadom na to, že si tu nová a nevieš ešte ako to tu chodí. Dúfam, že som ti ozrejmil aspoň nejaké veci. Keď náhodou nie, pardon." Pravú ruku priložil na Katherinine rameno popri čom jej venoval menší úsmev. "Utekaj za Nomad. Mala by byť v sídle niekde v časti pre technikou. Pokiaľ nieje v mojej kancelárií kde mi nadáva tak sa väčšinou šprtá v strojoch ktoré zničíme a donesieme ich na prieskum alebo si stavia svoje vlastné vecičky." Po tom čo dohovoril ju mierne postrčil čím naznačil aby šla napred. "Povedz jej, že jej odkazujem aby si ťa vzala pod krídla kým nezískaš trocha viac energie."

"To je pravda, ale predsa len stroj dokáže prežiť človeka, keďže nikdy nepodľahne žiadnej chorobe." Odpovedala som mu až po chvíli, čo som sa dala trochu dokopy a pozrela som na neho takmer okamžite ako luskol prstami. To mi aspoň našťastie dokázalo, že moje reflexy ešte nie sú tak moc otupné, ako je moja myseľ momentálne. "Takže je to jeden veľký otáznik v skratke, got it." Povzdychla som si, keďže predsa len toho asi nevedel o nich tak veľa ako som si myslela. "Dúfam, že to Zennon a tá jeho spoločníčka prežijú." Povedala som skôr zo súcitu, keďže som im naozaj nezávidela takú zapeklitú situáciu. Bojovať proti niečomu, o čom nemá nikto absolútne žiadne informácie. To ja síce robím od kedy som v Soule, keďže všetko z tohto tu mi je vlastne novinka. Ako som tak ale počúvala Generála, znelo to, ako by si vyčítal to všetko čo sa teraz deje. "Môžem im ísť teda skúsiť pomôcť ak chcete a možno by sa mi ich podarilo nejako.." Nedopovedala som ani, keďže Generál nevyzeral, že by nad tým ani len premýšľal. Po tom čo ale povedal, že mi toho vlastne aj tak prezradil veľa a dúfa, že mi aspoň niečo objasnil, som súhlasne kývla hlavou. "Omnoho viac než by som čakala pane. Ďakujem" Usmiala som sa od ucha k uchu na neho v moment čo mi priložil ruku na rameno a tiež mi venoval menší úsmev. Keď ale povedal, že mám ísť za Nomad a prezradil mi, kde by asi mohla byť, som sa zarazila. "Ale.. chcem Vám aspoň pomôcť ju eskortovať.." Povedala som už trochu sklesnutejšie, na čo ma Generál len postrčil tým smerom aby som šla. Chcela som ešte protestovať, no keď som si trochu viac uvedomila ako sa vlastne teraz moje telo cíti, musela som mu dať za pravdu. Súhlasne som teda kývla hlavou a venovala som mu ešte jeden menší úsmev. "Dúfam, že Vám tuto wolfie nebude sťažovať cestu." Mrkla som na ňu a vydala som sa teda napred smerom do jeho sídla. Pamätala som si ako sme tam odtiaľto šli, takže som ešte nemala našťastie problém trafiť.

+ 15xp (Splnenie eventu "záchrana civilistu" a "dopadnutie Liary")
+ Generálova dôvera
- vzťahy z vlkodlakmy kladnu Cursedeye
- končiece účinky lieku na potlačenie ruionosy