Cesta do Soulu - Katherine

First topic message reminder :

Katherine nastúpila do ponorky spoločne s Nomad. Ponorka sa zdala byť plná ľudí ktorý splašene pobehovali hore a zasa dole akoby niečo hľadali alebo pre niečím utekali. Vzhľadom na početné zranenia ktoré Nomad utrpela nemala čas na zisťovanie problému s ponorkou no ku Katherine pribehol jede člen posádky ktorý ju varoval pred prichádzajúcim nebezpečním a partiou mužov ktorú stretla pred ponorkou ktorá sa chystala na niečo no muž ktorý Katherine predal správu nevedel čo to malo byť. Katherine mohla v ponorke nájsť veľké množstvo chodieb, dverí, dve kuchyne, niekoľko sprchových miestností, hlavný mostík a mnoho iných kajút ktoré sa všade po ponorke nachádzali. Ako prvé však pre ňu bolo dôležité nájsť svoju kajutu kde by sa mohla poriadne zohriať.

Cieľ misie: Dostať sa do starého Soulu
Skryté udalosti: Ano
Skúseností za splnenie misie: 10xp

V moment čo už začínalo vyzerať, že sa Nomad vracia k zmyslom sa stalo niečo, čo by som fakt nečakala. Nomad sa len letmo odstrčila od steny a rukami ma pevne schmatla a doslova ma zhodila na zem. Nechápala som kde v sebe nabrala toľko sily, keďže bola odo mňa nie len, že menšia ale rozhodne nevyzerala ako športový typ, čiže ma tým dosť prekvapila. Možno to bolo tou drogou, alebo adrenalínom čo mala v sebe, ale keď znova chcela vysloviť moje meno, v polke vety sa zasekla, odsunula mi ruku z krku a na mieste kde som mala ten kúsanec sa mi doslova prisala perami ako upír a začala mi cucať krv. "Čo to.." V ten moment som len paralizovane hľadela pred seba, pri čom som ju len nečinne nechala tak. Po chvíľke sa odsunula odo mňa preč, na čo som na ňu doslova zo strachom v očiach pohliadla, no keď som si uvedomila, že tá rana na krku takmer prestala bolieť, nechápavo som sa zamračila. Ako si zakryla oči a prehovorila, pozorne som ju počúvala, pri čom som sa posadila aby som na ňu lepšie videla. "Nomad.." Šepla som smutnejším tónom keď som ju videla ako sa doslova schúlená v klbku trasie. "Čo to je za drogu?" Preletelo mi v ten moment mysľou. Na jej prosbu som nesúhlasne pokývala hlavou zo strany na stranu. "V žiadnom prípade Nomad. Z tejto ponorky neodídem bez teba aj kebyže ťa mám poniesť na chrbte a mlátiť sa zároveň z nakazenými!" Vytkla som jej naštvane, pri čom som podišla trochu bližšie ku nej, na čo som si všimla ako jej tiekli slzy. Neboli to obyčajné slzy, ale bola to krv. Vyzeralo to ako z nejakého hororu, ale nemohla som dopustiť, aby mi tu teraz umrela. "Vydrž to Nomad. Si dosť silná.. silnejšia než ktokoľvek iný." Šepla som jej v moment keď som ju pevne objala. Porozhliadla som sa trochu naokolo, keďže som potrebovala nájsť rýchlo únikovú cestu. "Prečo.. prečo mi zase nefungujú schopnosti?!" Zatla som naštvane zuby a zamračila som sa. Nechápala som to, no zase mi prestali fungovať v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Nevedela som za ako dlho sa tu oni dostanú, ale ani jedna z nás nebola v stave s nimi teraz bojovať, takže som proste nemala na výber a musela som nejako odtiaľto Nomad dostať.

Keď jej Katherine povedala, že bez nej s ponorky neodíde len sa kyslo pousmiala a trocha privrela oči. "Si hlúpa ... a nakazená ..." Keď povedala túto krátku vetu prisunula sa k stene o ktorú sa pevne pritlačila. "Zbavila si sa ich ?" Prstom ukázala na komoru z ktorej už pomaly začali vyplavovať usmažené telá. Nomad bola doslovne zničená. Jediné na čo sa zmohla bola obrovská triaška a sem-tam sa ohnala smerom po Katherine no vždy sa po nejakej dobe ovládla a ruky opäť stiahla k sebe. Vážna situácia zmiešaná z faktom, že Katherine je teraz nakazená taktiež ako Nomad. Ktovie ako sa príznaky prejavovali a kedy sa začali prejavovať no bolo isté, že dlho na seba nenechajú čakať vzhľadom na to ako vyzerali všetci nakazený na palube ponorky. Mimo všetok tento hluk mohla ako Katherine tak Nomad začuť ako niekto utekal po schodoch, začal na ne silne bušiť a pokúša sa ich otvoriť silou. Dvere však boli železné a celkom dobre zhrdzavené takže niešli riadne otvoriť a bolo na ne treba použiť neuveriteľne veľkú silu. Bolo viac než jasné k čomu sa práve chystalo. Oni muži sa čoskoro dostanú dnu, zabijú Nomad, Katherine zdrogujú po čom si s ňou možno užijú a potom ju zabijú. "Vráť mi zbraň ... a ukry sa niekde ..." Tentoraz natiahla Nomad ruku smerom ku Katherininej ruke v očakávaní, že jej podá jej vlastnú zbraň.

Nad tým čo povedala som sa len pousmiala, no keď dodala, že som nakazená, úsmev mi okamžite zmizol z tváre. "Ale.. veď to už ani nebolí?" Povedala som s núteným úsmevom spýtavo a prešla som si končekmi prstov po tom kusanci. Nevedela som ako to vyzeralo, ale isto to na mne nešlo len tak prehliadnuť. "Nie všetkých.. Dvaja sa usmažili a ostali traja." Odpovedala som na jej otázku a povzdychla som si. Bolelo ma vidieť Nomad v takomto stave. Už pred tým to mala ťažké a teraz ešte ako ju zrejme zdrogovali to je o to horšie. Triasla sa ako osika a sem tam po mne lapala, no vždy sa po chvíli ovládla a stiahla sa späť. Netušila som prečo to robí, ale bolo to zrejme spôsobené tou drogou. "Takže keď som teraz nakazená.. Budem taká ako oni?" Z ničoho nič sa mi ozvalo v hlave, na čo som pozrela do zeme a jemne si kusla do pery. V ten moment sa ale ozval nejaký rámus za dverami. Znelo to ako by niekto utekal po schodoch, čo sa mi aj za chvíľku potvrdilo, keďže niekto začal mlátiť silno do dverí. Trochu ma to prebralo a odpútalo od myšlienok, ktoré mnou práve vcelku nepekne otriasli. "Shit shit shit!" Sykla som nervózne a zároveň naštvane, na čo som sa okamžite postavila a sledovala som tie dvere. Bolo na mne jasne vidieť zrýchlene dýchanie a nervozita, ktorá sa prekrývala z hnevom a nenávisťou voči nim a tomu čo spravili Nomad. V moment čo si po mne vypýtala Nomad zbraň som rukou siahla do kapsy a natiahla som sa s ňou k Nomad, no tesne pred ňou som sa zastavila. "V žiadnom prípade. Nie si v stave bojovať. Ja ich nejako odlákam.." Povedala som jej vážne, na čo som jej až potom podala zbraň do ruky spoločne s jej maskou, ktorú som položila vedľa nej a vybrala som si jej nôž, ktorý som si pretočila v ruke tak, aby bol čepeľou smerom k lakťu a podišla som bližšie k dverám. Tam som sa postavila do bojového postoja a čakala som kým vyrazia tie dvere. Mala som totiž to v pláne v moment čo ich vyrazia sa po nich rozbehnúť skôr, než by vošli dnu a aspoň jedného z nich zabiť a zbytok skúsiť odlákať. Ja som bola v poriadku oproti Nomad, takže som ju musela ochrániť aspoň na tak dlho, aby sa dokázala dať trochu dokopy a ujsť. Nikdy by ma ani nenapadlo, že si niečím takým budem musieť prejsť, ale nemohla som už cúvnuť, keďže som v tom bola namočená až po uši.

"Takže traja zostávajú ... fajn." Nomadin stav sa zlepšoval i keď len po troškách. Miestami sa však stále chytila za hlavu a hlasne zasyčala. "Nechcene som ťa nakazila ... prepáč mi to ... prepáč ..." Nomad naozaj ľutovala toho, že nakazila Katherine no nemala v tej chvíli kontrolu nad sebou. Keby sa len tak dokázala zachovať ináč a ovládnuť svoje telo tak by to vyzeralo všetko ináč. Keď jej konečne dala Katherine zbraň do ruky ihneď odistila zbraň a odhodila zásobník bokom, siahla do vrecka z ktorého vytiahla nový zásobník ktorý zasunula do zbrane a ihneď nabila. "Neodlákaš nikoho ... nie kým neprejde prvé štádium ... choroby ... argh!" Pištoľ jej náhle vypadla z ruky. Kŕč bol tak veľký, že ju donútil odhodiť zbraň bokom a opäť sa triasť najviac jak to šlo. Búchanie do dverí sa stále stupňovalo až nakoniec prešlo do zbesilého mlátenie. Dvere sa pomaly začali prehýbať a po nejakej chvíli sa v nich doslova prerazila diera. To čo nasledovalo potom vyzeralo ako z hororu. Z onej diery sa vylialo neuveriteľné množstvo vnútornosti zmiešanej z krvou. Ruka ktorá vyrazila onu dieru bola vyšportovaná a celá potiahnutá srsťou ako keby sa jednalo o nejakého psa. Normálne by sa dalo povedať, že ide o psa keby to naozaj nebola ruka s drápmy. Ona ruka sa náhle stiahla späť do diery a miesto nej na Katherine a Nomad vykuklo jedno veľké oko. Ten pohľad ktorý sa Ktherine mohol tentoraz naskytnúť bol prazvláštny. Pohľad onej beštie jasne naznačoval chuť na smrť, boj a iné zvrátenosti ktoré ju mohli v danej chvíli napadnúť. Nastali ďalšie údery do lode. Tentoraz sa dvere doslovne vyrazili z ohromných pántov. Po dopade nastal ešte menší otras ktorého vibrácie sa mohli dostať až ku Katherine. Teraz bolo jasne vidieť onu beštiu ktorá pred nimi stála. Jednalo sa o vlkodlaka skoro dva metre vysokého od hlavy až po päty potretého krvou dvoch mužov ktorý ležali rozpáraný na zemi.

Ako mi Nomad odpovedala, bolo to s ňou čím ďalej tým horšie. Súhlasne som kývla na to, že ostávajú traja a smutne som ju očkom sledovala ako sa tam drží za hlavu a bojuje proti tomu. "Nakazila ma predsa tá ženská, ktorú som ja blbec zachránila v domnienke, že si to bola ty." Upokojila som ju a usmiala sa. "Ty si mi to naopak nejakým zázrakom vyliečila, takže som v pohode. Teda.. aspoň zatiaľ, takže to proste nechaj na mňa teraz." Zamračila som sa, na čo som spravila ešte dva kroky ku dverám, kde som sa opäť postavila do bojového postoja. Keď mi povedala, že nikoho neodlákam kým neprejde prvé štádium choroby, nesúhlasne som pokrútila hlavou. "Ja som v poriadku, ver mi." Ubezpečila som ju, na čo som sa trochu vyľakala keď jej vypadla z rúk zbraň, ktorú si nedávno čerstvo nabila. Búchanie na dvere bolo čím ďalej tým intenzívnejšie, čo ma dosť znervózňovalo. Srdce mi tĺklo ako o život, no nedávala som to moc najavo, keďže som Nomad stále presvedčovala o tom, že som v poriadku. Búchanie už začínalo prechádzať na zbesilé mlátenie, čo ma donútilo o trošičku ustúpiť. Dvere sa už začali prehýbať pod tým náporom, na čo sa v nich po pár sekundách spravila až diera, cez ktorú sa doslova vylialo neuveriteľné množstvo vnútorností, zmiešaných z krvou. Scénka ako vystrihnutá z hororu, z ktorej sa mi poriadne zdvihol žalúdok. Musela som si prikryť ústa, inak by som asi uvidela opäť svoje raňajky z toho ako ma naplo, no nejako som to ustála, vďaka čomu som si ale nevšimla tej ruky, ktorá z tej diery čúhala. Keď som sa ale opätovne pozrela na tie dvere, pozeralo z nich na mňa chladnokrvne jedno veľké oko. Nevedomky som začala strachom ustupovať, na čo sa tie dvere len prevalili a v nich sa objavila najprv silueta niečoho naozaj veľkého. Trochu som prižmúrila oči aby som lepšie videla, no až po chvíli som uvidela čo to naozaj bolo. Pri jednom kroku späť sa mi podlomila noha, čo malo za následok to, že som spadla na zadok a tak som ešte trochu ustupovala. "Čo to je.." Šepla som zarazene. "Ako... to vyzerá ako vlkodlak. Ale.. to nie je možné! Oni neexistujú naozaj predsa." Prehltla som na sucho, na čo sa mi naskytol pohľad na dvoch mužov doslova rozpáraných na zemi. "Dva a dva.. kde je ten jeden?" Spočítala som ich, na čo som sa nervózne len pohľadom obzrela a skúsila sa nejako pozbierať zo zeme. Vzala som si aj nôž, ktorý mi padol z ruky a pevne som ho stisla, na čo som sa opäť trochu ešte vyklepane postavila do bojového postoja pred Nomad. Mala som v úmysle ju brániť nech to stojí čo to stojí. "Čo si zač?!" Sykla som smerom na toho vlkodlaka a aspoň trochu som sa vzchopila, nech sa neklepem ako osika. Spravila som ešte krok dozadu, teda bližšie k Nomad a zhlboka som sa zakaždým nadýchla, čo mi pomáhalo sa trochu uvoľniť i keď to bolo dosť ťažké, vzhľadom na to, že predo mnou stálo dvojmetrové hovädo z drápami a vražedným pohľadom.

"Ty to naozaj ... nechápeš." Precedila Nomad celkom naštvane. "Vírus sa nešíri kúsnutím ... šíri sa od zdroja nákazy priamym kontaktom s nakazenou bunkou. Moje sliny ... ťa nakazili ..." Nomad chcela ešte niečo dodať no v tej chvíli sa jej zmocnil kŕč tak silný, že hlavou trhla tak silne, že narazila do steny. Popri kŕči však Nomad začalo aj napínať čo malo za následok to, že začala zvracať. Katherine nemohla vedieť čo to bolo za drogu no iste musela byť špeciálna aby ublížila Nomad pretože to čo z nej vyšlo bola hustá krv ktorá zaliala časť steny pri ktorej Nomad ležala. Katherine však nemala možnosť sa dlho zaoberať Nomad vzhľadom na to, že pred ňou stál vlkodlak v celej svojej morbídnej kráse. Bolo čisto a jasne vidieť ženské krivky no z istotou sa nedalo nič povedať. Keď Katherine pevne stisla nôž vlkodlak sa mierne zhrbil tak aby rukami dosiahol na zem no stále nie tak moc aby čupel. Zrejme šlo o nejakú formu obrany keďže vlkodlak začal na Katherine nepriateľsky vrčať. Postavenie sa pred Nomad vlkodlaka na moment zaskočilo no stále to nebránilo v tom aby vlkodlak spravil rýchli krok vpred popri čom sa ohnal drápmy po Katherininom bruchu úmyslom minimálne jeden z drápov do nej zaraziť. Napätie z tejto situácie doslova sršalo. Nomad, nevládna a zdrogovaná ležala na zemi zvracajúc vlastnú krv. Muži ktorý pôvodne chceli Katherine využiť za cenu odvezenia do Soulu rozpáraný na zemi až na jedného ktorý sa proste stratil. Vlkodlak ktorý práve útočil na Katherine v úmysle zabiť ju a na koniec samotná Katherine na ktorú začali padať prvotné účinky vírusu. Ako sa vlastne účinky prejavovali ? Katherine sa jednoducho začala točiť hlava popri čom ju okamžite napadol pocit úzkosti. Práve takto sa začal odzrkadľovať prvý stupeň onoho vírusu.

Ako Nomad začala vysvetľovať, naklonila som trochu hlavu smerom ku nej, aby som na ňu aspoň trošku videla a zároveň som nespustila z dohľadu toho vlkodlaka. Keď povedala, že to nechápem a dodala ako sa to prenáša naozaj, mierne som zatla zuby a privrela oči. "Ach.. no, budem sa s tým musieť nejako pobiť čo?" Povedala som s úsmevom na perách a milo som pozrela na Nomad. Skôr než niečo stihla dodať ju ale chytil opätovne kŕč, no tento bol horší než ten pred tým. Buchla si popri ňom hlavu o stenu, na čo ju začalo napínať a doslova vyvrhla zo seba krv. "Nomad!" Sykla som zo strachom v očiach a pozrela som na toho vlkodlaka. "Pokiaľ to čoskoro neskončím, Nomad mi tu vykrváca a ja s tým nič nespravím!.. Čo ale zmôžem proti niečomu tak veľkému bez schopností?" Zatla som päsť, ktorú som mala voľnú, na čo sa ten vlkodlak ako keby pričupil a začal po mne vrčať. Očividne sa mu nepáčil môj nôž, ktorý som pevne zvierala v pravej ruke. Dala som sa opäť do bojového postoja, na čo sa proti mne okamžite zahnal drápmi. Bolo to len tak tak, ale podarilo sa mi bezpečne uskočiť dozadu, no nastal tu ale jeden problém. Po tom ako som dopadla opäť na nohy sa mi zamotala hlava, na čo som stratila rovnováhu a padla som na zadok. V ten moment som pustila nôž z ruky a chytila som sa pravou rukou za hlavu, na čo som sa len schúlila do klbka a mierne sa začala triasť. Dopadol ma veľmi silný pocit úzkosti, vzhľadom na to, že som si dnes prešla dosť ťažkými ako fyzickými, tak stresovými situáciami, čo sa teraz plne prejavilo. Netušila som prečo zrovna teraz, ale prišlo to naozaj nevhod. "Prečo.. teraz?!" Šepla som prerušovane, pri čom som sa snažila s tým bojovať a nejako sa vzchopiť, keďže sa ten vlkodlak rozhodol už po mne zaútočiť. Natiahla som sa pravou rukou opäť po nôž a z ťažkosťami som sa pomaly postavila. Tento krát som sa držala za hlavu ľavou rukou a snažila som sa nejako udržať si balans, keďže sa mi ešte stále motala hlava. Pre niekoho nezainteresovaného to mohlo vyzerať ako by sme boli skôr s Nomad opité, keďže ja som sotva stála a Nomad kúsok za mnou zvracala. V tomto momente by som brala skôr tú opitosť, keďže ako sa vraví, opitý majú viac šťastia, než človek ktorý je triezvy. "To si to nemohlo dať trochu načas?!" Spýtala som sa seba a pohliadla som na toho vlkodlaka. Bolo mi jasné, že pokiaľ po mne zaútočí znovu, tento krát už tomu neuhnem, ale nemienila som mu len tak nechať Nomad a ani seba ako pokrm bez boja.

Akonáhle sa Katherine zamotala hlava a padla na zem vlkodlak stuhol a vyčkával. Nebolo jasné prečo čaká no vyzeralo to ako keby ju trocha skúmal. Keď sa však opäť postavila spoločne s čím vzala nôž bolo to ako spúšťač útoku. Vlkodlak však miesto toho aby zaútočil pazúrmi narazil do Katherine bokom aby ju odhodil vzad. Ako však letela sklonil sa, pevne zovrel Katherininu nohu a trhol smerom za seba čím ju doslovne prehodil smerom na schody skadiaľ prišiel. Katherine mohla tvrdo dopadnúť medzi telá na zakrvavené schody no toho si už vlkodlak nevšímal. Ihneď sa otočil na Nomad ku ktorej pristúpil, otočil ju na chrbát a sledoval ako keby na niečo čakal. Nomad však bola v takom stave, že sa nedokázala brániť a tak len spätne pozorovala onoho vlkodlaka s krvou tečúcou z úst. "Ute...kaj ... Katherine ..." Vyšlo z nej polohlasne keď sa opäť dostala trocha k sebe. "Onedlho sa nebude... nebudeš vedieť ovládať ..." Náhle sa rozkašľala čo spôsobilo, že na onoho vlkodlaka vyprskla značnú časť krvi ktorá bola nazbierané v jej ústach za ten čas. Vlkodlakom to však nijak nehlo a len stále pokojne pozoroval Nomad. Po chvíli však zodvihol ruku ako keby sa chystal na ňu zaútočiť a dostať ju preč z tohto života.

Keď som zbadala ako sa voči mne rozbehol, chcela som opäť uskočiť, no miesto pohybu som sa len trochu zatackala a skoro sama padla na zem ako sa mi zamotala hlava. Bohužiaľ mi ale neostal čas už na to, aby som vôbec niečo spravila a pocítila som len tupý náraz. Skôr než som ale dopadla na zem, stihol ma čapnúť za nohu a prehodil ma na opačnú stranu. Ruky som si dala pred tvár, na čo som len bezvládne dopadla na tie mŕtvoly, ktorými si prerazil doslova cestu sem. Trafila som si rameno o jeden schod, na čo som len bolestne sykla a chytila som sa zaň. "Sh*t!" Zanadávala som si skôr pre seba a rozhliadla som sa naokolo. Vidieť ich doslova roztrhané telá na kúsky nebolo nič príjemného. Zdvíhal sa mi s toho do tej bolesti hlavy a pocitu úzkosti ešte aj žalúdok. Ako som sa ale pri pokuse vstať oprela o tú ľavú ruku, trochu sa mi podlomila, keďže som si zrejme vyhodila rameno a padla som zase naspäť na zem. "To sa mi snáď zdá!." Zavrčala som v mysli a po ešte dvoch pokusoch som sa konečne postavila, pri čom som si držala to zrejme vyhodené rameno. Nebola som si ale istá, tak sa radšej nepokúšala si ho nahodiť späť, keďže pokiaľ by to bolo zlomené, ešte by som si to len zhoršila. Pomaly som sa dotackala až ku dverám, o ktorých zárubňu som sa oprela pravým ramenom a pohliadla som na Nomad a toho vlkodlaka. Bola som dosť zapackaná od krvi, vzhľadom na to, že som sa vyváľala po mŕtvolách, no to som si ani popri tom všetkom nevšimla. Horko ťažko som počula čo Nomad povedala, ale ako to dopovedala, zamračila som sa, na čo sa mi zase zamotala hlava a padla by som opäť na zem nebyť toho, že sa zachytím tej zárubne. Ako som ju tam videla tak bezbranne sedieť proti vlkodlakovi, nemohla som ju proste len tak opustiť. Nie po tom všetkom. V moment čo zdvihol na ňu ruku, ma ale všetky tie myšlienky o odchode prešli. "Hej!" Rozkrikla som sa po tom vlkodlakovi. "Nedovoľuj si na niekoho, kto sa nemôže ani brániť ty prašivý čokel!" Doslova zúrivo som po ňom zvrieskla. "C'mon!" Rýpala som do neho ďalej, pri čom som pozrela na Nomad. "Dúfam, že jej získam trochu času aby sa dala dokopy. Pokiaľ to čo vravela bude pravda, tak bude musieť nejako utiecť aj predo mnou." Pozrela som na moment do zeme a vybrala som sa tackavo zo strany na stranu naproti tomu vlkodlakovi. Nôž ostal niekde tam na schodoch, takže som sa už ani neobťažovala vôbec ísť pre neho. Bolo mi jasné, že som si týmto asi podpísala svoj rozsudok smrti, alebo minimálne veľmi dlhú hospitalizáciu v nemocnici ak by som toto všetko nejakým zázrakom prežila.

Vlkodlak ihneď zareagoval na Katherininu vyhrážku tým že sa otočil a hlasne na ňu zavyl. Keď spozoroval ako sa k nemu však blíži spravila krok vzad v istej neistote. Napokom však spozorovala, že Katherine nemá v ruke žiaden nôž a asi sa chce byť len päsťami tak spravil opäť krok vpred a keď bola Katherine naozaj blízko tak ju jednoducho kopol do hrude no svoj kop nasmeroval tak aby Katherine neletela vzad ale tvrdo ihneď dopadla na zem. Nohu z jej hrude nespustila a len stále viac a viac tlačila. Katherine si teraz mohla všimnúť toho zbesilého a divokého pohľadu ktorý mala tú česť už dnes vidieť u osoby s ktorou sa dnes stretla. Nebolo však moc času na pozorovanie vzhľadom na to, že vlkodlakove sliny celkom rýchlo stekali na Katherininu tvár a tlak na hruď sa zväčšoval. Spoločne s týmto všetkým Katherine mohla pociťovať ako sa do nej začína valiť adrenalín, pocit zloby a neukojiteľná chuť bojovať.
Nomad sa podarilo oprieť sa o stenu popri čom sa oboma rukami chytila za brucho. "Bože ... už nesmiem stratiť moc krvi ináč ..." Svoje myšlienkové pochody nedokončila keď jej napadla šialená myšlienka ktorá by mohla i nemusela vyjsť. V rýchlosti vstala zo zeme i keď hneď ako to spravila pocítila, že si zrejme spravila nejaké vnútorné krvácanie no v tejto chvíli mala na rozume len záchranu Katherine. Pištoľ ktorá ležala na zemi vzala do ruky a hlaveň pritlačila ku sklu komory na ktorú celý čas videli. "Hej ty, Greenwitch ! Ukľudni sa lebo sa tu usmažíme všetci pohromade !" Hovoriť bola obrovská bolesť no Nomad musela spraviť niečo aby zachránila zadky ako seba tak i Katherine. Vedela, že tento vlkodlak sa dokáže ovládať no v momentálnej situácií v ňom varí krv a túžba po boji. Nevedela koľko ešte vydrží stáť a mieriť na komoru no bola odhodlaná to vydržať čo najdlhšie.

Ostávalo mi len pár krokov do toho aby som bola už takmer pri nej. Nevedela som popravde čo spravím, ale s tým v akom som bola stave som nemala na výber nič iné, než sa nechať mlátiť, dokiaľ ma to ako vravela Nomad neovládne. V moment čo som bola doslova asi dva kroky od nej ma jednoducho kopol do hrude, no tento krát to bolo nasmerované tak, aby som dopadla priamo na zem. Skôr než som sa vôbec stihla zdvihnúť zo zeme ma labou zatlačil späť na zem, čím mi zvyšoval na oblasti hrudníku tlak, vďaka čomu som bola nútená ostať na zemi. Ako som mu pohliadla do očí, ten zbesilý pohľad a chuť po boji z nich doslova sršali. Začínala som mať trochu problémy z dýchaním, keďže taký asi dvojmetrový vlkodlak nebol zrovna najľahší i keď som ho rukami držala za tú labu a snažila sa ju od seba odtlačiť. V moment ako som ale ucítila jeho sliny na tvári, moja hladina adrenalínu a hnevu začali úmerne stúpať a s nimi spoločne aj neskutočná chuť po boji, čo pomaly začínalo byť vidieť na mojom výraze tváre. Z bolestného pomaly prechádzal na naštvaný až zúrivý, no stále som sa snažila s tým bojovať aj keď to bolo skoro bezvýznamné, keďže mi doslova šlo o život. Schopnosti mi stále nefungovali, takže som sa tomu skôr začala poddávať, keďže som to videla ako jediné možné východisko. Bolesť vyhodeného ľavého ramena som takmer úplne začala ignorovať a postupne som vynakladala viac síl do rúk, ako on vynakladal postupne viac síl do laby. V moment čo sa ale ozvala Nomad som sa ako keby chvíľkovo prebrala a pozrela som jej smerom. "Greenwitch?!" Preletelo mi okamžite hlavou. "Sarah?" Šepla som dosť tlmene a pozrela som znova na Nomad ako tam držala sotva tú zbraň. "Ty si fakt blázon." Opätovne som šepla takmer úplne potichu, takže to dosť možno ani nepočula, na čo som opäť len cítila príval hnevu a zlosti. Zatla som zuby, na čo som jej ešte pevnejšie chytila labu a všetkou silou som ju začala tlačiť od seba. Netušila som či to pomôže, ale pomaly som strácala sebakontrolu, takže som si to pomalinky prestala uvedomovať.

Keď vlkodlak začul to meno stuhol a pohľad natočil na Nomad. Do toho však ucítil ako sa Katherine začína zbierať zo zeme na čo nebol pripravený. Stratil balans a skoro spadol no nakoniec sa udržal a dupol Katherine na hruď aby upevnil svoju vôľu v zabíjaní. Bolo však vidieť, že pri tom aj trocha premýšľa keďže schmatol Katherine oboma rukami, zovretie nohou pustil a silnejším trhnutím odsunul Katherine niekoľko metrov za seba smerom na Nomad. Pri rýchlosti akou sa Katherine šúchala bolo viac než isté že by podlomila nohy Nomad a tá by na ňu nasledovne padla. Hneď ako bola Katherine preč z dosahu vlkodlaka ten sa rozbehol ku dverám pri ktorých sa zastavil a otočil späť.
Nomad myslela, že sa stane niečo zlé no nečakala, že zrovna Sarah hodí po zemi Katherine presne pod jej nohy. Naozaj netušila čo sa stane keď do nej Katherine narazí no pripravovala sa na jasný pád a tvrdý boj vzhľadom na to, že čo chvíľu by sa mala začať prejavovať plná sila prvej fázy vírusu.

V moment ako sa mi podarilo dosiahnuť toho, že odo mňa odlepila labu, podoprela som sa rukami o zem aby som mohla vstať, no v tom mi dupla opäť na hruď, čím ma prudko prirazila na zem a vybila mi dych. Začala som sa dusiť, na čo ma schmatla oboma rukami, zovretie nohou pustila a doslova ma "odhodila" smerom k Nomad. Tým smerom a rýchlosťou akým ma hodila, by som Nomad zrazila na zem ako nejakú kuželku, čím by som jej určite veľmi nepekne ublížila. Vedela som, že zabrzdiť isto nestihnem, no našťastie sa mi podarilo rozfázovať, čím som prešla Nomad cez nohy, no bohužiaľ polkou tela som skončila v nádrži za stenou. Chvíľku som tam len nehybne ležala, no po chvíľke keď som zistila, že nemôžem dýchať som sebou trhla a prekotúľala som sa späť do miestnosti, odkiaľ som vypadla. Mohla som jej tým prechodom spôsobiť menšiu bolesť v nohách, ale dúfala som, že to ustojí. "Prepáč." Šepla som polohlasne a pozrela som smerom na dvere, kde stála pravdepodobne Sarah a pozerala sa na nás. "Už to funguje?!" Pousmiala som sa v mysli, no v moment čo som sa postavila som sa zarazila. Pomaly som zdvihla hlavu smerom na Sarah z vražedným pohľadom, na čo som si pustila ľavé rameno a obe ruky som zatla v päsť. Vykročila som rýchlejším krokom, na čo sa rýchlejší krok zmenil v beh. Bola som ako posadnutá, no v trištvrte cesty som sa zastavila ako by som narazila do nejakej neviditeľnej steny a len som tupo hľadela pred seba. Mala som už dosť, no ten vírus ma nútil bojovať. Chytila som sa len oboma rukami za hlavu a padla som späť do kolien, na čo som hlavu sklonila až ku kolenám a snažila som sa s tým bojovať. Vyzerala som doslova ako blázon, no bláznila som svojím spôsobom. Po chvíli som ale opäť zdvihla pohľad na ňu a nenávistne som sledovala ako tam stojí, pri čom som sa snažila silou mocou vstať a zaútočiť na ňu.

Nomad čakajúc pád bola pripravená na to najhoršie. Keď ňou však Katherine doslova preletela len pocítila pichľavú bolesť ktorá ju donútila padnúť na koleno a zasyčať bolesťou. Naozaj nečakala, že takéto niečo Katherine dokáže čo ju o to viac prekvapilo keď sa to stalo. Hlavu natočila smerom k nej aby skontrolovala či je v poriadku no v tom zazrela polku jej tela v komore a polku pri nej v miestnosti. Prekvapene zažmurkala na jej nohy a od údivu sa len odplazila bokom k najbližšej stene na ktorú sa doslova nalepila. "Tak toto je jej pravá schopnosť ?" Prebleslo jej v hlave naozaj vystrašene. Teraz však nebol čas byť vystrašený keďže mali o niečo väčší problém - Sarah. Tá stále stála vo dverách no vyzeralo to ako keby sa pomaly začala meniť do svojej ľudskej formy vzhľadom na to, že sa jej ruky začali meniť späť na ľudské. Keď sa však Katherine vynorila späť a naštvane sa po nej rozbehla nebolo jasné ako sa samotná Sarah zachová no na okamih sa v jej pohľade vynoril náznak strachu. Spravila krok vzad z úmyslom utiecť no v tom sa pošmykla na čreve ktoré ležalo na schodoch a tvrdo dopadla na schody. Celé jej telo sa už do polovice zmenilo späť na ľudské keď sa v tom Katherine zastavila a zložila sa opäť na zem. Na okamih si Sarah oddýchla no keď sa Katherine opäť pokúsila vstať doslova ňou trhlo a začala sa škrabať hore po schodoch. Bolo jasné, že sa nechce merať proti niekomu ako je Katherine pokiaľ dokáže robiť podobné veci aké videla len pred chvíľou.
Samotná Katherine mohla pociťovať obrovské návaly hnevu voči Sarah no aj voči Nomad ktorá stále kľačala na zemi. Momentálne bolo viac-menej jedno na koho sa Katherine bude pozerať pretože ho bude automaticky vidieť ako nepriateľa ktorého sa musí zbaviť. Jedinou výhodou Nomad bolo to, že bola naozaj potichu a jej bolestné syčanie tak moc počuť nebolo. Na druhú stranu Sarah sa dosť hlučne šplhala po schodoch popri čom okolo seba rozhadzovala orgány ktoré ešte pred chvíľou patrili niektorému z mužov ktorých kúsky tiel sa povaľovali všade naokolo. Konečne sa Sarah premenila do svojej ľudskej podoby v ktorej už jasne a zreteľne pripomínala seba samú. Dlhé zakrvavené vlasy, divoký, teraz však veľmi vystrašený pohľad a obnažené ženské telo. Všetko nasvedčovalo tomu, že Sarah uteká pred Katherine ale zároveň si uteká aj pre oblečenie to ktorého by sa mohla v rýchlosti navliecť a ujsť niekam preč.

Ako som tam tak videla Sarah škriabajúcu sa po schodoch, prepadla ma doslova chuť zabíjať. V moment čo som sa postavila na nohy som ale pomaly natočila hlavu späť na Nomad, pri čom som len tupo hľadela ako tam kľačí. Po pár sekundách som ju ale prebodla nepríčetným pohľadom a chcela som sa otočiť smerom na ňu, no v ten moment som začula tvrdý pád smerom od schodov. Pohľad som pretočila na schody, na čo sa mi naskytol pohľad na polopremenenú Sarah. Pokiaľ by sa moja nenávisť teraz dala krájať, boli by s toho fakt hrubé plátky. "Sa...rah." Šepla som nenávistne smerom na ňu a vybrala som sa smerom k nej. V momentálnom stave som si až užívala jej strach, ktorý ešte posilňoval moju nenávisť a hnev. Nekráčala som k nej nejakým závratne rýchlym tempom, no to sa ani ona nešplhala po tých schodoch. Zastavila som sa tesne pred nimi, na čo som zbadala ako sa premenila kompletne na človeka. Môj pohľad sa na malý moment zmenil na udivený, no to trvalo dokopy možno dve sekundy a už zase som mala v tvári ten nepríčetný a nenávistný pohľad. Vyšla som prvé tri schody, na čo som sa po Sarah natiahla pravou rukou, čapla som ju silno za nohu a trhla som ňou smerom k sebe. V tejto chvíli som bola niečo silnejšia než ona a zároveň aj v lepšej pozícii, takže to nebolo tak ťažké. Uhla som trochu do boku, čím som ju vyslovene zhodila zo schodov až na zem, na čo som zoskočila dole, schmatla som ju za vlasy a pritiahla som si ju k sebe bližšie. "Sa..rah!" Zopakovala som tento krát už o dosť agresívnejšie a z využitím čiastočného fázovania som jej hlavu doslova "ponorila" do podlahy, kde som ju držala približne dvadsať sekúnd, počas ktorých nemohla dýchať. "Čo to robím!" Zhrozila som sa, na čo som jej hlavu okamžite vytiahla z tej podlahy a pustila som ju. Mierne som sa začala klepať v moment čo som si uvedomila, že som Sarah mohla takto zadusiť a zliezla som z nej. Ako som sa oprela o obe ruky zároveň, ľavá sa mi podlomila, keďže som mala stále vyhodené rameno a padla som vedľa nej na zem, na čo sa od schodov ozval bolestný výkrik, ktorý isto neušiel ani Nomad. Zatla som pevne zuby a pretočila som sa reflexívne na chrbát tak, aby som nevyvíjala ešte väčší tlak na to rameno než bolo nutné. Mala som pocit, že sa s tohto všetkého za chvíľu asi zbláznim. Nenávisť, strach, hnev, bolesť, zmätenosť.. To všetko dokopy dávalo mojej psychike neskutočne zabrať. Chcela som aby ma to už nechalo na pokoji, ale to nutkanie bola ako droga pre narkomana. Nemohla som odolať, keďže aj keď som vedela, že to nechcem, moje telo sa hýbalo samo a ten vírus o to viac sílil. "Už dosť.. prosím.." Vydala som zo seba tenkým hláskom, pri čom si pomaly až zarývala nechty do vlasov ako som sa pravou rukou držala za hlavu. Po tvári mi tiekli malé pramienky sĺz, ktoré nie a nie prestať tiecť. Tiež som bola pomaly od hlavy až po päty od krvi, vzhľadom na to, že sme sa zo Sarah doslova váľali medzi mŕtvolami, čo len posilňovalo moju túžbu po boji.

Nomad sa len prizerala tomu ako sa na ňu Katherine otočila. Očakávala, že sa po nej rozbehne a zabije ju no v tom sa ozvalo buchnutie zo schodov na ktoré na šťastie zareagovala. Nomad si konečne kľakla na obe nohy a zhlboka oddychovala. "Treba jej rýchlo podať liek." Prebleslo jej v hlave popri tom ako pozorovala Katherine ktorá momentálne hodila Sarah zo schodov na zem, skočila na ňu a doslova jej ponorila hlavu pod zem kde ju začala dusiť. Moc neotáľala. Z väčšou bolesťou vstala zo zeme, dotackala sa k strojom ktoré udržiavali loď pri stálej teplote a päsťou buchla do tenšieho plechu ktorý sa ohol a tak bola schopná ho utrhnúť a hodiť bokom. "Uvidíme čo z tohto sa bude dať využiť ..."
Sarah netušila, že Katherine môže mať takú veľkú silu no keď ju vzala za nohu a zhodila zo schodov na zem bola naozaj prekvapená. V lete sa však nestihla pretočiť a tak keď dopadla na zem si silne narazila hlavou napred na čo si rozbila nos a zahryzla do pery ktorú prehryzla. Skôr než stihla zodvihnúť hlavu však k nej Katherine priskočila a strčila jej hlavu doslova medzi poschodie čo spôsobilo, že sa Sarah nemohla ani len nadýchnuť. Zo strachu o svoj život začala rozhadzovať rukami okolo seba v nádeji, že trafí do Katherine a zhodí ju zo seba no nestalo sa tak. Sarah už strácala nádej, že to prežije no v tom jej Katherine vytiahla hlavu zo zeme a spadla vedľa nej. Okamžite sa zhlboka nadýchla a odkotúľala sa od Katherine. "Takže máš aj ty schopnosti ... !" Vyšlo z jej úst keď sa dokázala konečne riadne nadýchnuť.

Na otázku Sarah som prv nereagovala, no po chvíľke som na ňu predsa len pozrela a kývla som súhlasne hlavou. Netrvalo dlho a s pomocou pravej ruky som sa tackavo postavila. Sťažka som vydychovala, na čo vo mne zase stúpal prudko adrenalín a hnev. V tom momente ako som to cítila som sa rozbehla naproti stene a prudko som do nej narazila čelom, na čo som tam ostala stáť prilepená hlavou na tej stene. Po tvári a z nosa mi začali stekať kvapky krvi, ktoré pomaličky ako stiekli až ku brade začali kvapkať na zem, keďže som si spoločne s čelom robila aj nos kvôli okuliarom, ktoré sa mi naň doslova zarazili, no nepoškodili sa. Stála som tam ešte nejakú chvíľku, no netrvalo dlho a otočila som svoj pohľad na Sarah. Opäť ma popadol amok, na čo som sa rozbehla proti Sarah z úmyslom jej vraziť. Tesne pred tým než som k nej ale dobehla som zakopla o mŕtvolu jedného z tých chlapov a padla som na zem kúsok od Sarah. Moje telo bolo až nadľudsky vyčerpané, no nemohla si pomôcť. To nutkanie zabíjať bolo nespočetne krát silnejšie, než moja vôľa teraz. Problém bol ale ten, že v tomto stave som kompletne ignorovala všetky svoje zranenia, takže nemalo cenu si ešte viac ubližovať, no stále tu bola možnosť, že by ma Sarah mohla nejako znehybniť, aby som už nikomu nemohla ublížiť. "Sarah.. p.." Nestihla som ani dopovedať a začala som sa pomaly priťahovať k nej, pri čom som mala zase ten nepríčetný výraz v tvári, ktorý bol ale z časti už aj zúfalý. Nemala som jej ani ako povedať aby ma nejako znehybnila, keďže som nemala takmer žiadnu silu proti tomu bojovať. Moje vlastné myšlienky ma opúšťali a jediné čo mi skoro ostávalo bola len chuť zabiť každého v mojom obzore, pri čom som nedokázala nerozlíšiť či to je priateľ alebo nie. Ostávalo mi len dúfať, že Nomad na niečo príde a Sarah, ktorá je ešte jediná z nás bojaschopná ma dá do laty aspoň dovtedy ak sa mi ovšem nebude chcieť pomstiť za to, že som ju skoro zabila, čo by som jej ani nemohla vyčítať.

Keď Katherine vstala a narazila hlavou do steny ostala Sarah naozaj prekvapená. O chvíľu nato sa však Katherine opäť na ňu otočila a chcela jej ísť vraziť no potkla sa o časť tela jedného z mužov a opäť padla na zem. "Č-čo si zač ?!" Vyšlo z jej úst piskľavým tónom spoločne s čím bolo počuť naozaj tiché zakňučanie. Bolo vidieť, že Sarah nevie teraz nejak rázne premýšľať a je skôr ako malé vystrašené šteniatko ktoré sa bojí svojho zlého pána ktorý ho ide potrestať. Keď sa Katherine opäť po nej natiahla a chcela jej vraziť spozornela a stuhla na mieste ako nejaká socha.
V tej dobe však už bola Nomad hotová zo svojou provizórnou striekačkou do ktorej napustila kus svojej krvi a otočila sa smerom na tie dve. Keď zazrela čo sa tam vlastne deje ostala len prekvapená vzhľadom na to ako táto situácia vyzerala. Nomad síce bola stále pod vplyvom drogy no jej účinky začali rýchlejšie ustupovať po tom čo zo seba dostala väčšie množstvo krvi. Momentálne sa jej mierne točila hlava a nevedela sa riadne udržať na nohách no stále ostávala duchom prítomná. Napriahla sa a spustila. "Hej ty psisko, chytaj !" Hneď ako to dohovorila švihla rukou a injekciu hodila po Sarah. Medzi tým ako ju hodila stihla stlačiť menšie tlačítko na injekcií ktoré začalo okamžite meniť zloženie jej krvi.
Sarah natočila hlavou aby zazrela injekciu ktorá letela priamo na ňu. Asi sekundu nevedela čo robiť no potom sa rozpamätala. V rýchlosti natiahla ruku do ktorej pevne schmatla injekciu a potom svoj pohľad nasmerovala na Katherine ktorá sa k nej plazila. Okamžite sa prisunula ku Katherine ktorej doslovne podkopla ľavú ruku tak aby sa prevalila na jednu stranu. Popri tomto kope sa otočila okolo svojej osi a voľnou rukou schmatla tú ktorou sa Katherine ešte ako-tak podopierala. Hneď ako pevne zovrela jej ruku ju vytiahla do výšky tak aby donútila Katherinie aby sa pretočila na chrbát. Následne na jej ruku opätovne zatlačila čím si vlastne Katherine priľahla podkopnutú ruku a tú druhú jej pevne zvierala Sarah a tlačila k zemi. Ihneď ako to bolo možné si vyskočila na Katherine na ktorú si sadla čím jej zabránila vstať i keby sa akokoľvek snažila vzhľadom na Sarahninu váhu. Injekciu presunula z ruky k ústam po čom do nej pevne zahryzla. Voľnou rukou odhrnula Katherinine tričko, otvorila ústa z ktorých jej začala padať injekcia ktorú však ešte stihla v lete chytiť a silne zaraziť priamo do jej srdca. Tekutina ktorá v injekcií bola sa ihneď začala vpúšťať do Katherininho srdca skadiaľ sa rozširovala po celom tele. Samotná Katherine mohla pocítiť skoro okamžitý nástup vo forme obrovskej bolesti zo zranení ktoré sa jej za posledných pár minút spravili. "A teraz už bude kľud !" Zakričala Sarah keď konečne nabrala trocha kyslík do pľúc a srdce jej prestalo byť ako o závody.

Jej strach vo mne prebúdzal neskutočnú túžbu po krvi a zabíjaní. Na jej otázku som už ale nereagovala, keďže v tomto štádiu som prišla kompletne o všetky svoje zdravé zmysly. Podoprela som sa rukami o zem, na čo som sa chcela postaviť, no v tom moju pozornosť upútal hlas Nomad. Videla som, že niečo hodila, no nedokázala som rozpoznať čo to bolo a nezaujímalo ma to. Môj cieľ bol teraz vystrašene predo mnou, na čo som sa do nej chcela už len príjemne zakusnúť a ukojiť svoj hnev. Všetko sa to ale zmenilo v moment, čo chytila tú vec od Nomad. V moment čo ju chytila sa úplne zmenila. Akoby nabrala všetku odvahu ktorá ju opustila po tom čo sa premenila späť na človeka. Okamžite mi podkopla ľavú ruku, čo malo za následok nepríjemný pád na to vyhodené rameno, čo som ale totálne odignorovala. Hneď na to ma ale schmatla za pravú ruku, vytiahla mi ju do výšky, čím ma doslova donútila sa pretočiť na chrbát a zatlačila mi na ňu, načo som si ešte priľahla tú ľavú ruku. Následne na to ma prisadla a pritlačila mi aj pravú ruku vedľa tela. Snažila som sa sebou metať aby som ju zo seba striasla, no tým ako som bola pokrútená som nemala vôbec silu. Voľnou rukou mi potom vyhrnula tričko, na čo mi zarazila tú injekciu priamo do srdca. Tá látka si nedala ani trochu načas, keďže jej účinky nastúpili okamžite vo forme obrovskej bolesti. Môj krik muselo byť počuť hádam po celej kotolni vzhľadom na to, že som začala cítiť všetky rany, ktoré som po tele mala. Netrvalo to ale dlho, vzhľadom na to, že som s toho všetkého stratila na moment vedomie. Krik v tom momente ustal a ja som tam ostala len bezbranne ležať. Po zhruba pár sekundách som ale prudko otvorila oči a škubla som sebou. "Argh!" Ozvalo sa opäť od schodov, na čo som zatla pevne zuby a pozrela som na Sarah. "Prosím.. moja ruka.." Precedila som pomedzi zatnuté zuby, na čo mohla len Sarah pod sebou cítiť, ako sa mi celé telo trasie bolesťou. Bola som kompletne vyčerpaná, takže som nemala ani len silu na to, aby sa ju pokúsila zo seba dostať, ale každopádne som bola už aspoň sama sebou, čo som teraz momentálne ľutovala. "Nomad.." Šepla som, na čo som privrela mierne oči a snažila som sa v sebe dusiť tú bolesť, ktorá začínala byť takmer nezistiteľná s tým ako na mne Sarah ešte sedela. Neriešila som ani to, že som tu vlastne polonahá, no aj tak som bola skoro kompletne od krvi.

Keď sebou Katherine začala neuveriteľne trhať Sarah ju len pritlačila viac k zemi no v tom sa začala celá triasť. Až keď po tom čo niečo povedala a narážala pri tom na svoju ruku si uvedomila čo vlastne spravila a len sa letmo a ospravedlňujúco pousmiala. Pravú ruku jej pustila po čom jej tú ľavú vytiahla spoza chrbta no hneď ju pritlačila k zemi a skúmavo prezerala. "To máš celkom nepekne vykĺbené, vieš o tom ?" Nečakala na odpoveď len obe ruky priložila na jej rameno a silne naň zatlačila. Z Katherininho ramena sa ozvalo len naozaj hlasné puknutie ktoré mohlo znamenať len to, že je rameno opäť na svojom mieste. Sarah však vedela čo bude asi nasledovať a tak jej len v rýchlosti vytrhla injekciu zo srdca, vstala a prebehla k Nomad ktorú podoprela. Nevedela koľko prvotný šok nahodeného ramena potrvá no vedela, že Katherine opäť zakričí ako pred chvíľou. "Hej Nomad ... čo to vlastne bolo za látku ?" Spýtala sa Sarah prekvapene keď ju konečne podoprela a začali sa tackať smerom ku Katherine. "No ... moja nakazená krv zmiešaná z drogov tvorí dokonalú kombináciu pre liek na ten vírus. Bohužiaľ nepoznám presné zloženie toho vírusu a tak som dokázala len zrýchliť čiastočne proces. Katherine jednoducho preskočila prvú fázu vírusu." Vysvetlila jednoducho Nomad po čom sa len zhlboka nadýchla aby zvládla stáť na nohách.
Nebolo však moc času na klábosenie o tom čo sa práve deje vzhľadom na to, že všetky svetlá začali svietiť na červeno a ihneď nato sa spustili sirény. "Evakuačný systém ... ? Myslela som, že ten sa spúšťa len keď je ponorka v nebezpečenstve výbu..." V tom sa Sarah zarazila. "Oh bože ... musíme vypadnúť !" Zahučala naraz na Nomad i na Katherine ku ktorej teraz naťahovala ruku aby jej pomohla vstať. "Keď mám pravdu tak ponorka onedlho vybuchne alebo do niečoho narazí. Ten maniak ktorého som nezabila zrejme spustil auto-deštrukciu !" Jeden problém za druhým. Jednoducho normálny deň a ukážka toho čo sa normálne deje v Soule a v prípadoch, že niekto naozaj nemá ani tušenia o tom, že nejaký vlkodlaci jestvujú. Obvykle to končí nejakým masakrom, výbuchom alebo smrťou vlkodlaka. V tomto prípade to mala byť auto-deštrukcia ponorky. Ďalším problémom však bolo to, že nikde nebolo ohlásené za koľko ponorka vybuchne a tak naozaj neostával čas na zbyt.

Jej nevinný úsmev nebol až tak nevinný ako sa zdal. V moment čo mi vytiahla ruku spoza chrbta som len veľmi bolestivo zaskučala, no udržala som sa. Keď sa ma spýtala, či viem o tom, že to mám nepekne vykĺbené, nečakala ani na odpoveď a rovno sa pustila do nahadzovania. Pri hlasnom prasknutí sa ozval aj môj dosť hlasný krik, na čo som sa okamžite chytila za tú ruku a skrútila som sa na zemi do menšieho klbka. "Cítim to rozhodne!" Zakričala som jej, na čo som si po chvíli keď tá veľká bolesť prešla vydýchla som si. Ležala som ale na pravom boku, keďže by som teraz nerozdýchala ležať na ľavom a privrela som oči aby som si aspoň trochu odpočinula. Keby niekto nezainteresovaný posledných ani neviem koľko minút len počúval, muselo by mu to tu znieť ako nejaká mučiareň. Uľavilo sa mi ale, že ten odporný pocit už konečne zmizol. "Musím Nomad potom poďakovať. Neviem čo mi to dala, ale funguje to." Spokojne mi prebehlo mysľou. V ten moment sa ale všetky svetlá sfarbili do červena a ihneď na to sa spustili sirény. "Oh c'mon! Nechajte ma už vydýchnuť.." Povedala som doslova zúfalo a pomaly som sa začala zdvíhať, v čom mi pomohla aj Sarah. "Vďaka." Milo som sa na ňu usmiala, na čo som ešte skontrolovala Nomad, ktorá na tom bola pravdepodobne ešte horšie než ja. Utrela si z čela, z pod nosa a brady krv, ktorá mi tade tiekla, no už o dosť menej ako sa rany pomaličky zaceľovali a krv sa mi tam zrážala. "Vedela som, že som toho zmrda mala utopiť v tej vode." Zamrmlala som si skôr popod nos. "Prečo toto nemôže byť len blbý sen? Prečo sa tu proste kompletne všetko kaziť?" Vydýchla som si na ukľudnenie a podoprela som Nomad z druhej strany, keďže stratila dosť krvi a stále som mala viac sily než ona. Netušila som kade sa chcela dostať Sarah preč, ale nemala som v pláne teraz pochybovať o ničom, čo by nás mohlo dostať k nejakému východu s tejto prekliatej ponorky!

"Keby si ho utopila tak by prišiel niekto iný kto by prišiel s týmto plánom aby pomstil svojho priateľa." Prehodila Nomad celkom odmeraným tónom. Triasť sa už pomaly prestávala no stále bola malátna a nevedela sa riadne hýbať takže jej podpora z oboch strán bodla. "Únikový modul je neďaleko odtiaľto. Stačí vyjsť po schodoch a do uličky. Keď som sa od teba oddeľovala tak som šla jeden z modulov pripraviť aby som mohla opustiť loď no bola plná nakazených tak som sa musela zmeniť do pravej podoby a dostať ich. Medzi tým som ale zacítila Katherininu vôňu ktorá ma nalákala a potom som sa prestala ovládať ..." Sarah dala jasné povely kam sa majú dostať a potom len začala ťahať Nomad spoloče s Katherine smerom hore po schodoch. "Dúfam len, že ten posledný umrie na tejto lodi ." Dodala nakoniec rozzúrene. Ich kroky boli celkom rýchle vzhľadom na možnosti ktoré práve mali. Loď bola kľudnejšia než predtým keďže všetci nakazený sa presunuli na hlavný mostík kde bolo najviac hluku ktorý ich tak moc lákal. Keď prešli za roh mohli ihneď zazrieť otvorenú komoru k únikovému modulu z ktorého sa lialo väčšie množstvo krvi ktorá patrila niekoľkým nakazeným. "Bohužiaľ ... vytrieť som to tam ešte nestihla ..."

"To zrejme hej." Dala som Nomad za pravdu a povzdychla som si. Keď mi ale pohľad padol na môj hrudník, trochu som sa zarazila a stiahla som si tričko. "To som už fakt tak mimo?" Neveriacky som trochu pokrútila hlavou nad svojou blbosťou a pozrela som na Sarah, ktorá prehovorila. "Takže tvoja schopnosť je tiež premena Sarah? Ešte nikdy som totiž to nevidela nikoho, čo by mal takú istú schopnosť ako ja." Povedala som už z úsmevom na tvári a trochu pevnejšie som chytila Nomad. "Hmm, ale žeby ma cítila z takej diaľky?" Vŕtalo mi hlavou zvedavo. Ja som síce tiež mala tri schopnosti, ale ani jedna mi takto nevylepšovala zmysli až na zrak. Ďalej som už len držala s nimi krok, keďže som sa snažila ušetriť čo najviac energie z toho málo, čo mi ostávalo. Pohliadla som na Sarah keď spomenula to, že dúfa aby tu umrel aj ten posledný, čo som jej musela dať za pravdu. Z nikým z nich som sa už nechcela stretnúť a najmä nie s tým, s ktorým som sa doslova vykúpala. Bolo to tu už ale kľudnejšie než pred tým, čo bolo až divné. Napriek tomu som neprestávala dala pozor i keď to vyzeralo tak, že to nebude ani treba. Ako sme zašli za roh, prvé čo sme tam mohli vidieť bola komora únikového modulu, z ktorej sa lialo až nechutné množstvo krvi. Na moment ma trochu naplo, no vydržala som to i keď som sa na chvíľku zbrzdila a odvrátila som pohľad. Zhlboka som sa nadýchla a pokračovala som ďalej s nimi. Nad poznámkou Sarah som sa ale musela pousmiať. "To je v pohode. Pokiaľ nás to dostane z tejto prekliatej ponorky, už nikdy sa ani nepriblížim k vode alebo lodi." Dodala som z úsmevom a z nádejou som pridala trochu do kroku, keďže to tu blikalo ako na vianoce a nemala som v pláne zisťovať koľko času ešte máme.

"Moja schopnosť ?" Spýtala sa Sarah spätne na jej otázku celkom prekvapene. "Ty myslíš premenu, že ? Oh nie to nie ..." Sarah nad tým len pokrútila hlavou. "Toto čo teraz vidíš je moja druhá podoba ktorú využívam aby som zbytočne nestrašila ľudí v celom Soule. Tá vec ... vlkodlak ako tomu vy hovoríte je moja pravá podoba v ktorej som sa narodila. Každý vlkodlak má túto schopnosť už od narodenia no využívať ju dokáže až od ístého veku." Vysvetlila jej v jednoduchosti. Keď došli do záchranného modulu len pohodila Nomad na stoličku ku ktorej ju ihneď pripútala. Sama sa otočila na druhú stranu kde otvorila skrinku z ktorej na ňu vypadlo jej oblečenie ktoré si ihneď začala na seba obliekať. "Niesom taká hlúpa aby som svoje schopnosti ukazovala potencionálnemu nepriateľovy nie ? Všetko čo si videla boli len moje osobné schopnosti a nie schopnosti ako tie čo si požívala ty." Sarah možno na to nevyzerala ale naozaj nemienila ukazovať svoje schopnosti pred niekým kto za to ešte ani nestál vzhľadom na to, že jej stačilo ostať vo svojej normálnej podobe. "Aby som ale nezabudla ... máš naozaj zvláštne schopnosti a vyzerá to tak, že si nepochopila ich fungovanie tu v Soule a v okolí. Generál ti to iste vysvetlí." Ako to Sarah dohovorila pripútala sa k stoličke čakajúc na Katherine kým spraví to isté. Ako bolo hotovo zavrela dvere a stlačila tlačidlo na odstrelenie. Kokpit sa začal triasť po čom sa následne vystrelil smerom do Soulu

+ 10xp (+ 5xp za splnenie eventu "kotolňa")
+ Pretrvávajúce účinky: Vírus Ruionosa, protiliek.
+ 1 prekliatie
- Imobilizovaný partnerský charakter