osiris
 
DomovDomov  CalendarCalendar  FAQFAQ  HľadaťHľadať  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  RegistráciaRegistrácia  PrihláseniePrihlásenie  
“If you can’t find a trap with your eyes, you’ll eventually find it with your hit points.” - Admin

Share | 
 

 Vokajšia časť mesta

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2
AutorSpráva
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 523
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Vokajšia časť mesta   St február 12, 2014 1:24 pm

First topic message reminder :

Vonkajšia časť mesta je prevažne tvorená budovami ktoré postavila vláda pre bežný život no pri začiatku všetkých rozporov sa všetci ľudia presťahovali do centra mesta. Momentálne v tejto časti mesta žijú prevažne nájomný vrahovia, lovci pokladov a mnohé iné bytosti ktoré nemali možnosť sa dostať do centra.

Vonkajšia časť:
 
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net

AutorSpráva
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 523
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   Pi január 05, 2018 1:56 am

Na Katherininu otázku ohľadom vecí ktoré by mohla dať na seba Nomad len pootvorila oči a letmo sa rozhliadla po miestnosti. Nič však nehovorila len nesúhlasne kývla hlavou. "Myslíš, že v úkrytoch schovávam oblečenie pre prípad návštevy Katherine ?" Spýtala sa jej vytočene. Katherine možno čakala nejakú kladnú odpoveď alebo aspoň niečo, čo by si mohla na seba prehodiť no pre Nomad tieto miesta neboli nič iné než prechodné stanice v prípade nutnosti. Nečakala, že Katherine zaspí na tak dlho a že bude musieť bojovať kým nevstane. Z veľkou námahou položila obe ruky na zem a začala sa stavať zo zeme. Párkrát si pri tom bolestne zanadávala no nakoniec to nejak zvládla. "Musíme ísť, hneď. Elektrina to udrží len ký-" Nomad ani nedohovorila vetu. Celé okolie sa začalo silnejšie otriasať ako keby sa mala celá budova na ne zrútiť. Nomad tam však len tak stála s hlavou mierne natočenou do strany a tupým pohľadom ktorý jasne naznačoval slová "called it". S jemným trhnutím hlavy sa pozrela na Katherine čakajúc akúkoľvek reakciu. Dokonca na moment podvihla svoju pravú ruku aby jej naznačila že od nej čaká akúkoľvek reakciu. Hneď na to však ruku opäť pritiahla k telu a začala kráčať smerom ku Katherine. "NA TAKÉ MALIČKOSTI AKO OBLEČENIE NEMÁME NAOZAJ ČAS KATHERINE ! MÁME ZA ZADKOM OBROVSKÉHO ROBOTA KTORÝ SA NÁS CHYSTÁ ZMASAKROVAŤ !" Keď už bola tesne pri Katherine, natiahla obe ruky pred seba čím začala Katherine tlačiť smerom k východu. "Neboj, tým pesudo-zombies bude úplne jedno čo máš alebo nemáš na sebe oblečené ! Nomad naozaj hnala Katherine smerom von keďže otrasy začali naberať na sile a intenzite čo značilo len to, že tá vec sa k ním blíži celkom rýchlo. Čím bližšie sa otrasy ozývali, tým rýchlejšie a silnejšie tlačila Nomad do Katherine až ju nakoniec jednoducho zodvihla a začala s ňou utekať von keďže Katherine bola na ňu až moc pomalá.

Ihneď ako sa dostali na svetlo, teda skôr šero keďže slnko pomaly zapadalo, položila Nomad svoj náklad na zem a rozbehla sa smerom za najbližšie sutiny ktoré boli schopné ju ukryť. "Schovaj sa Katherine ! Možno odíde keď nič nenájde !" Rukou mávala aby sa Katherine ukryla. Neskoro. Z diery ktorá slúžila ako vchod či východ náhle vyšiel robot, ktorý bol asi tak o polovicu vyšší než Katherine. V ruke zovieral nejaký druh zbrane ktorá bola isto odistená a pripravená kedykoľvek vystreliť. Robot sa ihneď zameral na Katherine čo potrvdilo aj to že ju začal doslovne skenovať od hlavy a ž po päty. Potom ako doskenoval vydal zo seba nejaký divný chrapľavú zvuk ktorý značil... niečo. Svoju zbraň však mierne sklopil čím naznačil, že nechce na Katherine zaútočiť. "K-k-k-k-k-k-kat...Kath-... KA-KA-KA...." Robot takto chvíľu pokračoval než úplne stíchol a jednoducho sebou trhol na stranu. Jeho "oči" však zmenili farbu z oranžovej na modrú. "Katherine... po-... som... kchh... kde sa..... schh... počuješ ma..." Robotický hlas sa zrejme snažil rozprávať s Katherine no niečo nebolo úplne v poriadku. Ako keby nad robotom niekto získal kontrolu a snažil sa ho ovládať no moc to niešlo. Robot sebou ešte raz trhol na stranu po čom sa úplne vyrovnal a všetky jeho časti ktoré boli oranžové náhle zmodreli. "Katherine. Tu Adella, sme v bezpečí. Kde sa nachádzaš ? Katherine ? Počuješ ma ?" Slová vychádzajúce z robota stále zneli šušťavo no už sa dali celkom jasne počuť. Adella s Andrewom a Riou boli v bezpečí a zdravý pričom sa im zrejme taktiež podarilo získať aspoň čiastočnú kontrolu nad Novým Soulom. Alebo aspoň nad týmto robotom. "Neviem ako dlho nám vydrží spojenie s Project III. Mala by si sa čo najskôr od neho vzdialiť. Niekto prestavil jeho protokol ktorý zabraňoval zabíjanou ľudí na vyhľadávanie a likvidovanie." Ako tieto slová vychádzali z robota, mohla si Katherine všimnúť, že pomaly začína meniť farbu opäť na oranžovú, čo znamenalo len jedno. Adella strácala nad ním kontrolu. Katherine mala však dosť času na to aby sa rozhodla čo spraviť, kam utiecť, ako reagovať. Pokiaľ ale chcela ostať stáť len tak na mieste a nič nerobiť, Project III by sa mohol vymaniť spod Adellynej kontroly a zaútočiť tak na ňu.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 312
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
10/100  (10/100)

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   Pi január 05, 2018 2:40 am

"Duh?" Odpovedala som ironicky s úsmevom aj napriek tomu, že som ju tým naštvala. "Niečo by som povedala, ale to by asi nebolo teraz vhodné." Zazubila som sa pre seba, na čo ma ale z myšlienok vytrhla Nomad, ktorá ma chcela už vyhnať, no nestihla to ani len dopovedať a všetko sa začalo otriasať. "Oh man.." Povzdychla som si, na čo som mierne stočila pohľad na Nomad, ktorá vyzerala viac než triggernutá. Keď ale na mňa pozrela a pohľadom ma pomaly zabíjala, pomaly som začala kývať hlavou do strán. "Nope!" Jasne som jej naznačila, že ma takto ani nehne, no keď stiahla ruku k sebe a začala kráčať smerom ku mne, spravila som defenzívne krok vzad a prehltla som nasucho. Ten pohľad bol v tejto jej podobe ešte niekoľko krát desivejší než pred tým. Keď mi ale objasnila čo to vlastne po nás ide, pohľad som stočila s obavami smerom odkiaľ išli najhlasnejšie rany. "We are so f*cked.." Skôr než som ale stihla niečo povedať som sa pripravila na úder od Nomad, no ona do mňa len začala tlačiť, na čo ma skoro hneď strčila na zem, no udržala som sa a nejako som sa prispôsobila aspoň jej tempu. "Ale.." Než som vôbec stihla začať protestovať ohľadom pseudo-zombíkov, ma tou dobou už Nomad začala fakt hnať, že som pomaly ale isto prestávala stačiť jej tempu. Otrasy sa ozývali čím ďalej tým bližšie, na čo ma Nomad proste zodvihla a začala so mnou utekať von. "YOU LITTLE..! Otrávene som hľadela pred seba ako ma Nomad niesla ako nejakého Simbu. Chcela som jej vynadať, no teraz na to nebol dobrý čas.

Našťastie hneď ako sme vyšli von ma Nomad položila a rozbehla sa za najbližšie sutiny. Chcela som ju nasledovať, no stihla som sa skryť asi len po koleno nohou, na čo som proste stuhla pri pohľade na toho robota. "Oh f*ck.." Cursla som si popod nos, keďže sa ten robot okamžite stihol zamerať na mňa. Čo ma zarazilo bolo to, že nezačal okamžite strieľať ale.. skenovať? "Hey! Rude!" Sykla som po ňom naštvane, na čo som sa duckla za ten kus šutru za ktorý som sa chcela schovať a ostala mi trčať len hlava aby som na neho videla. Zbraň mierne sklopil, na čo sa z neho začal ozývať veľmi prerušovaný hlas. Chvíľku mu trvalo než sa ten signál trochu vyčistil, no čo ma viac prekvapilo, že sa mu tie jeho ledky zmenili na modré miesto oranžovej. Mierne zmätene som pozrela na Nomad, no keď sebou robot trhol, okamžite som spozornela. "Adella?" Vyšlo zo mňa celkom prekvapene, na čo som venovala Nomad krátky zmätený pohľad. "Holy sh*t ty to dokážeš ovládať?" Spýtala som sa jej okamžite zarazene, no nečakala som teraz ani na odpoveď. "Vďaka bohu, že sú v poriadku." Na moment som si vydýchla, no keď opäť prehovorila, spozornela som. "Ach bože.. Vďaka." Povedala som prv iritovane, na čo som si povzdychla a poďakovala jej. Avšak hneď na to robot začal opäť preblikávať na oranžovú, čo rozhodne nebolo nič dobré. "Nomad? Radšej poďme." Pošepla som ako som dobehla za ňou. "Asi netušíš kde by mohli byť však? Teraz je to ale jedno, keďže sa potrebujeme prv zbaviť tohto freaka. Pokiaľ chceš pokračovať do ďalšieho úkrytu som s tebou a pokiaľ chceš ísť za nimi, rátaj so mnou." Povedala som jej vážne, na čo som jej naznačila aby sme šli najlepšie teraz, keďže každou sekundou po nás začne ten robot páliť a moja mobilita fakt utrpela stratou rúk.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 523
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   So január 06, 2018 7:52 pm

Nomad bola celý čas pritlačená k sutinám počúvajúc každé jedno slovo ktoré vychádzalo z toho robota. Ani sa však nepohla keďže tak nejak tušila, že by to mohlo znamenať len istý problém pre ňu samotnú. Potom čo Project III naskenoval Katherine si len mierne povzdychla do istej formy nesúhlasu. "Katherine, teraz si v ich záznamoch. Všetky ostatné projekty ťa budú naháňať a pokúsia sa ťa zabiť." Oznámila jej celkom sucho. Ako však z robota vyšlo, že by mali odísť skôr než Adella nad tým všetkým stratí kontrolu, Nomad len priskočila ku Katherine, čapla ju za rameno a začala ju ťahať smerom preč. "Nemáme čas sa zaoberať nejakými nepodstatnými osobami. Musíme sa dostať ku Kothre, do reálneho bezpečia." Jej slová nenaliehali. Nomad jednoducho oznámila Katherine že Adellu ani ostatných hľadať jednoducho nebude keďže má rozkazy ktoré sú jej prednejšie než čokoľvek iné. Skôr než však stihla odtlačiť Katherine bokom, ozval sa spoza nich robotický krik ktorý značil len to, že Project III sa vymanil spod Adellynej kontroly. "Mali by sme si pohnúť. Pokiaľ s ním bude treba bojovať tak budeš len zbytočná záťaž." Aby toho nebolo málo, Katherine začula škrek nejakých ľudí ktorý sa nachádzali nie moc ďaleko od miesta kde sa nachádzali obe ženy. Katherine nemohla čakať, že v Soule sa bude nachádzať minimum problémov. Ruionosa riadila na každom kroku a každý ich vlastný krok znamenal isté nebezpečenstvo. Pokiaľ nie zo strany robotov, tak zo strany nakazených alebo dokonca ľudí ktorý dokázali ostať sami sebou no neboli moc priateľský. "Tým pohnúť myslím naozaj rýchlo. Project III privoláva všetkých nakazených v okolí tým čo robí." Nomad siahla pravou rukou do vrecka z ktorého vytiahla menší nožík. Aj napriek tomu že jej chýbalo niekoľko prstov na tejto ruke nemala čo i len najmenší problém v tom aby nôž zovrela najlepšie ako to šlo a vyzerala aspoň nejak nebezpečne. "Uličkami či hlavou cestou ? Vyber si." Druhou rukou nasmerovala prst na cestu skadiaľ prišli. Nachádzal sa tam Project III ktorý bol v pohybe. Podarilo sa mu dokonca niekoľkokrát vystreliť čím zabil nejakých nakazených. To však predstavovalo istú hrozbu aj pre obe ženy. Pokiaľ by sa dostali do zorného bola tohto robota, ihneď by ich zameral a zaútočil na ne. Potom prešla prstom na bočné uličky z ktorých sa ozývali zvuky nakazených. Bolo zrejmé, že ich tam nebolo dvakrát malé množstvo no isto boli slabší než ten robot na ulici. Čo však strácali na sile a rozume dorovnávali počtom a agresivitou. Inú cestu Nomad nevidela. Pre istotu sa však obzrela niekoľkokrát okolo seba či by náhodou nenašla nejakú vhodnejšiu cestu. Nakoniec však zrejme niečo našla. Prstom ukázala za Katherine na miesto, ktoré pripomínalo kanalizáciu. Jednalo sa o poklop, ktorý bol pekne zasunutý v zemi. Keby sa k nemu dostali a Nomad by bola schopná odkryť to čo bolo pod ním, zrejme by boli schopné sa dostať do kanalizácie. Predstava toho, že by sa brodili ktovie v akých veciach a ešte k tomu v zrejme zatopenej kanalizácií nebolo moc lákavé. Vyzeralo to však ako najbezpečnejšia voľba pre obe. "Takže ? Máme trocha na ponáhlo Katherine. Musíme sa prispôsobiť tebe keďže si momentálne obmedzená." Nomad tlačila na Katherine. Nebolo sa však čomu diviť keďže z jednej strany sa ozývala streľba a z druhej nakazený ktorý sa stále približovali. "Kanalizáciou si to môžeme všetko obísť aj keď nebudeme vedieť kde vyjdeme najbližšie." V momente čo to dohovorila siahla ľavou rukou do vačku z ktorého vytiahla menší granát. Vystretím končekov prstov jej z nich vyšľahli menšie bleskové výboje ktoré nabili tento granát. Ihneď ako sa tak stalo, opäť ho pevne zovrela, hodila len niekoľko metrov za seba a čakala. "Pokiaľ sa dostanú blízko, opílim to tu. Dá nám to aspoň trocha času na rozmyslenie sa toho čo spravíme ďalej."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 312
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
10/100  (10/100)

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   So január 06, 2018 9:31 pm

Jej poznámku o tom, že som v ich záznamoch som tak nejako ignorovala, keďže som svoju pozornosť momentálne venovala tomu robotovi. Keď môj rozhovor s ním ale skončil, Nomad okamžite priskočila ku mne a čapla ma za rameno, na čo ma začala ťahať preč. To čo povedala popri tom ma ale mierne tiltlo. "Oni nie sú nepodstatné osoby.." Sykla som na ňu chladne a na moment som oko stočila do strany aby som aspoň mierne periférne uvidela na toho robota. Ten sa tam snažil vymaniť s pod kontroly Adelly, pri čom vydával fakt divné pazvuky až kým sa mu to fakt nepodarilo. Keď mi ale Nomad povedala, že si musíme pohnúť, keďže pokiaľ by sme s ním museli bojovať, bola by som len zbytočná záťaž, zatla som pevne zuby. "You don't have to remind me every f*cking time.." Prebehlo mi hlavou naštvane, na čo som hlavu natočila smerom odkiaľ vyšiel zase iný škrekot. "Kurňa na to ako je to tu mŕtve, je tu nejako až moc živo. Prečo som taký magnet na problémy?!" Pomaly ale isto som zase začínala strácať nervy, no tento krát som sa tomu nejako extra nebránila. "I know Sherlock.." Precedila som veľmi potichu medzi zubami, čo mi Nomad vôbec nemusela ani rozumieť. Keď si vybrala z vačku menší nôž a zovrela ho v tej ruke kde jej chýbali tie dva prsty, mierne som sklopila pohľad do zeme na sekundu až dokým sa ma nespýtala ktorou cestou ísť. Striedavo som pozrela na obe strany, no ani jedna nevyzerala ani trochu appealing. Ten robot sa až nebezpečne rýchlo k nám približoval, takže som nemala moc času na výber. Medzi tým však Nomad ale stihla nájsť tretiu alternatívu, ktorá síce smrdela, ale bola asi najmenej nebezpečná. Ako zase ale povedala, že sa musí prispôsobiť mne jednoducho som snapla a bez slova som sa vybrala k tej kanalizácii. Po pár krokoch som sa ale zastavila a otočila som hlavu doľava aby som na ňu mohla pozrieť. "Viem, že som teraz len príťaž, ale stále mám svoje schopnosti. Dokážem nás dostať okamžite dnu a viem nás potom navigovať i keď je to len dočasne." Povedala som chladne a pohliadla som na ten granát, ktorý si aktivovala v ruke, na čo ho hodila za seba. "Dobre, poďme teda." Dodala som v momente čo som otočila hlavu späť pred seba a vybrala som sa ďalej. Ako som došla k tomu poklopu, pozrela som na Nomad. "Now it's your call. Môžeme ísť dole za pomoci mňa, alebo to skús vyrvať a použijeme moju schopnosť v iný moment." Navrhla som jej stále tým istým neutrálnym tónom, pri čom som hľadela na ten poklop a nie na ňu. Netušila som v akých moc veľkých srajdách sa budeme brodiť, ale dúfala som aspoň, že tam nebude moc chladno, keďže moja len koža je veľmi mizerná ochrana.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 523
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   So január 06, 2018 10:51 pm

Jej slová ju nijak neprekvapovali a ani sa k nim nijak nevyjadrovala. Vedela, že pre Katherine znamenajú tie osoby celkom dosť no pre Nomad to boli momentálne nepotrebné osoby ktoré sa vedia o seba postarať. Na jej poznámku o Sherlockovy len pretočila oči a zarazila pohľad do zeme. Skoro ihneď nato však začala rozprávať o tom že naozaj vie že je len príťaž ale že má stále svoje schopnosti. To ju trocha zaskočilo keďže nad tým osobne ani moc nepremýšľala. Nebolo sa čomu ani diviť. V tomto čase ubehlo pol roka a Nomad nebola na tom naozaj moc dobre čo sa týkalo rozmýšľania, v istých chvíľach. Teraz to však mohli Katherinine schopnosti prísť celkom vhod. "Povedala by som že pôjdeme... dole.... dole dole..." Na tvári Nomad sa ihneď zjavil prihlúply výraz. Nôž ktorý zovierala v ruke pustila len tak na zem po čom sa vydala ku Katherine. "Dole~dole~dole~... do bažín~... kde žije len smrť~..." Obe ruky rozpažila do strán aby mohla Katherine pevne objať a následne ju k sebe primačknúť. Samozrejme si nezabudla pritlačiť hlavu k jej hrudníku do ktorého doslovne zaborila tvár. "Nebojím sa nebojím~ mám zo sebou ochráncu~" Pospevovala si tlmene v Katherininom hrudníku ignorujúc fakt, že naokolo riadil Project III a nakazený vybehli z uličky po čom si to ihneď namierili na tie dve. Katherine musela však pochopiť, že Nomad sa rozhodla pre cestu do kanálov za pomoci schopností. Nie že by mali na výber keďže Nomad prešla do stavu neschopnosti kde udržať čo i len jej pozornosť bol nadľudský výkon. Skôr než Katherien použila svoju schopnosť, Nomad ju jednoducho pustila a spravila od nej krok vzad. Jej oči vyzerali ako keby tam nebola ani Nomad, ale nejaké dieťa. Rýchlo trhla hlavou smerom k nakazeným na ktorých proste len tak pozerala. "Uh-huh ? Kamaráti... ? KAMARÁTI !" Zakričala z plných pľúc čím na seba neprilákala len nakazených, ale získala si aj pozornosť Project III ktorý sa na ňu otočil a ihneď ju začal zameriavať. Katherine si to mohla všimnúť, Nomad však nie keďže mu bola chrbtom. "Budeme sa hrať ! Schovávačku ? Naháňačku ?! Na nakazených !"
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 312
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
10/100  (10/100)

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   Ne január 07, 2018 12:48 am

Keď mi dala svoju odpoveď, mierne som sa zamračila. Netušila som čo to bolo, niečo sa s ňou v polke vety stalo. Ten prihlúply výraz čo mala zrazu na tvári to o to viac dosvedčoval. "Nomad? Si... v pohode..?" Skôr než som ale vôbec dopovedala ma pevne zovrela a hlavu si opäť schovala do môjho hrudníku, pri čom si začala pospevovať. Moje cheeky sa okamžite sfarbili do červena, no pri tých zvukoch ktoré sa k nám blížili to netrvalo moc dlho. Ako si spievala, že sa nebojí a má so sebou ochráncu, tak sa po nás okamžite rozbehli úplne všetci nakazený. "Nomad teraz nie je na to vhodná doba." Povedala som docela nervózne, pri čom som behala pohľadom z nej na tých nakazených. Chcela som okamžite použiť fázovanie, no Nomad sa ma zrovna v ten moment pustila a spravila krok vzad. Môj vystrašený pohľad nabral ešte viac na intenzite, no jej pohľad bol proste úplne iný. Nebola to Nomad ale skôr nejaké dieťa. Tým svojím krikom teraz už upútala pozornosť aj toho robota, ktorému sme na chvíľku zdrhli, čo bola už fakt posledná kvapka. Spravila som rázny krok k Nomad a zakusla som sa jej do ruky, na čo som použila fázovanie skôr než by stihol vôbec vystreliť a stiahla som nás obe pod zem do kanálov.

Nepustila som ju som ju až do doby kým sme sa neprepadli cez zem v kanáloch a vytiahla som nás späť hore nad zem, na čo som sa postavila aj s Nomad v zuboch a pustila som ju. "Ty si také pako!" Okríkla som ju, na čo ma poriadne striaslo. Voda nám tu bola asi po krk, pri čom som sa pomaly ale isto začínala klepať ako bola tá voda ľadová nehovoriac o tom smrade. "Poďme, prosím." Šepla som s rozklepanými zubami dúfajúc, že sa spamätá a bude vedieť aspoň generaly akým smerom vôbec máme ísť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 523
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   Po január 08, 2018 2:20 am

Keď Katherine zakúsla Nomad do krku, vyšiel z nej naozaj jemný a hlasný vzdych. Nomad jednoducho stuhla pri čom napla úplne všetky svaly v tele. Potom sa však začala prepadávať pod zem. Jej pohľad naznačoval, že panikári no nemôže sa ani len hnúť. Následne nastala len tma.

V tunely bola len tma. Nomad bola stále stuhnutá a šokovaná zo studenej vody ktorá do nej začala narážať čím ju ihneď premočila do poslednej nitky. Slová Katherine sa jej dostali do uší. Jednoducho sebou len trhla smerom na ňu, ofučaná ako nejaké malé dieťa. "You're meannie Kathie !" Vyšlo z nej piskľavým hlasom. V tomto stave sa Nomad správala ako nejaká stredoškoláčka ktorá bola práve napadnutá a obťažovaná. Bola to možno celkom príjemná zmena miesto jej "Thunder God" módu kde sa jej hlas rozliehal po celom okolí vzbudzujúc rešpekt. "T-teraz nieje čas na takéto hry... Kathie... nechajme si to na súkromie... okej ?" Pravou rukou sa chytila za miesto kde ju Katherine zakúsla popri čom sa trocha začervenala. Ihneď ňou však zatriaslo. Jej telo tak nejak zrejme pochopilo, že sú skoro až po krk v ľadovej vode. "Kathie... kde to sme... ? Je tu tma, chlad a nič nevidím. Bojím sa ..." Nomad sa opäť pritlačila ku Katherine a opäť ju pevne zovrela. Teraz však neostala len pri rukách ale zavesila sa na ňu aj nohami. Teraz to však nebol až taký problém keďže okolo nich bola voda ktorá Katherine pomáhala udržiavať rovnováhu a samotná Nomad jej dopomohla v tom aby Katherine jednoducho neodplávala. "Nechcem tu byť... Kathie~" Nomad bola vystrašená a odmietala sa pustiť Katherine, ktorá ju nemohla od seba ani len odhodiť keďže nemala ruky. Musela sa teda len zmieriť s tým, že okrem toho že nemá ruky, oblečenie a všade okolo je ľadová voda, tak má na sebe ešte aj pijavicu v podobe Nomad. "Poďme preč... prosím prosím prosím... spravím čokoľvek keď nás dostaneš preč z tejto... tunelu." Aj keď v kanály nebola až taká veľká tma ako to Nomad interpretovala, keďže každý niekoľko metrov boli poklopy z ktorých prechádzalo aspoň trocha svetla. Ona to však nevedela, keďže mala zatvorené oči ktoré odkedy "došli" dole neotvorila. "Máš ich mäkké... a hebké... ako to robíš ... ?" Spýtala sa tlmene keď bola opäť zaborená v prsiach Katherine ako v nejakých vankúšoch. Jediné čo bolo vidieť boli bublinky ktoré vychádzali zo strán Katheriniho hrudníka, keďže Nomad zrejme dýchala nosom a vydychovala ústami, ktoré mala väčšinu času pod vodou.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 312
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
10/100  (10/100)

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   Po január 08, 2018 3:07 am

Keď sa tam začala odúvať ako nejaký malý kid, mala som chuť jej dať facku, no vzhľadom na moju situáciu to nebolo možné a to ma fakt frustrovalo. "Myslím, že tú badass Nomad ktorá ma pomaly neznáša mám radšej než túto." Povzdychla som si nad tou myšlienkou, keďže mi proste nešlo do hlavy ako sa z ničoho nič proste kompletne switchla. Rozmýšľala som aj nad tým čo by to mohlo spôsobiť, ale proste som na to nemohla prísť. Keď mi ale povedala, že teraz nie je na niečo také čas a povedala mi Kathie, chýbalo mi fakt len málo aby som po nej zase snapla a niečo jej pravdepodobne urobila. Problém by bol, že teraz by sa jej to asi páčilo podľa toho ako sa tvárila keď som sa do nej fakt surovo zakusla. "Okay... Nomad stop with that! I really hate that shortcut of my name!" Prskla som po nej fakt naštvane, na čo sa na mňa opäť nalepila, no tento krát sa na mňa zavesila aj nohami- Nebyť toho, že stojím vo vode, tak by ma asi zvalila na zem. "Okay! What the f*ck that Kothra b*tch did to her?!" Mierne naštvane som zavrčala, čo som si ani neuvedomila. Pri pohľade na ňu som si ale musela len rezignovane povzdychnúť. Keď ma začala prosiť aby sme šli preč, že spraví čokoľvek, na moment som sa zarazila, ale po chvíľke som všetko radšej zavrhla. "Nomad počúvaj ma prosím ťa teraz. Potrebujem aby si mi aspoň povedala ktorým smerom je tá Kothra a ja sa nás tam zo všetkých síl pokúsim dostať dobre?" Hovorila som s ňou fakt ako s malým dieťaťom. Keď mi ale miesto užitočnej informácie začala komentovať hrudník fakt frustrovane som zavrčala. "Normálne by mi to asi dosť lichotilo a pravdepodobne by som sa asi kompletne červenala, ale takto je to skôr na nervy." Sklopila som pohľad mierne bokom, na čom som fakt cítila ako začínam už poriadne mrznúť a telo sa mi aj napriek Nomad nalepenej na mne začína klepať. "Neviem ako ďaleko zájdem pred tým než pravdepodobne skolabujem a obe tu umrzneme, takže let's f*cking go!" Sklopila som hlavu späť k Nomad. "Directions Nomad.." Povedala som jej vážne, na čo som na ňu hľadela vážnym pohľadom i keď to bolo len ľavým okom. Nevedela som prečo to pravé vlastne stále držím zavreté, ale tak nejak som sa asi bála čo by bolo kebyže zistí, že to mám od Lilith. Našťastie mi to oko nespôsobovalo žiadne problémy a videla som na neho aj normálne, ale vedela som, že je teraz proste iné a netušila som čo od toho môžem čakať.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 523
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   Pi január 12, 2018 3:03 am

"Nepáči sa ti keď ťa volám... Kathie ? Znie to sladko." Nomad skoro už nedýchala keďže bola skoro dusená Katherininím náradíčkom. Potom však začula ako jej povedala aby jej povedala aspoň smer ktorým sa Kothra nachádzala. To sa na moment pustila aby mohla začať rukami mávať do všetkých strán. "Kothra je všade a nikde zároveň ! Dokáže ťa vidieť ale ty ju nie pretože nikdy nevieš kde je." Na svoju pseudo-hádanku samotná Nomad reagovala hlasným uchechtnutím. Následne sa na ňu zvona prilepila aby mohla zaraziť svoju hlavu späť na jej hruď. Zrejme sa tam zahniezdila podobne ako sa Hishir zahniezdila na jej hlave. Hishir, prvé čo Katherine napadlo keď začula tiché zasyčanie pri svojom uchu. Zrejme mala už dosť odpočinku takže mohla byť zasa aspoň trocha aktívna. Medzi tým však Nomad namierila ruku len jedným smerom kde ju nechala nejakú dobu nasmerovanú. "Kothra je v Neutrálnej zóne. Žiadny prístup k Netu... má to zakázané..." Vysvetlila pri tom ako si ruku dávala opäť okolo Katherine. Teraz však už nemala zaborenú hlavu v jej hrudníku no pozerala jej priamo do očí. "Začína mi byť zima... poďme prosím..." Nomad bola každou chvíľou viac a viac nervózna čo sa odrážalo na tom ako začala pomaly tlačiť na Katherine aby sa pohla. Teraz už aspoň vedela smer ktorým sa má vydať a kde má približne vyjsť von keďže vedela kde sa neutrálna Zóna nachádzala, aspoň približne. Čo však mohlo Katherine znepokojovať bolo tiché no agresívne syčanie Hishir, ktorá bola výrazne podráždená prítomnosťou Nomad. Presnejšie takou blízkou prítomnosťou v akej sa Nomad práve nachádzala. Pohyb vo vlasoch Katherine naznačoval to najhoršie. Hishir sa chystala zaútočiť na Nomad z úmyslom jej ublížiť či ju priamo zabiť. Jej malé hadie ústa sa začali pomaly otvárať pričom jej zo špičiek tesákov začali kvapkať malé kvapky jedu. V tom to Katherine začula, hlas Hishir. "Zabiť... nepriateľ... matka... ublížiť..." Hishir sa pomaly učila jazyk. Nedokázala však zo seba vydať žiadne zvuk keďže nemala ľudské telo ani len hlasivky. Miesto toho ju však Katherine dokázala počuť vo svojej hlave, čo bol istý pokrok keďže ešte pred nedávnom Hishir dokázala len syčať a zrejme ani len nerozumela tomu čo Katherine hovorila. Po tom čo ju však Yarresa nakŕmila svojou silou, musela taktiež predať aj isté informácie smerom k Hishir, ktorá ich doslovne nasala naučila sa z nich niečo. "Chrániť matku... nebezpečný... nepriateľ..." Tieto slová zazneli Katherine hlavne predtým než sa Hishir s otvorenou tlamou vydala Nomad priamo po krku.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 312
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
10/100  (10/100)

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   Pi január 12, 2018 3:53 am

Potichu som zasyčala keď znova zopakovala to slovo, ktoré som tak neznášala. "Nomad.. please." Povedala som pomaly až zúfalo, keďže fakt som tú skratku neznášala. Keď mi ale povedala, že Kothra je všade a zároveň nikde, musela som sa zamračiť. "Sure.. budem sa jej musieť spýtať až keď sa snapne z tohto divného state-u." Prebehlo mi hlavou a pokývala ňou zároveň nesúhlasne. Keď sa ale zase zahniezdila na mojom hrudníku, ucítila som na hlave Hishir, ktorá sa zrejme konečne zobudila, pri čom zasyčala. Mierne som sa pre seba pousmiala, na čo Nomad natiahla ruku jedným zo smerov ktorými sa dalo ísť. Keď mi konečne dala nejaký smer, kývla som hlavou nereagujúc na tú poznámku o nete. Prekvapilo ma, že Nomad tento krát pozerala na mňa, na čo som sa mierne pousmiala a súhlasne som kývla. "Ver mi, nie si sama." Šepla som jej, na čo som sa snažila tak moc neklepať zimou a vybrala som sa teda tým smerom ktorým mi Nomad naznačila. Neutrálnu časť som aspoň ako tak poznala, no nikdy som tam nešla kanálmi, takže som musela dávať pozor kade ideme. Ako som sa borila cez vodu s Nomad zavesenou na mne, Hishir začala potichu, no agresívne syčať, ako by sa jej niečo nepáčilo. Keď sa začala v mojich vlasoch aj mrviť, začala ma tým dosť znepokojovať. "Čo sa deje Hishir?" Pohľad som pretočila na stranu kde som ju mohla aspoň periférne vidieť. V tom mi to ale došlo keď som uvidela ako vycerila zuby smerom na Nomad. Jej jedové žľazy som už videla v akcii pred tým a to ma fakt vydesilo. V tom sa mi v hlave ale ozval jej hlas. Vety boli síce veľmi sekané, no vzhľadom na to ako bola maličká ma fakt prekvapilo, že vôbec už dokáže hovoriť. To čo mi ale hovorila sa mi fakt nepáčilo a keď dokonca vyštartovala po Nomad, prudko som sebou trhla do strany s Nomad aby som ju dostala ako tak z dosahu Hishir. "HISHIR!" Okamžite som ju okríkla veľmi prísnym hlasom. "ONA NIE JE NEPRIATEĽ!" Dodala som ešte prísnejšie. "Už nikdy neútoč na nikoho bez môjho súhlasu!" Tento krát som k nej už hovorila len v mysli, no tón môjho hlasu sa nemenil. Nevedela som čo všetko mala po starej Hishir, no musela som ju držať na uzde i keď jej úmysel bol dobrý. Takýto "alpha" postoj som nikdy pred tým nemala, no nedávala mi na výber. Musela pochopiť čo si môže a nemôže dovoliť a že rozhodne nie je správne útočiť na spojencov i keď práve okupujú môj personal space. Teraz mi fakt prišlo ako by som mala dve decká na krku, no jedna ním fakt bola a druhá sa na to len neviem prečo hrala. Tú otázku som si ale nechávala pre tú údajnú "Kothru", čo rozhodne nebola jediná otázka ktorú som pre ňu mala.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 523
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   So január 13, 2018 10:05 pm

Hishir bola už len niekoľko centimetrov od krku Nomad keď na ňu Katherine zakričala. V sekunde sa stočila smerom od Nomad, obmotala sa Katherine okolo krku a opäť sa jej uhniezdila v hlave. Nakoniec zo seba vydala ešte celkom nepríjemné zasyčanie ktoré značilo jej defenzívne postavenie voči tomu čo sa stalo. Potom však už len stíchla. Katherine ju mohla len cítiť vo vlasoch no už ju nemohla ani len vidieť. Nomad to stále nevidela a nevedela čo sa dialo. Dokonca aj krik smerom od Katherine ju trocha prekvapil čo spôsobilo že sa jej mierne zvraštilo obočie. S týmto pohľadom sa od Katherine oddialila, postavila na vlastné nohy a začala kráčať asi pol metra pred ňou. Nepovedala ani slovo, nehla hlavou, jednoducho kráčala. "Ako sme sa sem dostali... ?" Spýtala sa polohlasne keď konečne prešla pohľadom smerom hore skadiaľ vychádzalo svetlo. Bolo očividné že vôbec netušil ako sa obe dostali dole no mala divný pocit že to nebolo normálnym spôsobom. Plus aj ten fakt, že už bola tak trocha navyknutá na všetku tú ľadovú vodu jej naznačoval, že tu už stáli nejakú dobu. "Čo sa stalo tam hore Katherine ?" Spýtala sa s odmeraným tónom v hlase. Bolo hneď viac než jasné, že Nomad už bola opäť vo "svojej koži". Isto však vedela že neodpadla ale jednoducho nemala nad sebou kontrolu. Táto časť jej novej osobnosti sa jej vôbec nepáčila no nemala s tým čo spraviť, momentálne. "Mali by sme si pohnúť. Ktovie čo bude tu dole. Niečo muselo spôsobiť to zatopenie." Jej slová boli trocha strohné no nedalo sa tomu nijako diviť. Všetko to čo sa stalo o čom ani sama momentálne nevedela jej vŕtalo v hlave. "Mimochodom. Ako som sa ocitla... v tvojej hrudi ?"
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 312
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
10/100  (10/100)

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   So január 13, 2018 11:39 pm

Našťastie bolo to dosť na to aby sa Hishir zastavila a dokonca sa ešte aj stiahla. Srdce mi začalo biť ako o život, keďže som si bola jasne vedomá toho ako smrteľný je jej jed a pokiaľ by zabila opäť Nomad, asi by som to už fakt psychicky nezvládla. Už len myšlienka na to ma fakt desila, no snažila som sa to nedávať najavo v čom mi pomáhal dosť aj fakt, že som bola už fakt premrznutá na kosť, pri čom mi pomaly ale isto začínali aj modrať pery. Neboli sme tu síce tak dlho, no tá voda bola fakt ľadová a fakt, že som už tak nemala nič na sebe čo by ma hrialo okrem Nomad. V momente som pozrela na Nomad, ktorá na mňa zarazene pozerala. "Žeby to nevidela? Uf.." Trochu mi odľahlo, keďže som to aspoň nemusela vysvetľovať. Keď sa ale odo mňa oddialila Pozrela som na ňu až prekvapene, pri čom som sa mierne zamračila, keďže mi došlo čo sa asi stalo. "You're back." Šepla som viac menej pre seba ako sa vybrala ďalej sama. Po chvíľke som sa teda pohla aj ja, ale držala som si od nej menší odstup. Keď sa ma spýtala ako sme sa sem dostali, podvihla som mierne zmätene obočie. "Oh.. ty si to nepamätáš?" Spýtala som sa jej, pri čom som dúfala, že sa mi zuby nebudú tak moc drkotať. Ako ale odmerane dodala ešte otázku ohľadom toho čo sa tam hore vôbec stalo, nevedela som či jej to mám vôbec povedať. "Jednoducho povedané si na seba upútala pozornosť ako toho robota, tak nakazených, takže som musela zakročiť a stiahnuť nás sem dole." Povedala som pokojne, na čo som tiež pozrela smerom hore. Chcela som sa jej na to čo sa jej vôbec stalo spýtať, no skôr než som stihla otvoriť ústa ma popohnala, keďže boh vie čo tu na nás môže číhať. Trochu som pridala do kroku aby som ju dobehla a držala som sa len krok za ňou, pri čom som ju mierne smutne sledovala. "Nomad.. Čo ti to spravila.." Prebehlo mi mysľou, na čo som sa prudko zamračila. "I need to talk to her privately.." Zavrčala som v mysli, na čo som prudko otvorila oči keď sa ma Nomad spýtala ako sa ocitla na mne. Teplo mi okamžite zavalilo cheeky a hlavu som mierne stočila doprava aby som to skryla i keď tu bola dosť veľká tma. Po chvíľke keď som sa zhlboka nadýchla som sa ale otočila na ňu. "Ehm.. v tom tvojom druhom "stave" si strašne si.. ako to povedať.. Ako by ťa niekto vymenil za malé "mierne úchylné" dieťa." To "mierne úchylné" som si zamrmlala sotva zrozumiteľne popod nos, pri čom som sa nevedela stále prestať červenať. "Sťažovala si sa, že ti je zima a odmietala si ísť sama, tak si sa na mňa zavesila a musela som ťa niesť." Mierne som si odkašlala, na čo som sklopila pohľad smerom k zemi. "Takže.. ty si s toho nič nepamätáš?" Dodala som takmer hneď na to aby som zmenila tému hodila som po nej ľavým očkom dosť concerned look.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 523
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   Yesterday at 12:23 pm

Keď Katherine vysvetlila čo sa vlastne s Nomad stalo, tá si len prešla mokrou rukou po tvári a hlasne si povzdychla. Čakala že sa niečo pokazí no nie v tej najhoršej možnej chvíli. "Keď sa mi to znova stane tak ma musíš ihneď usmerniť. Teraz sme mali šťastie no nabudúce ho mať nemusíme." V jej hlase bolo počuť isté obavy z toho čo všetko by sa mohlo stať. Radšej sa ďalej ani nepýtala na to čo robila keďže jej bolo jasné že to nič dobré nebolo. Potom však Katherine povedala že sa správa ako malé dieťa keď o sebe nevie. Na to však už nič nehovorila, proste kráčala vpred. Po jej otázke ohľadom toho či si na niečo pamätá len nesúhlasne zakrútila hlavou. "Neviem ako ti to popísať. Keď príde ten "druhý" stav tak je to ako keby som zaspala. Nepamätám si vôbec na nič čo sa deje okolo mňa. Jednoducho sa vždy zobudím buď poranená alebo v nejakej zvláštnej situácií." Nomad to brala ako samozrejmosť a presne tak isto to aj hovorila. To však naznačovalo len to že je zmierená zo svojim stavom a nemôže s ním zrejme nič spraviť. Náhle sa viditeľne otriasla, zrejme od zimy. Sekundu potom však vytiahla ruky z vody, spojené ako keby sa chcela modliť. Ruky a dlane mala v jednej rovine niekoľko sekúnd, potom však natočila špičky prstov pred seba a zhlboka sa nadýchla. Z okolia jej tela sa ozvalo iskrenie ktoré značilo nejakú schopnosť ktorú sa práve chystala Nomad použiť. Svoje dlane jednoducho od seba odtrhla ako keby sa prestala modliť, to čo sa stalo potom bolo však viac než udivujúce. Silný prúd elektriny doslovne roztlačil vodu pred Nomad do strán, takže na ňu viac vody už netieklo. Sila bola dosť veľká na to aby aj Katherine náhle kráčala po suchu pričom voda jednoducho robila priestor okolo tých dvoch. "Musíme sa dostať ku Kothre čo najrýchlejšie. Pokiaľ vyšla jedna zo mňa jedna, tak môžu vyjsť aj ostatné kedykoľvek." Prehlásila z istým strachom v hlase. Nebála sa však toho, že by sa jej niečo stalo, ale toho že by ublížila Katherine alebo komukoľvek inému v okolí. "Všimla som si, že máš nový prírastok v hlave. Kde si sa dostala k tak zvláštnemu hadovi ?" Nomad chcela očividne zmeniť tému od seba na niečo iné. Bolo vidieť že nebola moc spokojná keď musela rozprávať o sebe alebo počúvať o tom čo sa s ňou dialo keď nebola sama sebou. Na túto otázku však Katherine mohla začuť nesúhlasné zasyčanie zo strany Hishir, ktorá svoju hlavičku oprela o zadnú stranu ucha Katherine. "Nepriateľ... sss... sstará ssa do Hishir... sss..." Katherine mohla jasne počuť istú formu námietky zo strany Hishir. Ona sama si zrejme neželala aby Katherine o nej hovorila, no keby predsa len začala, nič by nemohla spraviť keďže Katherine bola jej matkou a proti svojej matke by Hishir nikdy nezakročila útočne. Minimálne zatiaľ nlie.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 312
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
10/100  (10/100)

OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   Yesterday at 11:31 pm

Jej reakcia ma docela prekvapila, keďže ja a "usmerniť" Nomad mi proste vôbec nešlo dokopy. Mierne som sa ale zamračila a súhlasne som kývla. "Dokiaľ mám svoje schopnosti, tak sa ti nič nestane." Povedala som seriózne, no hneď na to som sklopila pohľad do vody. "Problém je ale keď ich mať nebudem. Potom sa už len musím postarať o to aby sa jej nič nestalo kým sa nedostane späť do svojho normálneho ja." Zatla som pevne zuby, no po chvíľke som si len rezignovane vydýchla, keďže to znamenalo, že budem musieť take-núť všetok damage za ňu dovtedy. Keď mi začala vysvetľovať ako to vlastne s ňou je keď sa "switchne", len som mlčky počúvala. "Je nejaký zaručený spôsob ako ťa s toho dostať?" Spýtala som sa jej po chvíľke odmlky, no to čo spravila ma totálne zarazilo. "Oh my Moses.." Vyšlo zo mňa šokovane keď sa voda okolo nás vďaka elektrine rozostúpila. Až teraz som si opäť uvedomila, že sa fakt klepem zimou, čo bol docela problém, keďže som musela držať tempo s Nomad. V tom ale povedala, že sa musíme za Kothrou dostať čo najrýchlejšie, keďže z nej vraj môžu vyjsť "ďalšie", čo som fakt netušila čo tým myslí. "Ďalšie?" Spýtala som sa jej hneď z otočky. Keď ale upozornila na Hishir a spýtala sa ma odkiaľ ju mám, mierne som si kusla do jazyka a stočila som pohľad smerom k Hishir, ktorá na to len nesúhlasne zasyčala. "Ona nie je nepriateľ Hishir. Je to v poriadku." Ubezpečila som ju, pri čom som hľadela okom smerom odkiaľ jej zasyčanie vyšlo. "To... je na dlhšie rozprávanie." Povedala som jej len jednoducho, pri čom som si povzdychla. "Keď o tom budeš chcieť počuť, tak ti to poviem keď dorazíme do bezpečia." Dodala som ešte a mierne sa pousmiala. "Viem, že nás len chrániš Hishir, ale v žiadnom prípade na ňu nepoužívaj svoj jed jasné? A to myslím fakt v žiadnom prípade aj keby na nás z neznámeho dôvodu zaútočí." Znelo to viac ako rozkaz než som chcela, no musela som si byť istá, keďže pokiaľ by Nomad opäť kvôli mne umrela, bol by to koniec pre moju psychiku. "Pokiaľ si nebudeš hocičím istá a budeš to chcieť obhliadnuť daj mi vedieť okay?" Povedala som jej pokojne, no stále dosť seriózne, keďže som chcela byť aspoň takto užitočná. Fakt ma štvalo, že som teraz bola proste len príťaž, takže som chcela byť aspoň takto užitočná. Bez fázovania som bola v podstate ale úplne useless, keďže už mi ostával len môj vision a shapeshifting, čo sú obe nepoužiteľné veci v boji. V každom prípade sme ale zatiaľ boli docela lucky, že sme na nič tu dole ešte nenarazili, ale čím dlhšie tu sme, tým pravdepodobnejšie je, že na niečo narazíme a tomu som sa chcela vyhnúť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Vokajšia časť mesta   

Návrat hore Goto down
 
Vokajšia časť mesta
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 2 z 2Choď na stránku : Previous  1, 2

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
osiris :: Starý Soul-
Prejdi na: