osiris
 
DomovDomov  CalendarCalendar  FAQFAQ  HľadaťHľadať  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  RegistráciaRegistrácia  PrihláseniePrihlásenie  
“I don't want to die without any scars.” - Osiris

Share | 
 

 Sídlo Vodcu

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6  Next
AutorSpráva
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Sídlo Vodcu   St február 12, 2014 1:17 pm

First topic message reminder :

Sídlo vodcu sa nachádza v strede starého Soulu. Samotné sídlo pôsobý opustene a zničene no život vo vnútri je naozaj veľký. Všetci vojaci ktorý chcú misie alebo si potrebujú najať spoločníka sa musia dostaviť práve do tohto sídla.
Sídlo vodcu:
 


Naposledy upravil Lemonko dňa Ut júl 28, 2015 2:32 pm, celkom upravené 7 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net

AutorSpráva
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ne máj 03, 2015 11:38 pm

Generál pozorne počúval všetko čo Katherine o sebe povedala i keď toho nebolo nejak moc. Dvoma prstami si prešiel po bokoch nosu popri čom mierne privrel oči. "Takže Katherine." Zopakoval si jej meno pre seba. "Plánuješ v Soule zostať dlhšiu dobu alebo len prechádzaš ? Niekoho s tvojími schopnosťami by som rád uvítal tu v odboji." Na túto vetu však už reagovala Nomad tým, že zamávala rukou pred Katheriniou hlavou aby získala Generálovu pozornosť. "Nie, nie a znova NIE ! Ona v tvojom odboji nebude, rozumieš ? Nepozná v podstate nič z nášho sveta a ani sa jej to netýka ... nemôžeš to jednoducho od nej vyžadovať." Protestovala Nomad no Generálov pohľad jasne naznačoval, že to čo hovorí ona ho momentálne nejak moc nezaujíma. "Ako to vidíš ty Katherine ? Týka sa ťa tento svet tak isto ako mňa alebo Nomad ?" Spýtal sa s istou zvedavosťou. Keď sa Katherine spýtala ohľadom svojich schopností nastala chvíľka ticha. "Oh ... myslíš tie schopnosti." Na okamih to vyzeralo ako keby si Generál v hlave ukladal myšlienky ako riadne sformovať vetu. "Ide o to, že v minulosti niečo ako schopnosti vôbec neexistovali a pokiaľ áno tak ich ovládal jeden človek z milióna. Neubehol ešte ani deň a stala si sa svedkom viacerých prípadov kedy mala nejaká osoba schopnosť ktorú využila proti tebe alebo na tvoju pomoc." Generálov pohľad sa na okamih stočil na Nomad ako na názornú ukážku. "Pod celým týmto svetom sa nachádza obrovská brána ktorá vedie priamo do pekla. Táto brána vypúšťa do nášho sveta istú silu ktorá priamo ovplyvňuje všetkých ľudí. Niektorý však niesu schopný túto silu ovládnuť a tak na prvý pohľad nemajú žiadne schopnosti." Konečne nastala dlhšia pauza pri ktorej sa Generál zhlboka nadýchol. "Táto brána však zároveň obmedzuje tvoje schopnosti do takej miery, že ich nemôžeš využívať stále. Neviem prečo sa to deje, nikto na to neprišiel celé stáročia nech sa snažil akokoľvek." Rukou si vošiel do vrecka z ktorého po kratšom šmátraní vytiahol malí medailón vyžarujúci slabšiu energiu ktorú mohla ucítiť aj Katerine. "Je však možné pri stálom a tvrdom trénovaní tieto schopnosti predĺžiť do takej miery, že z nich vyťažíš maximu ... avšak ani to nestačí na to aby ti stále fungovali." Medailón na okamih položil na Katherininu nohu. Hneď ako to spravil mohla pocítiť ako jej telo naplnila obrovská sila. "Tieto artefakty pomáhajú vyťažiť maximum z maxima, je však ťažké ich získať vzhľadom na to, že vyskytujú len v zemi démonov." Po tejto vete jednoducho odtiahol medailón z jej nohy a opäť si ho vložil do vrecka. "Dúfam, že si teraz pochopil aspoň z časti ako to tu funguje." Keď prišla otázka ohľadom jeho mena, opäť pozrel Nomad no tento pohľad bol už viac naštvaný. Na to Nomad reagovala len stočením pohľadu bokom smerom od Generála i Katherine. Zlá otázka. "Hovoria mi Hunter pretože patrím k pätici Generálov Soulu. Táto pätica začala existovať hneď po tom, čo zaniklo staré kráľovstvo za účelom nastolenia mieru do celej zeme." Vysvetlil v jednoduchosti. "Jednalo sa o päticu osôb zo zvláštnymi schopnosťami ... niečo ako každý bežný človek v dnešnej dobe. Oni však svoje schopnosti mohli prenášať na svojich učencov ktorý tak niesli tento odkaz ďalej. Ja som posledný svojho druhu vzhľadom na to, že nemám žiadneho učenca ktorému by som mohol predať svoje schopnosti pred smrťou." Touto formou tak nejak naznačil, že počíta s tým, že jeho život nebude moc dlhý. Jeho oči prešli na Zennona ktorý vstal z lôžka. Keď videl, že je v poriadku, slabo sa pousmial. "Som rád, že ten prístroj nezlyhal ako naposledy."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 287
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
10/100  (10/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Po máj 04, 2015 1:02 am

Po tom čo som dohovorila ma zaskočila vcelku už prvá otázka smerovaná od Generála. Skôr než som na ňu ale vôbec stihla zareagovať, mávala mi už pred nosom rukou Nomad, ktorá sa okamžite zapojila do debaty. Jej reakcia ma tiež vcelku prekvapila, keďže som nečakala, že by niečo také povedala. "To jej na mne až tak záleží, či mi tu len niečo uniká?" Vŕtalo mi hlavou, keďže som s tej otázky mala dosť zmiešané pocity. Na jednu stranu mi lichotilo, že by ma chcel prijať k nejakému ich odboju, ale na druhú stranu keď stým Nomad nesúhlasila, niečo tu asi fakt nehralo. "Nomad.." Šepla som a pohliadla na ňu. Chvíľku som len mlčky pozerala Nomad do očí a po chvíľke som zase pohľad stočila na Generála, keď sa ma pýtal ako to teda vidím ja. "Pokiaľ si Nomad nemyslí, že by to bola pre mňa najlepšia voľba, nemám o tom prečo pochybovať, ale na druhú stranu to všetko čo sa udialo dnes.. Ani vo sne by ma nenapadlo, že má vôbec aj niekto iný schopnosti a Sarah.." Prerušila som svoju odpoveď a pohliadla som na Sarah. "Ešte včera by som Vás vysmiala za to, kebyže mi poviete, že vlkodlaci existujú. Ale všetko čo sa stalo dnes to vyvrátilo, takže vážne sama neviem ako sa rozhodnúť. Tým, že som prišla sem, nemôžem povedať, že sa ma to netýka, ale verím Nomad a pokiaľ si ona myslí, že to pre mňa proste nie je to pravé orechové, tak to tak pravdepodobne bude." Povedala som s úsmevom na tvári a pretočila som pohľad zo Sarah na Generála. "O vašom svete neviem ešte ani zhola nič, takže vrhať sa do niečoho ako je nejaký odboj, ktorý vlastne ani neviem za čo bojuje by bolo bláznovstvo z mojej strany." Hovorila som stále s úsmevom, no ten mi zmizol v momente keď sa ozval cez celú miestnosť krik Zennona. Nevedela som si ani predstaviť ako ho to muselo bolieť, keďže už mňa bolelo len naprávanie nosa a on mal zrejme odumretú ruku a chýbalo mu dokonca aj oko. Pri mojej otázke na Generála ohľadom schopností ma ale prekvapila tá chvíľka ticha. Asi som čakala okamžitú odpoveď, no tej sa mi po chvíľke aj dostalo, pri čom som súhlasne kývla keď povedal "tie schopnosti". Pozorne som počúvala aby mi neušiel žiaden detail. Opätovne som súhlasne kývla, keďže dnes som sa stretla naozaj s kadečím a dokonca sama som si prešla zvláštnou premenou, pri ktorej som mala naozaj na mále. Všimla som si ako jeho pohľad zabočil na Nomad, ktorá mala tiež svoje vlastné triky v rukáve. Ako ale začal vysvetľovať, že sa vlastne pod svetom nachádza obrovská brána, ktorá vedie do pekla, na moment som udivene podvihla obočie a radšej som si len upravila svoje nepriehľadné okuliare, ktoré som mala už vďaka bohu pohodlne usadené na nose. Možno som sa trochu precenila, že by som dokázala niečo takéto stráviť, ale po tom všetkom som už radšej ani len nepochybovala, keďže boh vie čo všetko sa tu ešte mohlo objaviť. Keď mi ale vysvetlil, že to je vlastne zároveň aj tá brána, ktorá mi obmedzuje schopnosti, zamyslene som sa zamračila. "Ako to ale, že sama nedokážem poznať kedy mi tie schopnosti prestanú fungovať?" Poškriabala som sa zamyslene na na brade. V moment čo ale vytiahol z vrecka nejaký ako keby šperk pripomínajúci medailón, z úžasom som sa naň zahľadela. Tú silu čo vyžaroval som cítila hádam až v kostiach. "Takže to ide teda.." Šepla som len pre seba, keďže takto som aspoň vedela, že časom by som to mohla zlepšiť až natoľko, že by som schopnosti mohla využívať častejšie, i keď ako povedal bohužiaľ nie nastálo. V tú chvíľku čo mi položil medailón na nohu som sa premenila na presnú kópiu Generála, pri čom som si to sama ani len neuvedomila, keďže ten nával sily bol pomaly ako droga. Prebrali ma až jeho slová, pri ktorých som si uvedomila, že som použila nevedomky jednu svoju schopnosť. "Pardon, asi som sa nechala uniesť." Povedala som Generálovým hlasom a premenila som sa späť do svojej normálnej podoby, keď mi ho z nohy zobral. "V zemi démonov?" Spýtala som sa ho trochu zmätene, ale nekládla som tomu nijaký dôraz, takže to skôr bola len taká rečnícka otázka by the way, na ktorú som ani vlastne nehľadala hneď odpoveď. Pri jeho naštvanom pohľade na Nomad mi došlo, že ho očividne moc moja otázka ohľadom jeho mena nepotešila, ale zvedavosť je hold sviňa. "Takže päť Generálov.." Zopakovala som po ňom v mysli a vypočula si ho nerušene až do konca. "Aha.." Kývla som súhlasne nad tým čo povedal a pozrela som mu opäť do očí. "Ďakujem za to, že ste mi pár vecí teda ujasnil." Milo som mu poďakovala a pozrela som tiež smerom na Zennona, ktorý ešte po pár bolestných výkrikoch konečne trochu zlepený späť vstal z lôžka. "Naposledy? Eh.. radšej sa nepýtam." Zareagovala som na jeho poznámku o tom, že je rád, že ten prístroj nezlyhal a zamyslene som pozrela do zeme. "Do čoho si sa to zaplietla Kitty." Povzdychla som si v mysli a nahodila som naspäť svoj milý výraz v tvári, pri čom som sa podoprela rukou o lôžko a postavila sa, na čo som ponúkla pomocnú ruku aj Nomad, ktorej sa na tej zemi asi docela páčilo, keďže na nej trávila dosť času.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Po máj 04, 2015 4:32 pm

Stále som sedel na lôžku a ľavou rukou som si držal pravú. Ešte stále som bol z bolesti v miernom šoku, čo sa prejavilo aj na mojom neprítomnom pohľade. Moje oko sledovalo ruku, ktorá ešte pred malou chvíľou bola úplne nepoužiteľná a teraz vypadala úplne ako nová, síce s iným odtieňom avšak stále ako nová. Bol to naozaj zvláštny a veľmi nepríjemný pocit, keďže opravu mojej ruky sprevádzala taká ukrutná bolesť. Výsledok však bol viac, než uspokojivý. Ruka, ktorá by za normálnych okolností nebola už nikdy schopná plnohodnotných pohybov bola za pár minút v poriadku, čo bol pre mňa zázrak. Nechcelo sa mi veriť, že to ten stroj dokázal. Po tom, čo som sa chvíľu spamätával som sa postavil na nohy. Keď som urobil prvý krok kolená sa mi podlomili a ja som takmer padol na držku. V tejto chvíli som bol naozaj slabý a moje telo sa vyrovnávalo s bolesťou, ktorá prechádzala celým mojim telom. Všetky svaly som cítil pri každom pohybe, ostrá bolesť mi prechádzala každou končatinou a ja som cítil bolesť aj tam, kde som si myslel, že to ani nie je možné. Pomalým krokom som prišiel pri plášť, ktorý som odhodil na zem, kde som si kľakol. Začal som sa hrabať vo vačku a vytiahol som cigarety so zapaľovačom. Momentálne mi bolo úplne jedno, kde som, teda skôr som si ani neuvedomoval, že som v nemocnici, aj keď to bolo viac, než jasné. Jednoducho som si vytiahol cigaretu, strčil ju do úst, zapálil a vyfúkol väčší obláčik dymu. Keďže som už momentálne nič viac nepotreboval jednoducho som si sadol na zem tak, ako to urobili ostatný a počúval som všetko, o čom sa rozprávali. Keď prišla reč o odboji svoj pohľad som nasmeroval na Nomad, ktorá dôrazne odmietala to, aby sa Katherine pridala k odboju. Ja som iba podvihol obočie a vyfúkol ďalší mráčik dymu. Je milé, ako ju bráni, avšak tu ju nebude môcť brániť donekonečna. A koniec koncov... Pomyslel som si a pozrel som sa smerom na generála. Ak on chce, aby sa pridala k odboju tak sa tak, skôr či neskôr, stane. Dodal som si pre seba v mysli a počúval som ďalej. Keď jej vysvetľoval to, prečo schopnosti fungujú iba nejaký čas pozoroval som ju a čakal som na to, ako to všetko vezme. Ja som bol v Soule už niekoľko rokov, preto som si už na niečo také zvykol, nebola iná možnosť. Počul som už o tejto bráne avšak najprv som tomu nechcel veriť. Avšak vypadalo to tak, že Katherine to vzala celkom dobre. To, čo sa stalo po tom ma naozaj zaskočilo. Generál vytiahol artefakt - medailón. Túto malú vecičku som si chvíľu obzeral a potom som sa znova pozrel na generála. Artefakt? Pomyslel som si avšak momentálne sa mi nad tým nechcelo moc rozmýšľať, tak som to jednoducho pustil z hlavy. To, čo však prišlo po tom ma zaskočilo ešte viac. Keď som sa pozrel znova na Katherine namiesto nej tam sedel druhý generál. Vytreštil som na ňu oko a nechápal som, čo sa to vlastne deje. No potom sa Katherina zmenila do svojej pôvodnej podoby a ja som o v tú ranu pochopil. Takže... to je jej schopnosť. Už chápem, prečo ju generál chce do odboja. Pomyslel som si a potiahol som si z cigarety. Keď sa na mňa generál pozrel a povedal, že je rád, že prístroj tentokrát nezlyhal iba som sa pozrel na moju pravú ruku a vyfúkol dym. Zlyhal. Povedal som a potom som sa pozrel smerom na generála. Tá bolesť by v normálnom prípade poslala kohokoľvek do bezvedomia, no nestalo sa tak. Čudujem sa, že som z toho neprišiel o rozum. Povedal som a pozrel som sa na lôžko, ktoré ma "opravilo" Nemyslím si, že tá látka je dobrý nápad. Povedal som a opäť som sa pozrel na Sarah, ktorá sedela na stoličke s dierou v bruchu. Čo to vlastne malo znamenať? Moju otázku som smeroval rovno na Sarah, pri čom som sa zamračil. Tí ľudia, Cursedeye... Prečo ťa chceli zabiť? Moja zvedavosť znova predbehla môj rozum, čo sa v tejto chvíli nebolo čo čudovať, keďže môj mozog bol otupený. Každopádne táto otázka pravdepodobne nebola na mieste, keďže toto bola vec vlkolakov a nie vec ľudí. Touto otázkou som si možno koledoval o ďalšie problémy, no v tejto chvíli mi to bolo jedno, myslel som si, že už nič nebude také hrozné ako ten pekelný-zázračný prístroj. S mojimi otázkami som chcel pokračovať, no vedel som, že to nebude dobrý nápad. Tentokrát som sa chcel spýtať generála na mnoho vecí, no teraz na to nebola vhodná chvíľa a myslel som si, že mi za to, že som neposlúchol jeho rozkazy aj tak nič nepovie. Preto som len potichu sedel a fajčil a čakal som, čo mi generál povie na moje správanie vonku.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   St máj 06, 2015 6:53 pm

"To je ale škoda." Skonštatoval Generál po čom sa postavil a začal sa oprašovať. "Vzhľadom na to, že Zennon neuposlúchol môj priami príkaz je mojou povinnosťou udeliť mu trest." Ako to všetko hovoril registroval Katherinine zmeny no nevyzeralo to tak, že by sa tomu moc divil. Jednoducho videl fakt, že Katherin ovláda viac než jednu schopnosť čo bral ako samozrejmosť. "Počkáš tu kým ti Nomad vyrobí to prostetické oko." Po tejto vete vytiahol Generál z vrecka lístok ktorý podal Nomad. Tá ho bez akýchkoľvek námietok vzala, strčila si ho do vrecka súhlasne kývla hlavou ako keby presne vedela o čo ide. Pohľadom ešte raz skontroloval Nomad, Zennona a napokon Katherine. "Poď so mnou Katherine, niečo ti musím ukázať." Rukou naznačil aby ho Katherine nasledovala po čom sa otočil na päte a nasmeroval si to preč z budovy. "Bude to len krátka prechádzka, neboj." Dodal keď bol asi v polke cesty smerom k východu. Keď sa však nachádzal v jednej rovine zo Sarah spomalil a niečo jej v tichosti povedal na čo len súhlasne kývla.

Nomad to všetko celý čas počúvala a pozoroval. Zennonov krik, Generálov príchod, zranenia Sarah ba dokonca aj Katherininu premenu. Podobne ako Generál však nevyzerala moc prekvapene. Reagovať začala až keď Zennon prehlásil, že ten stroj zlyhal. "Dovolím si podotknúť, že ten stroj je dokonalejší než ty." Vyšlo z jej úst celkom ostro. "Ten plyn je navrhnutý tak aby ochromil tvoje telo čím sa zabráni tomu aby si zničil aj ten kúsok techniky ktorý máme k dispozícií. Na nešťastie nemôžem za to, že si zrejme neopatrný a nedokážeš sa vyvarovať nebezpečiu tak ako ostatný." Keď jej Generál podal papier len kývla hlavou a taktiež začala pomaly vstávať zo zeme. "Idem pohľadať nejaké veci na to tvoje oko. Daj mi moment než pohľadám všetko potrebné." S týmito slovami sa rozišla od všetkých prítomných dakam na druhú stranu medického krídla kde začala hladať veci ktoré by mohla reálne využiť pri výrobe Zennonovho oka. "Dúfam, že nebudú preč moc dlho. Ktovie čo by sa Katherine mohlo stať pokiaľ by s ním ostala moc dlho sama." Táto veta prešla Nomadinou hlavou bleskurýchlo spoločne s čím jej na tvári zanechala isté obavy. Aj napriek tomu však bolo vidieť, že je stále mierne naštvaná za tú otázku ktorú sa Katherine spýtala Generála ohľadom jeho mena vzhľadom na to, že očakávala trest ktorý ju neskôr iste neminie.

Sarah celý čas sedela na stoličke schúlená do klbka, ignorujúc všetko čo sa dialo naokolo vzhľadom na to, že bola zameraná len na svoje zranenie. Keď začula Generálove slová, spozornela. Po jeho odchode venovala Zennonovy rýchli pohľad ktorý v sebe vyznačoval istú vďaku za to čo bol schopný pre ňu spraviť i keď ju vôbec nepoznal. "Heh ... asi si zaslúžiš vysvetlenie, človeče." Z menšími ťažkosťami vstala zo stoličky aby mohla prejsť k Zennonovy de si sadla na lôžko kde pred chvíľou ešte ležal on sám. "Neviem či si to už niekde počul alebo nie tak to len zhrniem v skratke." Jej slová zneli viac než vážne čo mohlo značiť len to, že to zrejme nebude opakovať znova a naozaj všetko skráti najviac ako sa to len bude dať. "V Soule vládnu dva klany plné takých ako som ja. Vzhľadom na to, že môj druh sa vyznačuje tým, že hrdosť je na prvom mieste a veľkosť teritória dokazuje tvoju silu ..." V polke vety sa však Sarah zarazila a päsťou si udrela do spánku. "Ale načo ti to budem vysvetľovať. Jednoducho povedané klan Cursed Eye má pod palcom skoro celý Soul. Jediná časť Soulu nad ktorou nemá ešte moc je tento odboj a jeho spojenci. V skratke to znamená, že pokiaľ sa Generál pridá ku klanu Cursed Eye ... nastane koniec." Hneď ako dopovedala túto vetu ľahla si na lôžko kde sa spustil sken jej tela. Vyzeralo to tak, že stroj sa spustí a začne ju ošetrovať no nakoniec sa po skene vypol. "Takže predsa len to nejde na nás ..." Prehlásila sklamane Sarah po čom sa pozrela znova na Zennona. "Máš ešte nejaké otázky ?"
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   St máj 06, 2015 7:49 pm

Keď generál povedal, že mi musí udeliť trest zbystril som a pozrel som sa priamo naňho. Keď  však povedal, že tu mám počkať kým mi Nomad nevyrobí nové oko. Nemohol som urobiť nič iné ako čakať na môj rozsudok, ktorý plánoval vyniesť o niečo neskôr. Bol to nepríjemný pocit takto čakať na trest, no bola to moja chyba. Vlastne som to ani nepovažoval za chybu, považoval som to za správne, bol som rád, že Sarah je relatívne v poriadku a za tým, že som porušil priamy rozkaz generála som si stál.
Keď Nomad prehovorila pozrel som sa smerom na ňu a zamračil som sa a potiahol som si z cigarety, ktorú som mal v ústach. Stoj nikdy nebude lepší ako človek. Odpovedal som jej pokojne, aj keď v mojom hlase bolo počuť to, že som stále cítil bolesť v celom mojom tele a dokonca aj to, že som rozprával ma bolelo. Keď mi povedala, že som neopatrný a nedokážem sa vyvarovať nebezpečiu zamračil som sa ešte viac. Nemal som na výber... Nomad sa následne na to postavila a šla hľadať veci, ktoré potrebovala na výrobu oka. Iba som na ňu kývol hlavou na znak súhlasu a sledoval som, ako odchádza. Po tom som sa pozrel smerom na Sarah, ktorá sa na mňa pozerala dosť zvláštnym pohľadom, ktorý mi na ňu nesedel. Nič som jej však nehovoril. Keď sa Sarah postavila pozoroval som, čo robí a keď si sadla na lôžko čakal som, že bude nasledovať niečo podobné, čo so mnou. Vypočul som si Sarah a všetky tieto nové informácie som si zapisoval priamo do mozgu. Pri tom, ako som ju počúval sa na mojej tvári sa striedali mnohé výrazy, medzi ne sa radili aj výrazy prekvapenia a znepokojenia. A generál o tom vie? Spýtal som sa jej hneď po tom, čo dohovorila. Hneď na to si však Sarah ľahla na lôžko, ktoré sa spustilo a začalo ju skenovať. Keď sa však následne po skene vyplo ostal som prekvapený. Potom mi však došlo, že pravdepodobne nefunguje na vlkolakov, čo bola aj pravda, o čom ma presvedčili ďalšie slová Sarah. Keď sa spýtala, či mám ešte nejaké otázky bez nejakých slov som sa pomaly postavil zo zeme. Tentokrát sa mi však kolená už nepodlomili a ja som stál pevne na nohách. Pripisoval som to tomu, že moje telo si už zvyklo na bolesť, ktorá permanentne útočila na moje nervové bunky, ktoré už boli unavené, takže bolesť ustupovala aj napriek tomu, že vlastne neslabla. Prišiel som k môjmu tričku, ktoré bolo hodené na zemi, ktoré som už zdravou pravou rukou zodvihol zo zeme. Moje ďalšie kroky smerovali priamo k Sarah, pri ktorej som sa zastavil. Potiahol som si z cigarety a vzal ju medzi prsty na ľavej ruke. Dym som potom vydýchol tak, aby ho Sarah nemusela vdychovať. Prečo si ma vlastne chcela zachrániť? Spýtal som sa jej vážnym tónom a moje tričko som jej pritlačil na jej ranu na bruchu. Síce ju to mohlo bolieť ale nerobil som to pre to, aby som jej ublížil, práve naopak. Rana jej stále krvácala, takže som chcel zastaviť aspoň to. Nejak som tušil, že o ostatné sa postarajú jej gény. Nemyslím si, že toto je správanie vhodné vlkolaka. Povedal som jej a dúfal som, že sa za tieto slová neurazí, keďže som to nemyslel nijak zle. Ďakujem. Povedal som jej a usmial som sa na ňu, na šom som si cigaretu znovu dal do úst a potiahol si. Teraz sa hlavne rýchlo vylieč. Povedal som a tričko som pustil a nechal som ho na jej rane a ja som sa presunul ku skriniam, ktoré som začal prehľadávať za účelom nájsť obväzy, ktoré by Sarah mohla použiť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Pi máj 08, 2015 5:59 pm

"Možno v tvojej hlave." Odpovedala Nomad okamžite na Zennonovu poznámku. "Keby neboli stroje lepšie než ľudia už dávno by sme túto vojnu vyhrali, nemyslíš ?" Spýtala sa celkom hlasne cez celú miestnosť. Jeho ďalšia poznámka na to, že nemal na výber bola už definitívne odignorovaná zo strany Nomad vzhľadom na to, že sa zabrala do hľadania súčiastok až moc.

Sarah však Zennonovu odpoveď počula až moc dobre. "Vždy máš na výber. Otázne je či si ochotný hľadať iné spôsoby." Takto vlastne Sarah odpovedala za Nomad i keď Zennon asi nečakal odpoveď zrovna od nej. "Nevšímaj si ju. Blázni ako ona žijú dlho len preto že sú potrebný pre obe strany." Sarah si jednoducho musela rypnúť do Nomad i keď v podstate povedala len pravdu, ktorá sa vedcom a mechanikom zrovna moc nepáči. Hneď nato však začula Zennonovu otázku či vie o tom Generál. "Vie. Tak isto ako vie, že bez neho je náš klan úplne bezmocný. Obvykle vlkodlaci vládnu ľuďom, tento človek však vládne vlkodlakom." Priznala trocha bezradne na čo sa pozrela na svoje dlane. "Vieš si predstaviť akú moc má teraz ? Jediným slovom dokáže doslovne vyhladiť celý vlkodlačí klan ... bez jedinej výčitky." Otvorené dlane náhle pevne zovrela a opäť sa pozrela na Zennona. "Čo je podľa teba správanie hodné vlkodlaka ? Behať po okolí, premenená do pravej podoby, zasievať strach do srdca nepriateľa, obhajovať svoje územie a zabíjať slabších než som ja sama ?" Spýtala sa celkom posmešne no na tvári nemala ani len náznak toho, že by sa bavila. "Sme hrdý na to čo sme, to však neznamená, že sme každý taký istý." Popri tom ako rozprávala jej Zennon pritlačil svoje tričko k ranenému bruchu po čom Sarah nesúhlasne zavrčala. "To je fajn človeče ... vyliečim sa." Hneď ako si od nej Zennon odstúpil odsunula jeho tričko bokom preč z rany aby nebolo zbytočne viac zakrvácané. "Plus ... chcela som vidieť ako umrieš na rakovinu a nie na niekoho z môjho druhu." Dodala na koniec posmešne.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Pi máj 08, 2015 7:14 pm

Po tom, čo som si vypočul Nomadine slová som si nahlas odfrkol. Pche, aj za tými stojmi stojí nejaký človek. Povedal som potichu pre seba, keďže Nomad už dávno nebola v miestnosti. Nemohol som jej mať za zlé, že mala takéto uštipačné poznámky a nečudoval som sa ani tomu, že bola podráždená. V poslednej dobe toho zažila, tak ako ja, moc. To však nebolo všetko, Nomad sa mi vôbec nezdala byť v poriadku aj napriek tomu, že jej rany boli kompletne vyliečené. Nevedel som, či to mám pripisovať k tomu, že sa asi moc nevyspala alebo tomu, že je to proste zakorenené v jej povahe. Z môjho premýšľania ma prebrala prekvapivá odpoveď Sarah. Pozrel som sa smerom na ňu a vzdychol som si. Ja som rád, že vôbec ešte žijem. Povedal som jej a znova som si povzdychol. Mne ale ako blázon nepríde. Vyjadril som moje dojmy z Nomad, popri čom som sa pozeral smerom na miesto, kam Nomad zaliezla aby mohla hľadať veci, ktoré potrebuje. Následne na to som si vypočul to, čo Sarah rozhodne trápilo. Nebolo sa čo čudovať, generál bol človek, ktorý držal jej klan nad vodou a dokázal by ho v sekunde potopiť. Nevedel som, čo jej na to mám povedať. Nepoznal som žiadne detaily, jediných vlkolakov, ktorých som v živote stretol a vedel o tom bolo Sarah a tí bastardi, ktorí ju napadli. Keď potom Sarah pokračovala a povedala, že nie každý z ich druhu je taký, ako som si ich predstavoval musel som sa pousmiať. Stále lepšie ako riskovať svoj život kvôli bezcennému človeku. Podpichol som ju a potichu som sa zasmial. Už som vedel, že táto vlkolačia žena nebola taká istá ako ostatný vlkolaci, teda aspoň tí, ktorých som už videl. Preto som sa s ňou zhováral ako s človekom. Keď mi povedala, že ma chce vidieť, ako umriem na rakovinu začal som sa nahlas smiať. Tak to si ešte nejakú tú chvíľu počkáš. Keď som dopovedal náhle som sa otočil od skriniek smerom k nej, pri čom som už v rukách držal obväzy. Ako som sa presúval cez miestnosť zostávala po mne dymová clona, ktorá sa rozpŕchla po celej miestnosti. Celá miestnosť už bola cítiť po cigaretovom dyme, ktorý vychádzal z mojich úst. Obväzy som položil na lôžko, na ktorom ležala a vytiahol malú krabičku, do ktorej som zahasil ohorok a následne ju zavrel a znova strčil do vačku. Posaď sa. Povedal som jej, popri čom som do rúk vzal obväz. Kým som však začal s obväzovaním jej rán pozrel som sa jej do očí a zamračil som sa. Potrebujem sa spýtať ešte niečo. Povedal som vážnym tónom a otočil som sa. Povedz mi všetko, čo vieš o odboji. Spýtal som sa jej rovno a čakal som, čo mi povie. Nevedel som, či vôbec o odboji niečo vie, no dúfal som, že mi aspoň niečo povie. Potreboval som vedieť všetko, čo sa dalo. A ešte niečo... čo vieš o časte Soulu, ktorá sa nachádza pod zemou? Zapečatenom Soule? Táto vec mi vŕtala v hlave od chvíle, kedy som sa vydal na misiu. Rozhodne to bolo niečo, čo som chcel zistiť zo všetkého najviac. Týchto vecí bolo viac, no medzi prvé sa určite radilo toto. Dalo by sa povedať, že moja zvedavosť a túžba po informáciach bola obrovská. Bolo to niečo, čo ma motivovalo ale bola to aj moja slabina. Nemohol som s tým ale nič robiť, zvedavosť bola jednou z mojich najsilnejších vlastností a preto nebolo zvláštne, že moja zvedavosť občas zvíťazila aj nad zdravým rozumom. Práve preto mala Nomad z časti pravdu, naozaj som sa niekedy nevedel vyvarovať problémom. Aj napriek tomu všetkému som si svoju slabinu v podobe zvedavosti uvedomoval, no bolo to pre mňa už úplne normálne, preto som to nepovažoval za nejaký výrazný problém.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So máj 09, 2015 8:09 pm

"Budem žiť dlhšie než ty, počkám si." Oznámil celkom chladne ako keby naozaj chcela čakať na Zennonovu smrť spôsobenú rakovinou. Ako Zennon povedal, že sa má posadiť spravila tak a ihneď si rozopla zakrvavenú vestu pod ktorou nemala v podstate už nič iné okrem holej kože. "Tie obväzy budú na nič. Pri prvej premene do pravej podoby a potrhajú." Keď sa jej však pozrel do očí na moment spozornela. To čo povedal potom ohľadom toho, že sa potrebuje niečo spýtať ju nijak extrémne neprekvapilo no keď sa spýtal na odboj, pousmiala sa. "Niesom tá správna ktorej by si sa mal pýtať na odboj." Odvetila mu v jednoduchosti nad čím len pohodila rukou bokom. "Túto otázku by si mal smerovať na Generála, nie na mňa. On vedel prečo to všetko začalo a prečo je ochotný obetovať životy nevinných ľudí." Sarah možno vedela niečo málo o odboji no nevedela čo presne by chcel Zennon o ňom vedieť. Generál samotný moc nerozprával o svojich plánoch a tak to bolo aj v prípade Sarah ktorá preňho len plnila rozkazy bez akýchkoľvek bočných otázok. "Viem len to, že bojujeme proti Novému Soulu aby sme zabránili niečomu naozaj zlému. Podrobnosti naozaj neriešim vzhľadom na to, že informácie ktoré by som mohla vedieť by mali veľký úžitok na sabotovanie jeho plánov. Radový vojak sa jednoducho nedostane k informáciam po ktorých ty túžiš." Touto poslednou vetou ukončila konverzáciu o odboji. Jeho ďalšia otázka ju však prekvapila už o niečo viac. "Áno ... viem. Každý upír či vlkodlak o tej časti vedia vzhľadom na to, že sa tam kedysi stalo niečo naozaj hrozné." Vestu zo seba zhodila úplne aby sa Zennon mohol pustiť do obväzovania rany. "Zapečatený Soul ... tak tomu hovoríte vy ľudia ? To je trocha smiešne ale nedivím sa vám." Sarah sa zahľadela na ranu v jej bruchu na čo si len odfrkla a zhlboka sa nadýchla. "Kedysi dávno v tomto svete existovali dve kráľovstvá ktoré proti sebe neustále bojovali. Nebudem ťa zaťažovať ich menami ani tým čo sa vlastne stalo vzhľadom na to, že b ťa to zrejme ani nezaujímalo. V podstate ide o to, že kvôli neustálim rozbrojom vzniklo tretie kráľovstvo vytvorené dezertérmi z oboch strán. Po niekoľkých rokoch získali moc nad oboma kráľovstvami a tým sa rozbroje skončili. Toto trvalo niekoľko rokov až do vlády posledného kráľa ktorého zabila jeho vlastná žena. Po tomto incidente celé mesto zmasakrovali upíri a z bezpečnostných dôvodov muselo byť zapečatené." Sarah to všetko povedala strašne rýchlo a čo najviac polopate aby nemusela Zennona zaťažovať históriou ktorá ho zrejme ani nezaujímala. "Asi viem čo chceš vedieť Zennon. Ale varujem ťa ... neopovažuj sa ísť na územie starého kráľovstva sám. Všetko sa to odohralo tak strašne rýchlo, že tam dole ostalo niekoľko tisícok upírov, ľudí a niekoľko vlkodlakov. Pravdepodobne nikto neprežil ale nikdy nevieš na čo tam môžeš naraziť ..."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So máj 09, 2015 10:03 pm

Ak sa budeš takto bezhlavo vrhať do zachraňovania človeka, ako som ja proti presile tak o tom pochybujem. Povedal som jej tónom, ktorým som jej dal jasne najavo, že ak by sa niečo také znova stalo, aby sa už nepokúšala o niečo podobné, ako tomu bolo pred chvíľou. Bolo to naozaj bláznovstvo. Sarah síce mala proti vlkolakom šancu, aj keď boli v presile no to, že som tam bol aj ja bolo ako guľa na reťazi pripevnená k jej nohe. To jej spôsobilo aj tú nepeknú ranu na bruchu. Samotná Sarah z toho všetkého vyšla najhoršie. Aj napriek tomu, že mala lepšie regeneračné schopnosti ako ľudia mala ako jediné otvorené rany. Ja, Nomad a Katherine sme už rany nemali, ostali nám po nich iba malé jazvy v podobe tmavšej kože, pričom mne ešte na pamiatku prúdila telom nepríjemná bolesť, ktorá však pomaly slabla.
Sarah sa následne posadila, na čo si rozopla vestu, po čom sa mi naskytol pohľad na jej odhalené telo. Všimol som si, že Sarah nemala žiadnu podprsenku, no nič som nehovoril a snažil som sa nehľadieť na jej telo. Následne na to povedala, že tie obväzy sú v podstate zbytočné, na čo som ja len nesúhlasne zakrútil hlavou. Nepremeníš sa, kým nebudeš v poriadku. Do tej doby búdu obväzy užitočné. Povedal som jej po čom som začal odväzovať obväz z rolky, aby som sa mohol pustiť do ošetrovania rany. Skôr, ako som sa k tomu dostal začala Sarah odpovedať na moje otázky. Vypočul som si všetko, čo mi povedala o odboji, no musel som skonštatovať, že som nezistil nič nové, čo som do teraz už nepočul. Nahlas som si vzdychol a zamračil som sa. U generála som sa dozvedel presne to, čo od teba. Myslím si, že nám niečo tají. To, že mi nič nepovedal zdôvodnil tým, že by mi to mohlo vziať pokojný spánok. Povedal som jej, na čo som si znova vzdychol. Keď som počul prvé slová, ktoré mi Sarah povedala ohľadom mojej druhej otázky podvihol som obočie a Sarah mohla jasne vidieť, ako sa mi rozšírila zornička v oku. Pozorne som počúval Sarah, no moje sústredenie prerušilo to, že si zo seba zhodila vestu, na čo som sa musel pozrieť na jej telo, ktoré tým úplne odhalila. Môj pohľad na jej tele zostal iba niekoľko sekúnd, na čo sa opäť zameral na jej oči, popri čom som pozorne počúval to, čo mi hovorila. To, čo som sa práve dozvedel bolo naozaj zaujímavé, no paradoxne to neutíšilo moju zvedavosť, práve naopak, moja zvedavosť po tom, čo som si vypočul stúpla. Nebol som však taký hlúpy, aby som po jej varovaní okamžite bežal do tohto Zapečateného Soulu len pre to, aby som si overil, či to je pravda. V tej chvíli som si spomenul na človeka, od ktorého som počul meno Greenwitch po prvý krát. Spomenul som si na slová, ktoré nedokončil a ktoré som si jednoducho bez akýchkoľvek dôkazov domyslel sám z mýtov, ktoré poznal pravdepodobne každý smrteľník. Keď Sarah dopovedala kývol som hlavou na znak toho, že som pochopil jej varovanie a pár krokmi som sa priblížil k nej, na čo som sa pustil do ošetrovania jej rany. Neviem, či je to pre vás normálne, ale... Povedal som jej, pri čom som sa opäť pozrel na jej prsia. To je kvôli premene alebo? Spýtal som sa jej, na čo som svoj pohľad nasmeroval na jej oči. Dúfal som, že mi jednu nevrazí, na čo by som sa s istotou skotúľal k zemi z ktorej by som sa už asi nezdvihol, keďže by mi to, že konečne ležím, aj napriek tomu, že by som dostal k.o. nevadilo. Rukami som jej rýchlo obväzoval ranu, pri čom som sa snažil hladiť kamkoľvek inam len nie na jej prsia. Síce to bolo pre mňa prirodzené, no vedel som, aké to musí byť nepríjemné pre ňu. Bohužiaľ, Sarah nevypadala ako niekto, komu by niečo také vadilo. V mojej hlave sa zrodila myšlienka, že by jej to dokonca ani vadiť nemuselo, keďže toto v podstate nie je jej pravá podoba. Ak by jej to však nevadilo rozhodne to vadilo mne. Nenechal som sa však jej prsiami vyviesť z miery a ďalej som pokračoval v obväzovaní. Keď už to bolo takmer hotové pozrel som sa Sarah opäť do očí a na mojej tvári sa opäť objavil vážny výraz. Ešte na niečo by som sa rád spýtal. Povedal som jej a bez toho, aby som čakal na jej reakciu som okamžite pokračoval. Hovorí ti niečo meno Yagami? Spýtal som sa jej priamo a pozorne som sledoval jej tvár a to, ako sa po tejto otázke zatvári. Niečo mi hovorilo, že toto meno bude poznať, keďže Yagami poznal ju bolo to logické. Avšak to nemusela byť pravda. Po tejto otázke som už iba dokončil jej ošetrovanie, na čo som sa pozrel na jej obviazané brucho. Netlačí to moc? Keď som sa jej spýtal otočil som sa smerom ku dverám, v ktorých zmizla Nomad. Potom som sa však opäť pozrel na Sarah a čakal som, čo mi odpovie na moje predchádzajúce otázky. V hlave mi naďalej vŕtala ešte jedna vec, ktorú som sa jej chcel zúfalo spýtať, no nemal som v pláne sa jej to pýtať. Bolo možné, že je to niečo, čo som si len namýšľal, no moja intuícia mi vravela, že by to mohla byť pravda. Práve pre to, som sa na to meno nemal odvahu spýtať. Ak by mi Sarah predsa len vedela odpovedať mohlo by to spôsobiť ďalšiu reťazovú reakciu, ako tomu bolo pri tom, čo som sa dozvedel o existencii upírov a vlkolakov. To, čo mi vŕtalo v hlave bolo meno, ktoré som si domyslel z Yagamiho nedokončenej vety. Jedno meno, ktoré mohlo znamenať veľa, no nemuselo znamenať vôbec nič - Lilith.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So máj 09, 2015 10:36 pm

"Život jedného zvláštneho človeka je cennejší než život iného radového vlkodlaka." Oznámila mu opäť tým chladným tónom hlasu aký mala predtým. Nebolo jasné čo tým myslela no Zennon si mohol domyslieť prakticky čokoľvek. Pre Sarah osobne to však znamenalo to, že pokiaľ je Zennon v odboji, dovtedy ho musí chrániť nech ho nájde v akejkoľvek zlej situácií.
"Nebudeš mi hovoriť kedy sa môžem premeniť a kedy nie. Osobne to môžem spraviť kedykoľvek ... kde niesu ľudia ktorý ma poznajú." Nevedno prečo no tohto si mohol Zennon všimnúť už aj predtým. Žoldnieri tak isto ako Liara sa mohli premeniť do svojich pravých podôb aby Zennona jednoducho zabili no ani jeden z nich to nespravil. Miesto toho sa im začali meniť len niektoré časti tela aj to nie úplne aby to nepútalo takú veľkú pozornosť. Keď ju začal Zennon obväzovať nemohla si nevšimnúť, že sa pozrel na jej telo po čom však odtrhol zrak snažiac sa sústrediť na niečo iné. "Generál vždy niečo tají, to je úplne normálne. Niekto s veľa informáciami nikdy nepovie všetko čo vie ... to je zákon Soulu. Teda kým vieš niečo čo niekto iný nevie si pre tú osobu zaujímavý a stojí za to ťa chrániť. Slová o pokojnom spánku možno boli pravdivé. Mnoho ľudí si vzalo život keď im Generál povedal prečo sa to vlastne začalo." Keď sa Zennon opäť pozrel na jej hruď prišiel celkom nechápavý pohľad zo strany Sarah. Po Zennonovej otázke jej to však došlo a na okamih sa i zasmiala. "Oh myslíš to, že nemám nič pod vestou ? Je to z časti kvôli premene to máš pravdu. Z inej strany však ide o to, že je to naozaj nepraktické v boji a keď sa premením do svojej pravej podoby som v podstate nahá." Ukazovákom na pravej ruke si prešla od hlavy až po päty a späť čím označila celé svoje telo. "Bolo mi vysvetlené, že v ľudoch to vytvára istý ... ako to nazvať ... chtíč." Hneď po tom ako mala obviazanú ranu si znova cez seba prehodila vestu ktorou si zakryla hruď. "Lepšie ?" Pohľadom sa zamerala priamo na Zennona tak isto ako to spravil on na ňu. Čakala čo sa spýta no keď začula slovo Yagami, doslovne sa jej spravila husia koža na tele, zorničky sa zúžili a celé oči zmenili farbu z hnedých na zelené. Akonáhle sa natočil smerom ku dverám len zakrútila hlavou po čom to všetko náhle pominulo späť ako to bolo predtým. Po jeho otočení sa späť na Sarah už vyzerala úplne normálne. "Yagami ? Nie ... to meno mi nič ... nehovorí." Jej veta znela dosť neisto na čo mu len uhla pohľadom smerom preč. Takto vytvorila nechcené ticho ktoré trvalo niekoľko sekúnd no nakoniec to nevydržala a doslovne sa vrhla na Zennona. Schmatla ho pod krk, dobehla s ním k najbližšej stene a prirazila ho o ňu. Bolo to celkom zvláštne ale aj napriek jej značným zraneniam a tomu, že nebola vo svojej pravej forme bola celkom rýchla. Svojimi zelenými očami mu hľadela priamo do tých jeho. "On ti to spravil ? Bol v tej aréne s tebou ? HOVOR !" Zennon si mohol jasne všimnúť až beštiálneho pohľadu ktorý mala momentálne Sarah v tvári popri čom mu pomaly ale stále stupňujúco tlačila na krk.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So máj 09, 2015 11:43 pm

To, čo povedala Sarah ma naozaj prekvapilo, keďže to bolo niečo, čo z úst vlkolaka nemalo nikdy vyjsť. Sarah, rozhodne nebola žiadny rádový vlkolak, aj napriek tomu, že ona sama si to pravdepodobne neuvedomovala. To, čo spájalo ostatných vlkolakov a Sarah bolo iba v jej génoch. Pri tom to však končilo. Sarah mi svojim správaním a jej slovami pripomínala omnoho viac človeka, než nejakého vlkolaka. V jej správaní som necítil aroganciu, čo mi prišlo u vlkolaka naozaj zvláštne.
Keď Sarah začala namietať na to, že som jej povedal, že sa nepremení kým jej nebude lepšie musel som uznať, že má pravdu. Máš pravdu. Avšak aj napriek tomu by bolo lepšie, ak by si sa zatiaľ nepremáhala. Povedal som a potom som sa zamyslel nad poslednou časťou vety, ktorú mi povedala. Prečo... sa vlastne nemôžete premeniť pred ľuďmi? Spýtal som sa jej a následne som sa sústredil na jej ďalšie slová. Keď dopovedala musel som sa zamračiť, na čo som sa jej znova musel spýtať ďalšiu otázku. Takže predsa len o tom niečo vieš? Počet otázok smerovaných na Sarah sa každou chvíľou zvyšoval a ja som začínal mať pocit, že s tým už začínam Sarah liezť na nervy, no aj napriek tomuto pocitu som s kladením otázok nemohol prestať.
Keď Sarah zareagovala na to, ako som sa pozeral na jej telo na mojej tvári sa objavil výraz, ktorý jasne vyjadroval citoslovce "he?". Keď povedala o tom, že jej bolo vysvetlené musel som sa nad tým zasmiať. Musel som uznať, že to bolo naozaj zvláštne. Pred sebou som videl ľudské telo, ktoré ničím nepripomínalo vlkolaka. Avšak Sarah sa stále správala ako keby toto telo vôbec nebolo jej. Keď sa znova obliekla a spýtala sa ma, či už je to lepšie súhlasne som kývol hlavou. Lepšie... prepáč. Ospravedlnil som sa jej a otočil som sa. Keď som sa znovu pozrel na Sarah odpovedala mi na moju poslednú otázku - na Yagamiho. Po tom, čo mi odpovedala dosť neistým tónom a uhla pohľadom niečo mi nesedelo. Zamračil som sa a po chvíle ticha som si povzdychol. Takže... Skôr, ako som stihol pokračovať ma už Sarah držala pod krkom a ja som sa ocitol pritlačený na stene. Najprv som si uvedomil, že Sarah, ktorá bola dosť vážne zranená mala takú rýchlosť, aby ma behom chvíle pritlačila pri stenu, čo ma naozaj prekvapilo. Ešte viac ma však prekvapilo to, že ma držala pod krkom a pýtala sa, či mi to spravil on. Vtedy som si všimol aj to, že jej oči zmenili farbu z hnedej na zelenú, čo ma naozaj zaujalo. Bol to prvý náznak toho, že Sarah bola naozaj vlkolakom. Takže ho... predsa len poznáš. Povedal som jej s ťažkosťami, keďže to, že ma drbla o stenu mi v celom tele vyvolala obrovskú bolesť a taktiež kvôli faktu, že ma Sarah držala pod krkom. To, čo som jej však plánoval povedať som si dva krát rozmyslel. V tejto chvíli som bol naozaj rád, že som sa nespýtal aj na druhé meno. Po tom, čo som cítil, že jej stisk naberal na sile ma donútil okamžite hovoriť. Nie... Bola tam upírka... Yaresa... Povedal som jej iba čiastočnú pravdu, keďže som nechcel vidieť, čo by sa stalo po tom, čo by som jej povedal, že tam naozaj bol. Hneď, ako som dohovoril som jej pravou rukou chytil ruku, ktorou ma škrtila. Pusť... Povedal som jej s veľkými ťažkosťami, keďže som už takmer nemohol kvôli jej stisku dýchať, nehovoriac o tom, že to, že ma takto držala a stále ma pritláčala o stenu vo mne vyvolávalo otupujúcu bolesť, ktorá každou chvíľou narastala a spôsobovala to, že sa mi bolesť, ktorá pomaly mizla, plne vrátila v novej sile. Ruku som jej pevne stisol a dúfal som, že ma už pustí, pretože v tomto stave som jej nedokázal nijak odporovať. Mohol som len čakať, či mi na krk pritlačí tak, že upadnem do bezvedomia alebo ma pustí skôr, ako sa zrútim.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ne máj 10, 2015 12:26 am

Do miestnosti náhle vošla Nomad ktorá mala v rukách plno súčiastok, pravítko, skrutkovač a niekoľko ďalších doplnkov ktoré bežný človek nemohol rozpoznať. Hneď ako však zbadala Sarah, ktorá držala Zennona pod krkom, hodila všetky veci na zem aby mohla vytiahnuť pištoľ ktorú namierila priamo na ňu. "Ukľudníme sa fajn ? Hlavne žiadna premena v budove ty beštiálne psisko." Nomad mala naozaj kľudný tón hlasu keď mierila na Sarah čím len podporovala svoje presvedčenie o tom, že po nej kľudne vystrelí pokiaľ to bude nutné. "Vieš ako pravé striebro bolí keď ti preletí cez ľavé pľúca a skončí niekde medzi ?" Takto chcela Naznačiť, že v jej zásobníku niesu normálne guľky ale guľky ktoré by Sarah mohli naozaj vadiť alebo dokonca až zabiť.

Sarah celý čas hľadela Zennonovy priamo do očí. Pri pripomienke, že ho predsa len pozná ešte o niečo viac pritlačila na jeho hrdlo po čom len začula meno Yaresa. "Neverím tomu že..." Skôr než to všetko stihla dohovoriť sa ozvalo hlasné buchnutie náradia ktoré upútalo pozornosť Sarah. Keď zazrela, že na ňu Nomad mieri zbraňou len posmešne zavrčala no keď jej objasnila, že guľky sú zrejme strieborné mierne zneistela a nakoniec pustila Zennonov krk. "Ako hovoríš, hlavne kľud a tú zbraň polož ty psychopatický mechanik." Na znak toho, že sa naozaj nechystá zmeniť natiahla obe ruky mierne do vzduchu ako keby sa vzdávala a spravila niekoľko krokov vzad. Až po chvíli si uvedomila, že tým čo spravila sa jej otvorili už skoro zhojené rany ktoré začali znova krvácať. Spravila niekoľko ďalších krokov vzad až k lôžku na ktoré si opäť sadla a začala kontrolovať svoje zranenia. "To meno je známe všetkým môjho druhu. Je to démon ktorý si nezaslúži chodiť po tejto zemi. Beštia, ktorá bola stvorená z čistého zla. Klamár, ktorý sa hrá s tvojou mysľou bez toho aby si o tom čo i len vedel." Celý čas čo to Sarah hovorila bolo jasne počuť v jej hlase isté zhnusenie zo samotného Yagamiho čo podporoval fakt, že jej oči stále svietili na zeleno.

Keď si Nomad bola istá, že je všetko v poriadku konečne zložila zbraň a hlasne si povzdychla. "Nikdy som si nemyslela, že zo zbraňou ktorá má vystrieľaný zásobník zaženiem vlkodlaka do stavu kedy je schopný sa ukludniť." Po tejto vete sa ozvalo hlasné zavrčanie zo strany Sarah no nič horšie sa nestalo. Nomad si zasunula zbraň za opasok po čom opäť začala zberať všetky veci zo zeme.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ne máj 10, 2015 1:09 am

Keď do miestnosti vstúpila Nomad dúfal som, že ma Sarah už konečne pustí, no bohužiaľ sa tak nestalo. Zvrat prišiel až vo chvíli, kedy Nomad vytiahla pištoľ, ktorú namierila na Sarah a oznámila jej, že sa v nej nachádzajú strieborné náboje. Dúfal som, že sa Nomad nerozhodne strieľať, pretože by z toho boli zbytočne len ďalšie problémy. Keď ma Sarah konečne pustila padol som na kolená a okamžite som si ľavou rukou chytil hrdlo, pri čom som sa namáhavo, nahlas a poriadne nadýchol. To, čo sa práve udialo bolo naozaj zvláštne a môj mozog to nedokázal pobrať. S najväčšou pravdepodobnosťou za to mohla bolesť, ktorá doslova prebodávala celé moje telo skrz na skrz. Pravú ruku som zaťal v päsť a silno som udrel do steny, čím som sa snažil uľaviť si od nepríjemnej bolesti. Spolu z úderom zo mňa vyšiel aj bolestný vzlyk, ktorý vyjadril moju bolesť. Jediné, v čo som teraz dúfal bolo to, že táto bolesť zasa čo najrýchlejšie odznie. Moje telo bolo momentálne naozaj slabé, oslabené bolesťou, ktorá ochromovala moje svaly a zmysli a taktiež otupené nedostatkom spánku, čo sa odrazilo na kruhoch pod očami. Po chvíli, keď nával bolesti odoznel a bolesť pomaly ustúpila na úroveň, aká bola pred tým, čo po mne vyskočila Sarah som si všimol ako sa obväzy na jej bruchu zafarbili na červeno. Stále som nechápal, čo to vlastne malo znamenať, no po tom, čo mi vysvetlila, čo je Yagami vlastne zač okamžite som pochopil. Pomaly som sa postavil opäť na nohy a vytiahol som si cigaretu, ktorú som zapaľovačom zapálil a vyfúkol som mráčik dymu, ktorý sa rozplynul a naplnil celú miestnosť zápachom dymu. Pomaly som prešiel na lôžko, ktoré bolo oproti tomu, kde sedela Sarah. Sadol som si na lôžko a znovu som vyfúkol dym. Ja viem... Povedal som jej a zamračil som sa. Yagami bol upír a ako upír musel bojovať proti vlkolakom. Predpokladal som, že Yagami mal na svedomí nie málo životov vlkolakov. Preto sa jej nenávisť dala pochopiť. Ale ja nie som on aby si na mňa útočila. Môj tón naznačoval to, že som jej ten prekvapivý útok nevyčítal, aj keď to pre mňa bolo značne nepríjemné. Keď som to dopovedal pozrel som sa na Nomad, ktorá vtedy oznámila to, že zásobník zbrane bol úplne prázdny. Musel som sa zasmiať, keďže sa to Nomad naozaj podarilo. Chvíľu som sledoval, ako zbierala súčiastky a nástroje, ktoré pravdepodobne chcela použiť pri výrobe oka. Nechcelo sa mi veriť, že by to Nomad dokázala tak rýchlo z vecí, ktoré tu len tak našla. Potom som sa však otočil na Sarah a povzdychol som si. Okrem tej upírky... Povedal som a na chvíľu som zostal ticho, pri čom som si potiahol z cigarety a vyfúkol som dym. Bol tam aj on. Naozaj... Prstom som ukázal na miesto, kde ešte kedysi bolo moje oko, no teraz tam zostala len prázdna jamka. Toto je jeho práca. Oznámil som jej, pri čom som sa opäť otočil na Nomad a následne na Sarah. Čo sa vlastne medzi vami stalo, keď sa tak nenávidíte? Spýtal som sa tak hlasno, aby to počula aj Nomad. To napätie medzi nimi dvoma sa dalo doslova krájať. Pravdepodobne to nebola len nenávisť medzi človekom a vlkolakom, medzi nimi sa určite muselo stať niečo, čo viedlo k takejto nevraživosti.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Št máj 14, 2015 11:18 pm

Keď jej Zennon povedal, že nieje Yagami aby naň útočila musela si hlasne povzdychnúť a len súhlasne kývla hlavou. Nakoniec Zennon prehovoril celkom sekane o tom, že okrem nejakej upírky tam naozaj bol aj Yagami. Jej zorničky sa jasne rozšírili až tak moc, že zelené sfarbenie jej očí skoro úplne zmizlo. "Takže predsa len bol v tej aréne ... tušila som to." Obe päste silne zovrela až bolo počuť ako jej popraskali všetky prsty na oboch rukách. "Nebyť niekde inde ... mala by som šancu ..." Sarah bola tak moc naštvaná, že si ani neuvedomila, že popri tom všetkom začala ticho vrčať ale po niekoľkých sekundách si to uvedomila a začala sa konečne ukľudnovať. "Prepáč mi to predtým. Jednoducho som sa neovládla keď som počula to meno." Keď zazrela Zennonove oko len sa opäť pousmiala na znak toho, že dobre pozná keď niekto niečo stratí by zasa niečo získal.

Keď konečne Nomad pozbierala všetky veci zo zeme prešla ku stolu kde ich položila a spokojne si odfúkla. Všetko to čo Zennon i Sarah povedali tak nejak odignorovala ale keď začula, čo sa Zennon spýtal ohľadom ich "vzťahu" sa musela otočiť. Jej pohľad bol celkom udivený no keď si uvedomila, že Zennon vlastne nevie ako to je medzi nimi prešla tesne za Nomad ktorú zo zadu pevne objala a oprela si hlavu o jej rameno. "Medzi mnou a Sarah nieje žiadna nenávisť." Keď dopovedala túto vetu zovrela Sarah ešte o niečo pevnejšie a hlavou sa otrela o jej líce. "Pravdou je to, že zo Sarah proti sebe nič nemáme ale naše rozdielne role v tomto odboji vytvárajú isté napätie. Jednoducho mechanik a vojak sa z pravidla nemôžu mať radi ... o to menej pokiaľ ide o mechanika pre nové stroje ktoré niesú tak ľahko opraviteľné a o vojaka ktorý je pod priamym vedením Huntera." Po týchto slovách pustila Sarah a slabo ju poškrabala na hlave po čom sa od Sarah ozvalo len spokojné zavrčanie. "Mimo našej práce si celkom rozumieme ... v nej však na seba musíme dávať navzájom pozor."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Pi máj 15, 2015 2:32 pm

Sledujúc Sarah som poťahoval z cigarety a vyfukoval som dym, ktorý už úplne naplnil celú miestnosť zápachom tabaku. Keď Sarah kývla hlavou len som si povzdychol a pousmial som sa. Keď však Sarah povedala, že to tušila musel som sa zamračiť. Všimol som si, ako zaťala päste a aj to, ako začala vrčať. Chvíľu som bol úplne ticho a iba som pozoroval jej reakciu. Čo urobil? Spýtal som sa po chvíli. Všetko naznačovalo tomu, že to má niečo spoločné s tým, že vlkolaci a upíri spolu bojujú už dlhé roky. Nevedel som, či Yagami niečo urobil jej klanu alebo rovno jej, preto som sa spýtal. Yagami ma zaujímal a tak isto ma zaujímali aj klany Greenwitch a Cursedeye. Nevedel som, či mi Sarah niečo vôbec povie. Kto vie, možno to ani nebol taký dobrý nápad pýtať sa to.
Keď sa Sarah upokojila a prestala vrčať ospravedlnila sa mi iba som pokýval hlavou na znak toho, že sa nič nestalo. Chápem. Povedal som nakoniec a potiahol som si z cigarety. Hneď na to k Sarah napochodovala Nomad, ktorá už mala všetky vecičky pripravené na stole. Čakal som, že sa stane niečo nie veľmi dobré, no keď som uvidel, ako ju objala vytreštil som na ne oči... teda oko. Vypočul som si vysvetlenie Nomad a zostal som ticho. Nechápavo som prstom ukázal na tie dve. Takže... vy. Počkať, čo? Môj mozog stále nevedel spracovať to, čo tu práve videl. Ešte pred chvíľou Nomad mierila zbraňou na Sarah a vymieňali si tu urážky a nadávky. Teraz som však mohol vidieť, ako sa tie dve k sebe túlia ako keby boli najlepšie priateľky. Naozaj som to vôbec nechápal ale nakoniec som si nad tým len nahlas povzdychol. Vy dve ste divné a ku všetkému ste si celkom podobné zvláštnym spôsobom. Vôbec by som sa nečudoval, keby si ani ty nenosila podprdu. Povedal som smerom na Nomad no nie moc nahlas, ako keby som si to všetko hovoril len sám pre seba.
Po tom, čo mi to všetko Nomad vysvetlila a ja som to aj tak nepochopil som sa pozrel na stôl, kde mala všetky vecičky, ktoré si priniesla. Chvíľu som si ich prezeral a potom som sa otočil na Nomad. Ako chceš z toho vyrobiť oko? Musel som sa jej spýtať, keďže nič z toho, čo tam mala mi nepripomínala nič z čoho by sa dalo vytvoriť oko. Nomad som pravdepodobne podceňoval, ako povedal generál, je to najlepšia mechanička odboja, preto možno dokázala urobiť niečo z tohto ničoho. Každopádne chcel som vidieť, ako pracuje, nie len pre to, že práve ide vyrobiť moje náhradné oko ale aj vzhľadom na to, že je považovaná za najlepšiu.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ne máj 17, 2015 7:47 pm

Na Zennonovu otázku Sarah neodpovedala keďže sa otočila smerom na Nomad a slabo na ňu zavrčala. Následne sa však otočila späť na Zennona aby mu mohla odpovedať. "To je vec ktorú poznajú len zasvätený. Ľudia to na šťastie niesu." Takto Sarah odbila Zennonovu otázku ohľadom Yagamiho. Aby mu však ale aspoň spravila pokoj na duši nakoniec povedala aspoň to čo mohla. "Ide o dobu kedy sa Yagami zmenil od základov. Na začiatku nebol taký akého ho môžeš vidieť dnes." Rukami sa chytila za brucho aby skontrolovala či sa jej rana aspoň trocha zhojila za ten čas na čo dostala okamžitú odpoveď. Krv ktorú pohltili obväzy bola konečne zaschnutá a z rany na žalúdku sa stala o niečo menšia rana ktorá konečne nekrvácala. "Kvôli nemu sme prekliaty klan ... Greenwitch ..." Posledné slovo povedala z istou nenávisťou v hlase čo naznačovalo len to, že sa jej to moc nepáčilo.

Keď sa Nomad dostala späť k stolu počula len Zennonovu zvláštnu otázku na ktorú nevedela riadne zareagovať a tak len kývla nad tým ramenami. Následne však povedal niečo čo ju donútilo sa hlasne zasmiať. Telom sa otočila na Zennona po čom si rozopla mikinu a v rýchlosti odhrnula obe strany aby sa mohol Zennon uistiť, že v tomto ohľade je toho istého názoru ako Sarah. "Ako mechanik sa vôbec nenabehám ... obvykle." Hneď sa však opäť zakryla a zapla si mikinu. "Jediné moje obvyklé oblečenie je táto mikina. Čo viac potrebujem podľa teba ? Guľky prejdúoblečením ako keby to bol papier, laser ťa rozkrája ako maslo a elektrina prejde snáď všetkým." Takto názorne zodpovedala na jeho nevyslovenú otázku ktorú v jeho vete cítila. Medzitým sa však stihol spýtať ako chce vyrobiť oko z tých veci ktoré ležia na stole. "Nijak." Odvetila mu jednoducho po čom siahla do pravého vrecka z ktorého vytiahla už pripravenú čočku v tvare oka. "Oko máš už vyrobené, to som zvládla po ceste čo som zbierala materiál na dokončenie." Oko položila na stôl tak aby ho nijak nestratila a aby sa mohla začať hrabať v tých veciach ktoré si doniesla. "Podľa tvojho náčrtu usudzujem, že si potrpíš na kvalite. To pre teba môžem spraviť avšak bude to mať jeden háčik." Celý čas čo rozprávala na Zennnona sa naň ani len nepozrela, len triedila vec medzi väčšie a menšie, náradie pokložila bokom a najmenšie súčiastky do stredu stola. "Vybral si si zlú stranu. Keď chceš mať kvalitné prostetické veci tak by si si mal zájsť do Nového Soulu, tam nájdeš veľa mechanikov ktorý by mohli dokázať spraviť o niečo trvanlivejšie oko ktoré nebudeš musieť nabíjať časom." Aj napriek tomu, že Nomad bola naozaj dobrá v zostrojovaní robotických vecí jednoducho nedokázala vytvoriť prostetické oko ktoré by bolo poháňané vlastným zdrojom energie. Ako si dokonca aj Zennon mohol všimnúť, Nomad vzala dve malé batérie ktoré pripevnila na boky oka. Na okamih sa na ne zahľadela no potom ich vytrhla a hodila bokom. "To by nefungovalo." Prehlásila naštvane. "Nechcela som to síce použiť ale nemám na výber." Nomad vzala oko ktoré presunula tesne pred to svoje a uprene naň začala hľadieť ako keby ho skúmala. Nakoniec kývla hlavou s čím natiahla ruku k Zennonovy. "Nemáme na výber. Strč si to do diery a ja to jednoducho spustím. Viem, nepripadá ti to ako keby to malo byť z toho náčrtu čo si mi dal ale musíš mi proste dôverovať vzhľadom na to, že som momentálne jediný schopný mechanik v tejto časti Soulu."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ne máj 17, 2015 9:53 pm

Keď mi Sarah odpovedala zamračil som sa, keďže som sa v podstate nič nedozvedel. Keď spomenula to, že sa Yagami zmenil od základov iba som na ňu stále mlčky pozeral a potichu som si potiahol z cigarety. Premýšľal som nad tým, či to nebolo práve v tom čase, čo väčšinu upírov vyzabíjal ten mor. Keďže som ale nevedel aký bol Yagami pred tým prestal som nad tým rozmýšľať. Sarah taktiež spomenula niečo o prekliatom klane. Prekliaty? Povedal som potichu ako keby to vlastne ani nebola otázka. Vedel som, že už zachádzam ďaleko a moje otázky zasahujú hlboko do vecí vlkolakov a klanu Greenwitch. Prepáč. Ospravedlnil som sa Sarah a vzdychol som si. Znova som si potiahol z cigarety a  pozrel som sa na Nomad, ktorá sa začala smiať. Keď si hneď na to Nomad rozopla mikinu a ja som namiesto podprsenky videl jej prsia zabehlo mi. Niekto by povedal, že nikomu nemôže zabehnúť dym, no to nebola pravda, keďže mne sa to práve podarilo. Okamžite som začal nahlas kašlať pričom mi z úst vychádzal dym. Po chvíli som prestal a zhlboka som sa nadýchol. Vy dve... ste naozaj divné. Pri Sarah mi to príde ešte v poriadku, ale ty Nomad... Vyčítal som jej to odhalenie, ktoré ma naozaj prekvapilo a taktiež aj vyviedlo z miery. A čo ak sa ti mikina roztrhne? Spýtal som sa jej a pozdvihol som obočie. Samozrejme, boli tu aj ďalšie dôvody prečo by mala nosiť podprdu avšak niektoré mi Nomad hneď vylúčila, keďže mi spomenula, že sa ako mechanik moc nenabehá, takže to, že by jej lietali pri behu nebol problém.. Premýšľanie o dôvodoch prečo by mala nosiť podprdu zastavila Nomad, keď mi povedala, že oko vyrobila na cesta, na čo som sa na ňu len nechápavo pozrel, no keď vytiahla čočku z vačku uvedomil som si, že predo mnou naozaj stojí najlepší mechanik v odboji... a ja som ju podcenil. Celú dobu som sa na ňu pozeral a počúval čo hovorí, no nepovedal som ani slovo. Sledoval som, ako na oko pripevnila batérie, ktoré potom odhodila. Nakoniec si niečo zašomrala a natiahla ku mne ruku v ktorej mala oko so slovami, že si ho mám strčiť do jamky a jednoducho jej dôverovať. Postavil som sa z lehátka a urobil pár krokov k nej, pri čom som si vzal oko do ruky. Ak mi ty veríš na toľko, aby si sa tu predo mnou obnažovala ja nemám na výber. Zasmial som sa a ukázovákom a palcom na ľavej ruke som si otvoril viečko, ktoré odkrylo prázdnu jamku, v ktorej ešte kedysi bolo oko. Potiahol som si z cigarety a hlasným výdychom som vypustil dym z úst. Potom som si pravou rukou strčil oko do jamky. Bol to naozaj nepríjemný pocit, nehovoriac o bolesti, ktorú spôsobil cudzí predmet v mojej očnej jamke. Pár krát som rýchlo zavrel a otvoril oko a potom som sa pozrel na Nomad a čakal som, čo plánuje teraz urobiť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ne máj 17, 2015 11:33 pm

Sarah už na Zennonovu otázku nijak nereagovala no len si ľahla späť na lôžko kde ihneď začala oddychovať. Nomad si vypočula Zennonove prehlásenie o tom, že ona spoločne zo Sarah sú vážne divné. "Je to úplne normálne keď si tak niekoľko rokov." Nomadine slová mali objasniť Zennonovy prečo jej to vlastne nevadí no mohlo to vytvoriť skôr viac otázok než odpovedí. "Pokiaľ sa tá mikina roztrhne tak si budem musieť poriadiť novú alebo bojovať tak ako ma moji rodičia stvorili." Ďalej už len sledovala ako si Zennon naozaj strčil čočku do buľvy kde nič nebolo. "Nieje to tak, že by som ti verila... jednoducho mi to nevadí. Na tvoju škodu je však to, že toto telo je už rezervované." Z úsmevom priložila pravú ruku na jeho hlavu tesne pri jeho nové oko a tú ľavú pri jeho srdce. Očami prešla priamo na tie jeho po čom len palcom ťukla do čočky. Hneď ako to však spravila tak si Zennon mohol všimnúť, že jej úsmev sa zmenil na mierne zákerný. "A teraz prejdeme k tomu trestu čo ti udelil Generál." Bez akéhokoľvek varovania mohol Zennon začuť hlasné praskanie elektriny ktoré v ďalšej ani nie sekunde vrazilo naraz do jeho hlavy i srdca čím mu doslova vypla srdce a zapla oko. Čocka sa náhle spustila no Zennon stále nemohol vidieť. Jediné čo cítil bolo to, ako z čočky vyrazilo niekoľko menších ihlám podobných spojov ktoré sa zarazili do Zennonovej buľvy po čom sa začali napájať na jeho nervy. Ten fakt, že mal cítiť obrovskú bolesť mohol byť teraz zanedbateľný vzhľadom na to, že sa mu prestalo byť srdce. Nomad potom spravila len krok vzad po čom si oprášila ruky a spokojne sa usmiala. "Tvoj trest je smrť." Oznámila celkom chladne spoločne s čím natočila hlavu na Sarah ktorá len mierne natočila hlavou a s nezaujatým pohľadom sledovala ako bude Zennon reagovať keď zistí, že dostal ranu prúdom spoločne s čím mu prestalo byť srdce. "Ty si naozaj zákerná Nomad... prestane ťa to niekedy baviť ?"
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Po máj 18, 2015 12:26 am

Ako pre koho. Odvetil som jej a potom som sa zamračil. Niekoľko rokov? Spýtal som sa jej nakoniec nechápavo no nakoniec som nad tým len mávol rukou. Vypočul som si jej slová, pričom som sa len potichu usmieval. Nomad bola naozaj zvláštna no tým dobrým spôsobom. Aj napriek tomu, že bola dospelá pripadala mi ako malé mladé dievča, ktoré stále potrebovalo niekoho, kto by ju držal za ruku. To, čo ale povedala potom moje presvedčenie trošku zmenilo. Neviem, na čo myslíš, Nomad, no o to mi nešlo. V mojom tóne mohla počuť Nomad isté podráždenie, ktoré mi týmito slovami spôsobila. Nešlo o to, že by mi vadilo, že ma len tak odkopla no šlo o to, že ma tým v podstate urazila, keďže som na niečo také naozaj nemyslel. Na takéto veci v tejto dobe naozaj nebol čas.
Nomad sa ku mne následne priblížila a priložila mi ruku na hlavu a hruď. Nechápal som, čo to má znamenať no neurobil som nič, jednoducho som čakal, čo bude nasledovať ďalej. Ďalšie Nomadine slová som nejak nepochopil, no skôr ako som na ne stihol zareagovať som už začul praskanie, ktoré mi pripomínalo elektrický výboj. Nanešťastie, elektrický výboj to naozaj bol, výboj, ktorý Nomad prehnala mojím srdcom, čo spôsobilo náhlu a ostrú bolesť v oblasti srdca, ktorú malo za následok zastavenie môjho srdca. Inštinktívne moja ruka vyletela k mojej hrudi, ktorú som si pevne stisol až tak, že som nechtami zaboril do kože, z ktorej okamžite začala vytekať krv, aj napriek tomu, že mojím telom už neprúdila. To, že sa mi čočka začala napájať na nervy som naozaj necítil, aj napriek tomu, že spôsobovala ostrú bolesť podobnú tej, ktorú spôsobil ten prekliaty stroj. Môj mozog však momentálne reagoval iba na jednu vec a to na zástavu srdca. T.. ty. Prerušovane som tichým hlasom prehovoril na Nomad, pri čom som ju pohľadom prebodával. Urobil som niekoľko krokov k Nomad, po čom som ju druhou rukou chytil za mikinu. Môj stisk však postrádal silu, takže sa Nomad mohla kedykoľvek vytrhnúť. Otvoril som ústa aby som jej niečo povedal, no skôr, ako som to stihol sa mi pred očami objavila tma. Moje stuhnuté telo padlo vedľa Nomad na zem. Dostavil sa efekt, ktorý chcela Nomad vyvolať - klinická smrť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   St máj 20, 2015 1:54 pm

Keď Zennon chytil Nomad za mikinu tá sa len pousmiala a nechala to tak. "Nebaví ma to Sarah, naozaj nie. Príkaz od Generála je ale príkaz od Generála, nemyslíš ?" Nadalej len pozerala ako Zennon dopadol nevládne na zem. Spokojne si naň sadla ako keby sa nič nedialo a začala sa naťahovať. "Ale teraz vážne. Prečo si každý myslí, že máme niečo proti sebe ? Si síce beštia ktorá by v minulosti bola zabitá na mieste ale ja nemám predsudky pred beštiami ... sama som z časti beštia." Sarah len nad tým kývla ramenami po čom sa opäť zapozerala na strop. Niekoľko sekúnd ešte Nomad pozorovala Zennonove telo. Nakoniec sa naklonila k jeho uchu. "Vieš, Zennon. V Soule nemôžeš veriť nikomu a ničomu. Snáď ťa táto lekcia naučí plniť Generálove príkazy na prvé slovo... nabudúce už totiž nemusíš ožiť." Vedela, že to nemusel počuť no aj napriek tomu, že bol mŕtvy stále mohol podvedome počuť čo mu práve povedala. Pravú ruku mu priložila na chrbát približne v mieste kde sa nachádzalo srdce. Ruku mierne pritlačila a v rýchlosti vpustila to jeho srdca prúd ktorý ho opäť nahodil. Čakala, že by to mohol byť pre Zennona šok, práve pre ten dôvod si predtým sadla na jeho telo aby náhodou zo šoku nezačal vyvádzať. Samotný prúd trafil aj Nomad no vyzeralo to tak, že jej vlastný prúd ju nedokáže zraniť. "Zdravím vo svete živých." S týmito slovami sa konečne odtlačila od jeho ucha. "Generál taktiež posiela pozdrav svojmu vernému vojakovi Zennonovy, vitaj v armáde odboju a cíť sa tu ako doma." Už chcela zo Zennona vstať no náhle sa zarazila a znova sa k nemu pritlačila. Pred hlavu mu položila menšiu ampulku v ktorej sa nachádzala zvláštna už na pohľad mazľavá tekutina. "Toto si vylej do pravého oka. Nahradí to ochrannú vrstvu tvojho bežného oka ale po istej dobe sa vysuší a bude ju treba nahradiť... je to pre tvoje vlastné dobro."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   St máj 20, 2015 3:04 pm

Všade okolo mňa bola čierna tma. Nevidel som nič, všetko to pripomínalo iba jednu vec - smrť. Bolesť, ktorá ešte pred malou chvíľou prechádzala mojím telom, bolesť, ktorá ma sužovala sa úplne vytratila. Necítil som nič. Tento pocit mi nebol neznámy, aj keď to bolo pravdepodobne nemožné, ja som tento pocit poznal. Moja myseľ bola prázdna a tento pocit ma akosi upokojoval a bol príjemný. Bolo to ako konečne zaslúžený oddych. Ja sám som si však neuvedomoval, čo to znamená, rovnako tak som si ani neuvedomoval ako som sa sem vlastne dostal. V tejto chvíli neexistovalo nič okrem mňa a nekonečnej prázdnoty. To sa však čoskoro zmenilo, tento nekonečný priestor sa začal deformovať a do priestoru sa zrazu dostali lúče svetla, ktoré ožiarili celý tento priestor. Pomaly som otvoril oči a rozhliadol som sa vôkol seba. Priestor sa pomaly napĺňal svetlom, ktoré už úplne ožiarilo moje telo. Moje oči so svetlo fialovými zorničkami a čiernymi bielkami sa zahľadeli na miesto, odkiaľ svetlo prenikalo do tohoto priestoru. Kútiky úst sa mi stočili do úsmevu, pričom som odhalil svoje ostré zuby. Všetko, čo pripomínalo "smrť" pomaly mizlo až do bodu, kedy svetlo úplne pohltilo celý tento priestor. Hlasný tupý zvuk doprevádzal vytvorenie čiernych puklín v snehobielom priestore. Nastal výbuch, po ktorom svetlo, ktoré formovalo tento priestor začalo padať k zemi. Týmto bolo dlhoročné vezenie zničené.

V okamihu, kedy Nomad vpustila prúd do môjho srdca, srdce okamžite naštartovala a ja som rýchlo otvoril oči. Naya! Ešte v tej sekunde sa z mojich úst vydralo meno. Toto meno pravdepodobne nepoznala ani jedna z nich, mohol som ho poznať jedine ja. Ja sám som však nechápal prečo som to meno vykríkol hneď po tom, ako som prekonal svoju druhú smrť. Pokúsil som sa zhlboka nadýchnuť, no fakt, že na mne sedela Nomad mi to sťažil. Hneď na to som hlasne vydýchol a zostal som nehybne ležať na zemi. Nomad na mne sedela a jej ústa boli takmer prilepené k môjmu uchu. Cítil som jej dych a hneď na to som počul aj to, čo mi povedala. Nijak som však nereagoval a ležal som na zemi a bez slov som počúval všetko, čo mi povedala. Následne sa odo mňa oddialila a už už zo mňa chcela zosadnúť, no neurobila to. Keď sa ku mne natlačila po druhý krát a položila predo mňa ampulku nezostal som iba nevládne ležať. Zdvihol som pravú ruku, ktorou som jej v rýchlosti dal pohlavok. Drbe ti, Nomad!? Skríkol som na ňu a ampulku som si vzal do ľavej ruky. Vieš, čo znamená slovo smrť? Spýtal som sa jej naštvane, no okamžite na to som pokračoval. To znamená, že ma strelíš rovno do srdca a nie, že tu budeš šaškovať s elektrinou! Ak by sa ti to nepodarilo nedokázal by som si ani utrieť sliny, ktoré by som nedokázal udržať v hube. Dodal som a hlavu som natočil do strany, aby som sa na ňu mohol pozrieť, aj keď som ju moc dobre nevidel. Nomad si však mohla všimnúť niečo zvláštne, niečo, čo tu pred tým nebolo a nespôsobila to ani ona tým, že mi do tela dva krát vrazila elektrinu. Moje oko, ktoré bolo ešte moje vlastné bolo iné. Zornička zmenila farbu z oranžovej na svetlo fialovú a bielko nebolo, ako u norálnych ľudí, biele ale čierne. Zlez zo mňa. Povedal som jej už pokojnejšie, no stále v mojich slovách mohla cítiť isté podráždenie, čomu sa však nemohla čudovať vzhľadom na to, že mi pred chvíľou zastavila srdce.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Riko

avatar

Počet príspevkov : 92
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
15/100  (15/100)
Prekliatie:
0/100  (0/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Pi máj 22, 2015 7:59 am

Kdo vlastně ví, odkud se tam vůbec vzala ale pravdou bylo, že ze stinného místa najednou vyšla Lucy, jako kdyby tam prostě byla po celou dobu. "Vy dva, jste jako dvě hrdličky." Pronesla trochu uštěpačně a oba dva si prohlédla takovým dlouhým ale unuděným pohledem, který naznačoval, že jí osobně je to vlastně jedno a nic jí do toho není. "Zennone, Zennone, nemyslíš, že kdyby tě chtěla vážně zabít, už by to udělala? Nic proti." Po těchto slovech se podívala kolem sebe, jako kdyby se jen ujišťovala, kde to vlastně stojí. Ale její pohled byl stále stejný. "Vidím, že nikdo nelenil, když jsem byla pryč." Usoudila nakonec ale ani v nejmenším se nezdálo, že by hodlala mluvit o tom, kde vlastně byla nebo proč se tak najednou vypařila jako pára nad hrncem. 
"Nové oko hmm? No, snad si ho nenecháš sebrat tak jako to předchozí." Zakroutila nad tím hlavou. Stále mluvila, jako kdyby to vlastně nic nebylo, jen tak přijít o oko. A vlastně jí bylo jedno, jak moc ho to muselo bolet. Něco takového se jí osobně netýkalo. V jednu chvíli se prostě o něco opřela zády a jen sledovala ty dva, jako kdyby o něčem přemýšlela. No, na druhou stranu se tak řeší jeden problém. Doufejme, že si na tohle oko zvykne natolik, že nebude chtít zabít toho, kdo má to jeho původní. Pokud je to tedy pravda.  Usoudila v myšlenkách a jen tiše a sotva znatelně si povzdychla. "Chcete se tu po sobě dál válet jako dva milenci, nebo mi jeden z vás řekne, co se bude dít? Nemyslím si, že by jste měli v plánu jít jen tak na piknik, takže k věci." Pronesla zdlouhavě a trochu se nad tím pousmála. Něco jí říkalo, že generál rozdal zase pár rozkazů. Ale dostat se k některým informacím nebylo tak snadné. Na druhou stranu proč by se měla namáhat, když tu byl Zennon a ta druhá, jejíž jméno jí nějak uniklo, neboť když jí viděla prvně, ani se moc nepředstavily.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So máj 23, 2015 1:25 am

"Len som sa držala priamych rozkazov od Generála, to je presne to čo ty nevieš robiť." Zennon mohol začuť ako Nomad opäť zapraskali ruky no teraz to skôr bola rukavica na jej pravej ruke ktorú mala nasadenú už od príchodu do Soulu. Keď jej Zennon povedal, že má zliezť a jednu jej vrazil po hlave len nepríjemne zavrčala a vstala z neho spoločne s čim si začala hladiť hlavu. "Poznám smrť oveľa lepšie než ty, ver mi." Po týchto slovách prešla k jednej zo skriniek ktorú otvorila aby z nej mohla vytiahnuť zásobník s ktorým prešla ku stolu kde mala položenú svoju zbraň. Prázdny zásobník vytiahla, strčila do zbrane plný, nabila a pištoľ si ihneď priložila k hlave. "Keď si na mňa naštvaný ... zrejme si zaslúžim smrť, nemyslíš ?" V Nomadiných očiach nebolo vidieť ani náznak strachu ba naopak mala v ňom isté odhodlanie. Náhle sa ozvala rana ktorá značila len jediné. Nomad stlačila spúšť. Guľka ju ihneď poslala k zemi ako keby bola nejaká handrová bábka. Pištoľ letela o niečo ďalej od jej tela až sa nakoniec stratila niekde pod jedným z lôžok. Zaujímavé na tom všetkom bolo to, že aj napriek tomu, že si Nomad strelila guľku do hlavy, nikde naokolo nebola ani stopa po krvi a ani po Nomadinom mozgu. Jediné čo bolo jasne vidieť bola nábojnica a úlomky niečoho čo pripomínalo svetlo. V okolí Nomadinej hlavy svietil slabý žltastý štít ktorý aktivovala tesne predtým než si vystrelila po hlave. "Smrť je len smrť. Či zomrieš teraz alebo inokedy nikdy nevieš vopred. Môžeš len veriť v to, že tento deň nieje tvoj posledný." Vyšlo z jej úst bez akéhokoľvek náznaku bolesti. Jednoducho opäť vstala zo zeme, oprášila sa a zvedavo sa zahľadela na ženu ktorá sa opäť zjavila z neznáma. "Neviem o čom síce hovoríš ale tej poslednej časti som zrejme rozumela." Rukou si opäť vošla do vrecka kde nahmatala pokrčený lístoček. S týmto lístkom prešla k onej žene ktorej ho podala do rúk. "So mnou sa nič diať nebude. Na druhú stranu sa zdá, že Generál predal Zennonovy jeho prvú vážnejšiu úlohu. Hliadka ktorá prišla pred nedávnom hlásila, že sa niekde po Starom Soule pohybuje hŕstka robotov ktorý robia problémy. To by mohla byť úloha hodná nového regrúta, nemyslíš ?" Keď konečne podala lístok tej žene len spravila niekoľko krokov vzad počas ktorých si ju však stále obzerala ako keby ju skúmala. "Projekt ... ako sa volal ten projekt ... ? No tak Nomad, spomeň si ty hlava deravá !"
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So máj 23, 2015 11:34 am

Keď sa tu opäť objavila Lucy pozrel som sa smerom na ňu a prehliadol som si ju. Ako po prvý krát, objavila sa tu z čista jasna a ja som si už na to pomaly začínal zvykať. Jej prvé slová som úplne odignoroval no po tom, čo povedala ďalšiu vetu som sa potichu zasmial. Tu nejde o to, či by ma zabila ale o to, či by zo mňa urobila krypla. V mojom tóne bolo počuť to, že som bol naozaj naštvaný, no táto emócia zo mňa pomaly opadala. Po tom, čo si všimla moje nové oko znova som sa len zasmial no nič som nehovoril.
Keď mi Nomad znova vypľula do xichtu to, že som zlyhal a že mám jednoducho poslúchať rozkazy generála povzdychol som si. Nomad síce mala pravdu no ja aj po tom všetko som si musel stáť za tým, čo som urobil. Ak by som v tú chvíľu poslúchol generálov rozkaz možno by sa na Sarah vykašľal a tá by skončila v rukách Cursedeye. Podľa toho, čo som už o generálovi stihol zistiť, podľa môjho skromného názoru to bol naozajstný bastard. Bohužiaľ, aj napriek tomu oslovenie generál bolo úplne trefné, keďže tento človek bol naozaj človek na tom správnom mieste. V tomto čase nebolo miesto pre súcit. Ak by som to mal urobiť znova, urobím to. Povedal som jej a počkal si, kým sa konečne postaví. Keď sa Nomad postavila konečne som sa zo zeme postavil aj ja, po čom som otvoril fľaštičku, ktorú mi dala. Nomadina ďalšia poznámka ma zaskočila, po čom som prestal s tým, čo som robil a pozrel som smerom na ňu. Nomad sa zrazu začala hrabať v skrini a ja som sa len zamračil. Ak dobre vidím stále si dosť živá. Povedal som jej, po čom som uvidel, že v ruke drží zásobník. Zásobník potom nabila do svojej zbrane, ktosú si potom priložila k spánku. Neblázni, No... Skôr, ako som stihol dopovedať Nomad už stlačila spúšť a ozvala sa rana. Ticho som pozoroval ako padla na zem. Čo bolo však divné bolo to, že tu nebola žiadna krv a ani obsah Nomadinej lebky. Ako sa od nej dalo čakať, mala zaujímavé eso v rukáve, čo ma naozaj zaskočilo. Niečo takéto som ešte v živote nevidel. Čo to bolo? Spýtal som sa jej po tom, čo sa zdvihla zo zeme. Na jej slová som len súhlasne kývol hlavou no nič som nehovoril. Nomad mala v podstate pravdu, tieto slová mali ešte väčší význam práve v tomto meste, kde stále prebieha vojna. Potom však Nomad oznámila, že mám ďalšiu misiu, tento krát už niečo, pri čom si zašpiním ruky. Čo bolo však divné, teda aspoň pre mňa bolo to, že papierik podala Lucy, aj keď sa mal týkať mňa. Pozrel som sa smerom na Lucy a nahlas som si povzdychol. Odkedy sa z nej stal môj právnik? Spýtal som sa skôr samého seba. Lucyno oblečenie ešte umocňovalo pocit, že je naozaj právnik. Po tom, čo som sa dozvedel o novej misii som si okamžite začal precvičovať pravú ruku. Keď som s naťahovaním skončil znova som sa pustil do toho, čo som nedokončil. Ampulku, ktorú mi dala Nomad som si chvíľku ešte prezeral, no potom som si jednoducho časť tekutiny nakvapkal do oka a ampulku na to následne schoval. Vo chvíľu, kedy som si do oka nakvapkal som si uvedomil, že na pravé oko už vidím. Bol to skvelý pocit, keď sa môj zorný uhol vrátil do normálu aj keď moje pravé oko už vlastne nebolo moje. Urobil som pár krokov k Nomad a vážnym pohľadom som sa na ňu pozrel. Moje fialovo čierne oko a kovové oko sa zahľadeli do jej očí. Položil som jej ruku na hlavu a pousmial som sa. Dík, Nomad. Povedal som jej a pohladil som ju po hlave, po čom som sa zvrtol na päte a prišiel som pri opasok s vecami, ktorý ležal na zemi. Zdvihol som ho a zapásal som si ho. Potom som začal kontrolovať stav zásobníkov. Usúdil som, že ešte pred tým, ako odídem budem potrebovať doplniť muníciu a keďže som šiel bojovať proti strojom nejaké tie granáty by sa zišli tiež. Nomad, nemáš nejaké náboje kalibru 50, protipancierové a taktiež nejaké granáty? Spýtal som sa jej, pri čom som už držal v rukách snajperku, ktorú som začal prebíjať.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Riko

avatar

Počet príspevkov : 92
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
15/100  (15/100)
Prekliatie:
0/100  (0/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So máj 23, 2015 12:48 pm

Lucy se na moment zamračila, když padlo slovo Generál. Bylo zjevné, že jí ten člověk není po chuti a byť jen zmínka o něm v ní vytváří jakýsi nesouhlas. Ale neřekla na to ani jedno jediné slovo. "Ten chlap je jeden z největších parchantů, kteří se po Soulu prochází." To bylo to jediné co k tomu řekla, jako kdyby tím umocnila svůj pocit z něj. "Roboti hmm?" Zvedla nad tím trochu obočí a pohlédla na ten kus papíru, který se jí dostal do rukou. Nějakou dobu mlčela, jako kdyby o něčem přemýšlela ale nakonec nad tím jen zakroutila svojí hlavou. "Pořád někoho překvapuje, že si roboti dělají co chtějí? To je tak patetické." S těmito slovy si jen povzdychla a zahleděla se více méně do stropu, který se nejevil být nějak extra zajímavý. Nicméně i když to je kus plechu a několik obvodů, pořád můžou udělat dost problémů. Některé věci se komplikují víc než by bylo zdrávo.
"Právník? Ne, nechtěj mě rozesmát. Já se jenom postarám o to, aby jsi neztratil další oko..." Na chvíli se odmlčela a koukla přímo na něj s tím svým až ledově klidným pohledem. "Nebo jinou část těla." Dodala po chvilce a tiše se nad tím uchechtla. Ale nebylo to pobavení. Spíš to připomínalo jistou nechápavost. Skutečně nechápala, jak mohli být někteří tak nepozorní.  "Ví alespoň někdo, jaký model robotů to je? Nebo se ta hlídka vyděsila tak moc, že jim tohle ušlo?" Zeptala se Nomad, na kterou se po chvíli zadívala, což znamenalo že chce odpovědi. Ne že by jí na tom nějak víc záleželo. Prakticky co se robotů týkalo, měla vlastní názor na jejich likvidaci, nebo zneškodnění. "Nikoho zjeně nenapadlo položit si otázku, proč to dělají hmm? A ušetřete mě těch řečí o tom, jak je to jenom hromada obvodů a drátů, kteří nejsou schopni myšlení." Zakroutila nad tím hlavou a posadila se jednoduše na nějakou volnou židli, která se jí volně nabízela. Jen mlčky sledovala, jak Zennon shání nějakou munici. Ale po chvíli z kapsy vytáhla něco, co mohly být hodinky a po chvíli je zase schovala. Nějak se jí ani nechtělio mluvit o tom, kde byla nebo co dělala. Nakonec, jim po tom nic nebylo i když jí bylo jasné, že ten chlap, co si říkal Generál, by to slyšel moc rád. Stejně tak jako mnoho jiných osob.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   

Návrat hore Goto down
 
Sídlo Vodcu
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 3 z 6Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
osiris :: Starý Soul-
Prejdi na: