osiris
 
DomovDomov  CalendarCalendar  FAQFAQ  HľadaťHľadať  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  RegistráciaRegistrácia  PrihláseniePrihlásenie  
“I don't want to die without any scars.” - Osiris

Share | 
 

 Sídlo Vodcu

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6  Next
AutorSpráva
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 457
Join date : 23.06.2013
Age : 21

OdoslaťPredmet: Sídlo Vodcu   St február 12, 2014 1:17 pm

First topic message reminder :

Sídlo vodcu sa nachádza v strede starého Soulu. Samotné sídlo pôsobý opustene a zničene no život vo vnútri je naozaj veľký. Všetci vojaci ktorý chcú misie alebo si potrebujú najať spoločníka sa musia dostaviť práve do tohto sídla.
Sídlo vodcu:
 


Naposledy upravil Lemonko dňa Ut júl 28, 2015 2:32 pm, celkom upravené 7 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net

AutorSpráva
Riko

avatar

Počet príspevkov : 92
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
15/100  (15/100)
Prekliatie:
0/100  (0/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Pi apríl 10, 2015 9:46 pm

Lucy se nějak nechtěla mýchat do toho co se kolem dělo nebo nedělo. Jen všechno sledovala s jistým odstupem, jako kdyby se jí to ani netýkalo nebo se od toho chtěla držet dál. Na druhou stranu jí to ale připadalo zajímavé i když to nedávala najevo. Nebyla zase úplně bezcitná ale zajímalo jí, jak se celá věc nakonec vyvyne.
Věci ale nabrali zajímavý směr. Když ten kluk vytáhl zbraň a namířil, jen se postavila vedle něj, jako kdyby ani o nic nešlo. její výraz byl stále stejný.
"Jsi si jistý, že je to dobrý nápad?" Optala se jej jako kdyby nic. Nechtěla mu do toho kecat, nakonec byla to jeho volba a následně i jeho průšvih, pokud by k tomu došlo. Jen jí trochu zajímalo, jestli si je vědom i toho, že tohle neohrozí jenom jeho. Možná na krátkou chvíli trochu pozvedla obočí v jistém unuděném gestu ale jinak neříkala nic. Koukla se na jednu svojí ruku, jako kdyby jí na ní něco zaujalo a zase se pohledem vrátila k dění.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 457
Join date : 23.06.2013
Age : 21

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So apríl 11, 2015 10:46 pm

Keď Zennon zatriasol neprišiel žiaden veľký účinok. To čo Nomad prebudilo bol až hlasný buchot zbraní ktoré padli na zem. Ihneď spozorovala, že sedí na zemi pričom Zennon ide niekam preč zo slovami aby nikoho ani len nenapadlo opustiť budovu no nakoniec ešte dodal aby šli za Generálom. "Ako dlho som spala ?" Bola Nomadina prvá otázka hneď ako bola schopná reagovať na okolie. Rukami si pretrela oči, skontrolovala okolie a nakoniec spočítala počet osôb ktoré by mali byť naokolo. Počet jej však moc nesedel a preto mierne zvraštila čelo. "Kde je ?" Pohľad zamerala priamo na Katherine od ktorej očakávala čo možno okamžitú odpoveď.

Žena ktorá držala Sarah pod krkom jej celý čas hľadela priamo do očí hovoriac nejaké slová ktoré ostatný však nemohli počuť. Akonáhle sa ozval Zennonov hlas ktorý jasne hovoril aby ustúpila len mierne natočila hlavu tak aby ho videla jedným okom. "Naozaj si myslíš, že stihneš vystreliť skôr než k tebe prídem donútim ťa prosiť o milosť ?" Jej hlas znel až desivo kľudne, skoro ako keby si bola až istá, že dokáže ublížiť Zennonovy skôr než on stihne čo i len vystreliť. Veci ktoré sa premietali medzitým v hlave Sarah nebolo možné určiť vzhľadom na to, že celý čas mala kamenný výraz a viditeľne sa snažila dýchať čo najmenej aby sa jej drápy onej ženy nezabodli priamo do krku. "Liara ... prestaň. On s tým nemá nič spoločné." V hlase Sarah bolo poznať isté obavy no nie o ňu ale o Zennona ktorý na ňu mieril zbraňou. Ostatné jednotky stále nechávali voľnú cestu medzi Zennonom a Liarou pričom sa vôbec nepohli čo mohlo prísť až moc zvláštne. "Ale ale ... tebe začalo záležať na ľuďoch Sarah ?" Popri tejto otázke odstrčila Sarah asi o krok vzad po čom sa celá otočila smerom na Zennona. "S im ukradnutá tak isto ako oni tebe tak im daj pokoj !" Skríkla Sarah ihneď ako dokázala udržať balans a zhlboka sa nadýchnuť.

Popri tom všetkom mohol Zennon pocítiť ako sa začali na jeho chrbát upierať Generálove oči. Prešiel po schodoch až na poschodie kde boli všetci prítomný popri čom s kľudom pozoroval celú situáciu. "Tvoja priateľka sa pýta celkom správne. Si si istý, že je to dobrý nápad ?" Keď bol pri nich, položil pravú ruku na rameno Lucy ktorej na okamih venoval pohľad. Nakoniec však len strčil hlavu medzi nich dvoch aby videl ako to vyzerá z ich pohľadu. "Zaujímavé, naposledy keď som mieril zbraňou na vlkodlaka rýchlejšieho než sú moje oči schopné vidieť som sa modlil k Bohu aby ma ušetril." S touto vetou sa opäť vzdialil o niekoľko krokov vzad. "Mimochodom, kedy sa ti začali rozpadávať obväzy ?" Prstom ukázal na Zennonovu pravú ruku na ktorej bola časť obväzu doslovne narezaná ako keby nožom alebo nejakým drápom. Samotný Generál nad tým len kývol ramenami po čom prešiel ku Katherine s Nomad ktoré začal prehliadať. "Zaujímavé. Myslel som si, že ideš do tej arény po výhru a nie po regrúta, Nomad." Oznámil už ceľkom pokľudne.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 255
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
95/100  (95/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So apríl 11, 2015 11:38 pm

To pako Zennon mi ale nie len, že nepomohol, ale sám sa zahral na hrdinu a zbytočne si priťažil. Tónom akým povedal "ľudský štít" by ma za normálnych okolností asi podráždil, ale ani na niečo také jednoduché ako hnev som nemala silu. Ako ma ale schmatol pod pazuchu a povedal, že ideme, mala som ho chuť trafiť niečím po hlave po tom hlavne kde ma schmatol a ako sa so mnou ponáhľal, no vzhľadom na situáciu som to chápala. Ako sme sa už blížili k tým týpkom čo boli s tou bielovlasou, čakala som, že nám niečo urobia a ja sa už nedožijem ani rána, ale moje obavy boli nakoniec úplne zbytočné. Prešli sme okolo nich, pri čom oni sa tvárili ako by sme tam ani len neboli. Keď sme sa konečne zastavili za rohom kúsok od schodov, Zennon položil Nomad na zem, pri čom sa ju pokúsil prebudiť. Ona ale zarezávala ako to najväčšie poleno, takže to s ňou ani trochu nehlo. Na jeho varovanie, že nemáme vychádzať z budovy som len prekrútila očami a povzdychla si. "No shit Sherlock". Pousmiala som sa pre seba a pozrela som opäť na Nomad. Posadila som sa vedľa nej a konečne som sa mohla uvoľniť. Ako som tam tak sedela opretá o stenu vedľa nej, vystrela som si nohy a pozerala som celý čas na Zennona ako tam mieri zrejme na tú bielovlásku zbraňou a šteká po nej. Ako prehovorila jeho hnedovlasá priateľka, musela som uznať, že má vcelku recht. "Je to dobrý nápad." Spýtala som sa samej seba, na čo som pozrela na Nomad, ktorá sa zobudila na buchot zbraní. Jej otázka nebola moc nečakaná, keďže predsa len naposledy bola pri vedomí ešte v dokoch. "Docela dlho šípková ruženka." Povedala som jej narozdiel od nej dosť vyčerpane a utrela som si zaschnutá krv spod nosa. Ako si pretrela oči a vôbec sa zorientovala, okamžite zo seba vychŕlila ďalšiu otázku. "Momentálne má na mále a je vonku pokiaľ hľadáš Sarah. Nejaká bielovlasá ženská s drápami jej moc neuľahčovala dýchanie čo som to videla naposledy. Pre bližšie info sa pýtaj skôr tích dvoch pri okne." Naznačila som pohľadom na Zennona a Lucy. Situáciu vonku som už nejakú menšiu chvíľku nemala pod dohľadom a tým, že sme boli vcelku ďaleko od nich som ani nepočula čo sa tam deje. Netrvalo dlho a po schodoch začal schádzať vcelku sympatický muž, ktorý popri tom ako kráčal prehovoril. Prebehla som si ho celého pohľadom, s čoho som mohla s istotou usúdiť, že to bude zrejme ten generál, čo nás tu čakal. Jeho poznámka o vlkodlakovi ma donútila sa pousmiať, vzhľadom na to, že to asi nemuselo byť nič príjemné. Ako ku nám prešiel, obe si nás začal prehliadať. Pri jeho poznámke k Nomad som striedavo a prekvapene pozrela na oboch, no v ten moment som sebou trochu cukla a zvráštila obočie. Pravou rukou som si prikryla nos a v mysli začala nadávať o sto šesť, vzhľadom na to, že sa mi do nosa zase dostal ten nechutný mŕtvolný zápach, ktorý som už nejakú dobu cez tú krv necítila. Po chvíľke som si nos ale odokryla a vyčerpane sa oprela opäť o stenu. "V podstate aj vyhrala." Dodala s menším úsmevom. "Ja som už len taký vedľajší bonus." Šepla som, na čo som privrela oči a spokojne si vydýchla. Vedela som, že ešte nemôžem zaspať, no cez ten mŕtvolný zápach všade to ani našťastie nešlo, takže som sa nebála, že by som zarezala podobne ako Nomad, ktorá na ten smrad bola už zvyknutá.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 137
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ne apríl 12, 2015 12:47 pm

Snajperkou som stále mieril na bielovlasú ženu, pričom som z nej neodtrhol oči ani na chvíľku. Videl som, aká rýchla je a čo za jedno preto som si nemohol dovoliť z nej odtrhnúť oči ani na sekundu. Hneď, ako sa vedľa mňa postavila Lucy musel som sa zamračiť. Moje oko sa však stále upieralo na tú ženu. Lucy sa spýtala veľmi dobre a ja som si uvedomoval, že toto nie je zrovna najšťastnejší nápad. Vypadá to tak, že mám na výber? Povedal som jej hlasom, z ktorého mohla vycítiť, že sa mi táto situácia vôbec nepáči. Čo bolo však dôležitejšie bolo to, že som nechcel, aby sa nikomu z nich niečo stalo, dokonca ani Sarah. Ustúp, Lucy. Povedal som jej a dúfal som, že ma poslúchne. Z jej výrazu som však cítil to, že tak neurobí, keďže na celú túto situáciu reagovala, ako keby to nič nebolo. Keď na mňa prehovorila tá bielovlasá žena znova som sa musel zamračiť. Čo však netušila bolo to, že som v skutočnosti chcel, aby pri mňa pribehla. Čakal som, či svoje slová premení na činy, no zatiaľ sa tak nestalo. Po chvíli som však ucítil znova pocit, ktorý som mal pred chvíľou. Hneď som si uvedomil, že za mnou stojí generál. Nemohol som sa však otočiť, aby som sa uistil, že je to pravda. Nebolo to však treba, pretože o správnosti môjho pocitu ma presvedčili slová, ktoré vyšli z úst generála. Jeho hlas som okamžite spoznal, no to, čo povedal sa mi ani trocha nepáčilo. Nevypadalo to tak, že by mal v úmysle nejak zasahovať. Čo má toto znamenať, generál? Po týchto mojich slovách sa generál zmienil, že tá žena je vlkolak, rovnako ako Sarah. Po tomto zistení som nasucho prehltol, no stále som moju zbraň nemienil zložiť. Na to mi však povedal generál o mojich obväzoch. To ma donútilo na sekundu presunúť môj pohľad na moju ruku, no následne na to som sa hneď znova pozrel na bielovlasú ženu. Kedy?! Musel som sa sám seba spýtať, pretože som si to do teraz ani len neuvedomil, dokonca som to ani necítil. Urobte niečo, Sarah je predsa pod vašim vedením, tak prečo toto všetko prehliadate? Spýtal som sa generála naštvaným tónom a čakal som jeho reakciu. Celá situácia sa vyvíjala až neuveriteľne zvláštne a mne to pripadalo skôr ako keby išlo o zlý vtip a nie nejaký prepad cudzími jednotkami, dokonca vedenými vlkolakom, na našom území. Generál nijak nejavil záujem o celú situáciu, na čo som si len hlasne povzdychol. Jediný, komu tu teraz môžem veriť je Lucy. Pomyslel som si a potom som sa pripravil pre prípad, že by sa bielovlasá žena rozhodla na mňa zaútočiť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 457
Join date : 23.06.2013
Age : 21

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Pi apríl 17, 2015 3:57 pm

Lucy síce vyzerala, že sa nehodlá pohnúť od Zennona bokom no nakoniec si povzdychla a uhla bokom pričom sa vydala rovno do nemocnice čakať na ostatných.

Nomad len udivene zírala striedavo na Katherine, Zennona a Generála ktorý prišiel k Zennonovy a niečo mu začal hovoriť. "Oh ... tak to je." Nomad mierne sklonila hlavu keď počula, že je Sarah vonku z nejaou ženou ktorá ju drápmy nejak imobilizovala. "Dúfam, že nič nezničia." Dodala v tichosti keď sa začala naťahovať. Keď k ním prešiel Generál a povedal, že čakal niečo iné než dostal bolo zreteľne vidieť ako sa začervenala. "Nehovor ku mne ako ku tvojmu vojakovi Hunter." Odvetila mu sucho. "Som technička ktorá podporuje tvoj odpor ale už si ma nikdy viac neprirovnávaj k nejakému radovému vojakovi ktorého môžeš poslať na smrť." Ľavou rukou sa pevne chytila Katherine a snažila sa vstať. Síce to chvíľu trvalo no nakoniec sa jej to nejakým zázrakom podarilo. "A ona nieje tvoj nový regrút ale obeť zatiahnutá do sporov ktoré vyvolal tvoj dokonalý odpor !" Bolo jasne vidieť, že Nomad zrejme praskli nervy. Dalo sa očakávať, že sa takéto niečo stane vzhľadom na to koľko toho prežila behom krátkej chvíle a bez akéhokoľvek varovania. Naozaj pomalým krokom si to smerovala na miesto kde zmizla Lucy popri čom si kontrolovala všetky rany ktoré jej do tejto chvíle boli spôsobené. "Toto bude ešte dlho bolieť." Prešlo jej mysľou popri kráčaní.

Generál si to všetko vypočul na čo následne spravil len niekoľko krokov späť z rukami zodvihnutými mierne vo vzduchu v prípade nutnej obrany. Nakoniec ho však Nomad len obišla a pokračovala svojou cestou. Jeho pohľad s ihneď zameral na Katherine ktorá tam stále bola. "Viem ako to celé bolo. Dostal som podrobnú správu o vašom "boji" ešte predtým než ste sa stihli dostať do Soulu." Keď to dopovedal nasledoval menší úsmev venovaný Katherine. "Máš celkom zvláštne schopnosti ktoré by sa dali využiť v mnohých smeroch. Zatiaľ ale zrejme nechápeš ako funguje tento svet." Rukou naznačil aby nasledovala Nomad. Jeho kroky teraz smerovali späť k Zennonovy kde sa oprel o stenu presne tak ako bola predtým opretá Lucy. "Čo to má znamenať." Zopakoval Zennonovu otázku. "Hovoril som ti, že existujú veci ktoré iste nechceš poznať ako radový vojak. Veci, ktoré mojim podradeným nepoviem pre ich lepší spánok a taktiež pretože by mi neverili." Celý čas ako hovoril na Zennona upieral svoj zrak na Liaru ktorá bola stále v pozore pripravená kedykoľvek zaútočiť. "Liara je žoldnier tak isto ako Sarah. Rozdiel medzi nimi je však ten, že Sarah sa narodila do klanu Greenwitch zatiaľ čo Liara do klanu Cursed Eye." Generál túto situáciu vysvetľoval Zennonovy ešte predtým než ho poslal čakať na Nomad no nevedel či na rozhovor zabudol alebo mu momentálna situácia neprišla dosť jasná. "Sarah je pod mojim vedením iba po dobu čo ju platím a ona sama to dobre vie. Pokiaľ príde klan Cursed Eye z lepšou ponukou ... alebo prácou zdarma tak je to technicky výhodnejšie než keby som mal platiť jedného vojaka v cene všetkých prítomných ktorý to isté spravia zdarma." Mohlo to byť celé divné no život v Soule taký jednoducho bol. Buď sa človek podriadil alebo jednoducho zomrel. "Toto je však ten opačný prípad keď jeden vojak vydá za celú armádu a nechce za to žiadne peniaze." Po tom čo konečne dohovoril si len preložil ruky do kríža a vyčkával ako Zennon zareaguje.

Liara stála celý čas v pozore čakajúc na prvý náznak toho, že Zennon vystrelí. Keď však k nemu prišiel Generál a začal mu vysvetľovať momentálny stav musela sa zaraziť a začať počúvať čo hovorí. Všetko z toho čo povedal bola v podstate pravda no jeho posledné slová ju doslova zarazili. "Je to to čo naozaj chceš ? Tento pes ti nestojí za to aby si ju mohol nazývať "vojakom ktorý vydá za celú armádu". Nedokáže poraziť ani mňa !" Popri tom ako hovoril si mohol Zennon všimnúť ako si Sarah doslovne kľakla na zem kde vyčkávala čo sa s ňou stane. "Liara, prosím." Sarah bola už opäť o niečo ľudnejšia a jej hlas znel celkom zmierene vzhľadom na situáciu v ktorej sa všetci nachádzali. "Nechaj toho človeka na pokoji tak isto ako on nechá na pokoji teba pokiaľ odídeš bez akýchkoľvek problémov." Vyjednávanie. Vec, ktorá u vlkodlakov má asi taký istý význam ako mucha pre auto, žiadny. Sarah však bola iná a snažila sa všetkými možnými spôsobmi vyhnúť priamemu boju medzi Liarov a Zennonom alebo sebou. "To by bolo moc ľahké." Odsekla Liara nesúhlasne skoro okamžite na jej otázku.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 255
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
95/100  (95/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Pi apríl 17, 2015 4:38 pm

Odpoveď Nomad ma vcelku prekvapila, keďže neprišla mi ako typ, ktorému by vadilo trochu poničené okolie od boja. Hlavne nie po tom čo všetko vyhodila do vzduchu jej sestra a aký šalát spravila s arény, kde sme ju porazili. na jej odpoveď generálovi som sa musela mierne pousmiať keď som videla ako sa začervenala. "Hunter?" Zopakovala som spýtavo v mysli a pohliadla som opäť na Nomad, ktorá mu vysvetlila, že nie je len tak radový vojak. Donútila ma tým ale na chvíľku sa zamyslieť. "Takže on vedie nejaký odpor?" Chytila som sa pravou rukou za hlavu a privrela som oči, keďže som začínala mať značne viac otázok než odpovedí. V moment čo sa ma ale chytila Nomad a snažila sa vstať, som sa oboma rukami trochu podoprela o zem nech ma nezhodí a aby som jej poskytla potrebnú oporu, na čo sa jej úspešne podarilo vstať. V tom ale dodala, že nie som jeho nový regrút ale obeť zatiahnutá do sporov, ktoré vyvolal vlastne jeho odpor. V jej hlase bol jasne počuť hnev, čo ma svojím spôsobom aj prekvapilo a aj som to akosi čakala s toho už ako sa tvárila. V tom momente ako to dohovorila sa rovno vybrala smerom za tou hnedovláskou a nechala ma tam s Generálom osamote. Ten si ma okamžite premeral pohľadom a prehovoril. "Očividne ste dosť dobre informovaný." Odpovedala som pokojne a opätovala som mu jeho menší úsmev. "Takže mu isto neušlo, že som už aj ja nakazená." Preletelo mi okamžite mysľou a opäť som sa trochu zamračila, keďže ten smrad ma fakt zabíjal. Jeho ocenenie mojich schopností ma ale trochu prekvapilo, na čo jeho druhá veta o tom, že zrejme nechápem ako to tu vôbec funguje ma donútila sklopiť pohľad na zem a súhlasne kývnuť. "Ale sú mi nanič, keď mi z ničoho nič prestanú po chvíli fungovať." Dodala som sklamane a povzdychla si. Ako mi naznačil rukou, že mám ísť smerom kam šli aj oni dve, bez zbytočných slov som sa horko ťažko vyčerpane pozbierala zo zeme a vybrala som sa za nimi. Každý jeden ďalší krok mi prišiel postupne ťažší a ťažší, čím mi telo dávalo jasne najavo, že pokiaľ si čoskoro neodpočiniem, nevydrží to.. takže som pridala vrámci svojich možností do kroku a prišla som do nemocnice za nimi, kde som dúfala, že ma dokáže niekto dať aspoň do provozuschopného stavu.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 137
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Pi apríl 17, 2015 9:55 pm

Na nejaký čas som odtrhol pohľad od bielovlasej ženy a pozrel som sa smerom na Lucy, ktorá odchádzala preč. Nahlas som si povzdychol a potom som sa na malú chvíľku pozrel na generála. Potom som však znova môj pohľad upriamil na ňu. Keď sme tu nakoniec zostali s generálom a tými ľuďmi sami čakal som, či sa niečo udeje. Čakal som, či mi generál konečne dá na moju otázku vysvetlenie. Namiesto toho som si však vypočul vetu, ktorá sa mi vôbec nepáčila. Zamračil som sa, aj keď som sa momentálne nepozeral priamo na generála no aj tak mohol vedieť, čo si o tom všetkom myslím. Potom som si vypočul ďalšie generálove slová moja pravá ruka pomaly klesala až mi skĺzla úplne popri telo. Moja ľavá ruka chytila snajperku pevnejšie a taktiež skĺzla tak, že hlaveň zbrane mierila na zem. Otočil som sa smerom na generála, ktorému som venoval nepríjemný pohľad. Je mi jedno, čo si myslíte. Je mi jedno, či to chcem vedieť, alebo či po tom, čo mi nechcete povedať nebudem môcť spávať. Povedal som tichším hlasom. Pristúpil som ku generálovi o krok bližšie a pozrel som sa mu rovno do jeho očí. Potil som pre vás krv, bojoval v mnoho bojoch, kde som videl umierať svojich kolegov, ďalších vojakov... mojich priateľov. Vy si stále naozaj myslíte, že som niekto, koho môžete nazývať rádovým vojakom? Dodal som a chvíľu som zostal ticho. Mám právo vedieť, čo sa to tu sakra deje! Do teraz sa Vám darilo to všetko predo mnou tajiť, no tomu už je koniec! Ja sa ako Váš rádový vojak chovať nebudem! Vykríkol som naňho aj napriek tomu, že stál len pár metrov odo mňa. A ak si myslíte, že nechám ďalších len tak umierať kvôli tomu, že ich považujete za svoje figúrky tak ste na omyle! Po týchto slovách som zasa pozdvihol svoju ľavú ruku, v ktorej som držal snajperku. Najprv to vypadalo, že moja zbraň mieri na generála. Po mojich slovách by predsa pokus o atentát nebol nič zvláštne. No skôr, ako som zbraňou stihol zastať pred generálom sa zbraň otočila smerom na bielovlasú ženu, v rýchlosti som si podoprel zbraň pravou rukou a zamieril som. Sarah, spamätaj sa a prestaň, ty zablšené psisko! Vykríkol som na ňu a hneď na to sa ozval výstrel. Guľka smerovala smerom na bielovlasú ženu, no nie s úmyslom trafiť ju. Dráha guľky smerovala tesne vedľa ucha bielovlasej ženy. Nestojím o to, aby si prosila o moju záchranu! Znova som vykríkol a prichystal som sa na to, že Liara na mňa zaútočí. Vedel som, že sa mi nepodarí uvidieť jej pohyb, no v to som ani nedúfal. Ktokoľvek z prítomných mohol pokojne povedať, že som bol blázon. Naozaj som si myslel, že by som mohol bojovať proti vlkolakovi, ktorý je taký rýchli, že ho moje oko nedokáže vidieť popri tom, ako sa hýbe, strelnou zbraňou?
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 457
Join date : 23.06.2013
Age : 21

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Pi apríl 17, 2015 10:28 pm

Generál si nad tým všetkým len hlasne povzdychol. Chápal Zennonove rozhorčenie no zároveň vedel omnoho lepšie o čo sa jedná. "Keď to chceš tak moc vedieť prečo sa nespýtaš priamo zdroja ?" Jedným prstom namieril na Liaru čím mu naznačil, že svoje otázky má smerovať na ňu a nie na neho. "Tajím pred tebou len to čo nepotrebuješ vedieť. Spor vlkodlakov nieje ani moja a ani tvoja vec ... pokiaľ teda niesi vlkodlak." Sledoval ako Zennon pomaly skladá zbraň a otáča sa smerom k nemu. Po jeho slovách o potení krvi a bojoch sa len pousmial. "Bojoval si zatiaľ len v malých potýčkach ktoré pre nás znamenali sotva nejakú útechu. Bojujeme preto aby sme prežili pokiaľ si si to nevšimol, vojak." Na jeho slová ohľadom toho, že má právo vedieť čo sa tu deje a že nenechá ďalších zomrieť len zvráštil obočie. "Sarah nieje v tejto armáde. Teraz je na tvojej strane ale zajtra, zajtra môže byť tou osobou ktorá ti priloží svoje drápy ku krku a bez jediného náznaku súcitu ti oddelí hlavu od zvyšku tela." Po tom však Zenon začal mierniť zbraň na Generála. Netušil o čo ide ale bez akéhokoľvek náznaku strachu hľadel Zennonovy priamo do očí. Nakoniec však Zennon namieril svoju zbraň smerom na Liaru po ktorej ihneď vystrelil ale netrafil ju.

Liara celý čas stála bez akéhokoľvek pohybu popri čom vyčkávala na Zennonovu reakciu. Keď nastal výstrel musela žmurknúť no nijak viac sa nevystrašila. Cítila ako jej guľka ošuchla ucho čo ju mierne naštvalo. "Si si istý, že chceš začať vojnu proti klanu Cursed Eye ? Možno ťa tento výstrel potešil ale ďalším výstrelom by si si naozaj zavaril." Z jedného vrecka si vytiahla pištoľ ktorú ihneď nabila. "Keď chceš začať vojnu tak ju začni aspoň poriadne." Poslednú vetu skoro až odštekla. Náhle ruku v ktorej držala pištoľ namierila za seba a bez akéhokoľvek varovania strelila Sarah priamo do žalúdka. Skôr než však stihla nábojnica dopadnúť na zem stála už Liara s nožom priloženým pri Zennonovom krku. "Asi si nepochopil beh tohto sveta ... vojak." Jej oči boli krvavo červené, možno ešte viac než keď ju videli prvýkrát. "V tomto svete existujú ľudia, vlkodlaci, upíri, démoni, anjeli a iné bytosti o ktorých zatiaľ nemáš tušenie. Chceš vedieť tajomstvo ? Vlkodlaci to tu všetko ovládajú, hlavne klan Cursed Eye." Nožom jemne prešla po Zennonovom krku čím ho vlastne len slabo poškriabala. "Všetko je to moc zložité na vás bežných ľudí. Nieste jednoducho pripravený poznať tú krutú pravdu o tom čo sa tu vlastne deje a prečo sa to deje." Nôž si opäť skryla do púzdra na opasku ktorý mala skrytý pod plášťom. "Počula som ale vaše posledné slová, Generál. Beriem to ako odmietnutie mojej ponuky. Škoda ..." Liara sa ihneď otočila na päte a namierila si to rovno k Sarah ktorá sa zvierala na zemi v miernej bolesti. "Bolí to ? Počkaj až po tebe niekto vystrelí striebornou." Pištoľ stále držala v ruke no tú taktiež začal schovávať niekam pod plášť.

Keď prišla Nomad do medického oddelenia ihneď padla tvárou na zem. Skupina lekárov k nej pribehla, zodvihla ju zo zeme a odtiahla ju smerom na špeciálne lôžko. Okolie a vnútro budovy vyzeralo síce chabo no medická miestnosť vyzerala naozaj skvele. Stroje vyzerali ako úplne nové čerstvo natreté. Lôžko na ktorom Nomad ležala začalo náhle robiť niečo divné. Z bokov vyšli sklá ktoré obalili Nomadine telo a začali ju ihneď skenovať. Po tomto skenovaní sa na skle objavili znaky ktorým rozumeli len samotný doktori. Jeden z nich sa dotkol nejakého slova po čom na Nomad začalo svietiť červené svetlo ktoré začalo hojiť jej rany. Katherine samotná mohla byť udivená tým, že pravá ruka ktorú mala Nomad spálenú sa začala hojiť po čom zanechávala len mierne tmavšiu kožu na jej ruke. Druhý z doktorov naznačil Katherine aby si ľahla na lôžko hneď vedľa Nomad ktoré boli zrejme pripravené priamo pre ňu.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 255
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
95/100  (95/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So apríl 18, 2015 12:53 am

V moment čo som vošla do medického oddelenia tesne za Nomad, uvidela som ju už len na zemi ako k nej pribehla skupina lekárov, zdvihli ju zo zeme a odtiahli ju smerom na nejaké špeciálne lôžko. Keď ma prešiel ten menší heart attack s toho ako som tam Nomad videla, naskytol sa mi pohľad na skvele vybavenú ošetrovňu. Až som nechápala kde sa to tu všetko vlastne vzalo. Generálová budova vyzerala oproti tomuto ako nejaká chajda. Ako som si bližšie prezrela lôžko Nomad a stroj, ktorý ju ošetroval, musela som vážne uznať, že aspoň niečo v tomto meste stálo fakt za to. Dokonca sa mi naskytol pohľad na to, ako jej to hojilo aj tú veľkú popáleninu po výbuchu. "Som zvedavá, či po tom bude mať aspoň jazvu." Zamyslene som sledovala ako sa jej pomaly hojila ruka, na čo ma zo zamyslenia vytrhol druhý doktor, ktorý mi naznačil, aby som si ľahla na lôžko hneď vedľa Nomad. Trochu som váhala, keďže to nevyzeralo moc príjemne, no to som bohužiaľ nemohla ani odvodiť od Nomad, keďže tá už zase zarezávala ako by sa nechumelilo. Po chvíľke som teda súhlasne kývla a vybrala sa k lôžku. Doktori vyzerali celkom milo, čo moje obavy trochu utlmilo, no pohľad na moju ak to tak môžem povedať "parťačku" nebol zrovna moc pekný. Ja som mala to šťastie, že som utŕžila len niekoľko rán, trochu som sa spoznala bližšie zo zemou ako ma o ňu Sarah mlátila a môj nos sa stretol čelne dosť silno zo stenou, vďaka čomu všetkému som bola ešte kompletne od krvi. Taktiež som mala na krku dosť viditeľné známky po kusnutí človekom a únava na mne bola viac než značná. Ľahla som si na lôžko a spokojne som si vydýchla. Mierne som privrela oči, no tým ako som sa uvoľnila mi začali padať oči. Chcela som sa udržať pri vedomí, no nakoniec som to aj tak nezvládla a viečka mi úplne padli.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 137
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So apríl 18, 2015 12:55 am

Keď generál znova pokojne dohovoril znova som sa musel zamračiť. Človek, vlkolak, upír... démon. Je mi úplne jedno kto je čo. Povedal som, popri čom som sa pozrel smerom na Sarah. Žoldnier, vojak... je mi to jedno. Momentálne je na mojej strane. Neviem, čo sa stane zajtra, možno už ani nebudem živý. Keď som dokončil túto vetu pozrel som sa opäť smerom na generála. Naozaj si myslíte, že by niekto, po tomto urobil to, čo hovoríte? Naznačoval som tým na slová Sarah, ktorými sa ma snažila chrániť. Generál si to možno neuvedomoval, avšak naozaj ma momentálne nezaujímalo to, že by sa Sarah jedného dňa mohla otočiť proti mne.

Po tom, čo som videl, že vlkolačia žena iba žmurkla očami musel som sa zamračiť. Nebolo to však pre to, že som netrafil svoj cieľ. V podstate ona mojim cieľom ani nebola. Moje prekvapenie malo za následok toto zamračenie. Ako snajper som veľmi dobre vedel, čo moja zbraň dokáže, ako zabíja a taktiež aj ako funguje jej balistika. Taktiež som poznal aj anatómiu ľudského tela. Z môjho pohľadu vlkolačie telo nevypadalo nijak inak, preto som predpokladal, že aj anatómia vlkolakov je podobná ako tá ľudská. Náboj kalibru .50 BMG sú pomerne masívne. Tieto náboje majú taktiež nadzvukovú rýchlosť. Vďaka týmto faktom a taktiež odporu vzduchu vzniká pohybom náboju aj tlaková vlna. Fakt, ktorý možno mnohý ľudia nevedia je, že ak je človek zasiahnutý touto guľkou do hlavy nemá žiadnu šancu pocítiť bolesť spôsobenú guľkou, ani ju uvidieť a taktiež si ani neuvedomí, že bol zasiahnutý. Prečo je tomu vlastne tak? Sú tu dve odpovede. Jednou je, že guľka letí prirýchlo, aby na ňu mozog dokázal zareagovať. Druhým faktom je, že táto guľka vytvára takú tlakovú vlnu, že človek upadne do bezvedomie ešte pred tým, ako ho guľka zasiahne. O tento fakt sa opieral tento môj výstrel. Vedel som, že táto tlaková vlna dokáže poslať človeka poľahky do bezvedomia. Preto ma fakt, že Liara stojí na nohách prekvapil. Bol som si istý, že ju tlaková vlna zasiahla, no netušil som, ako je možné, že stojí na nohách. Keďže som vsádzal na to, že vlkolaci majú podobnú, ak nie úplne rovnakú anatómiu ako ľudia dúfal som v to, že proste odpadne a tomuto pre mňa bezvýznamnému konfliktu bude proste koniec. Nič také sa však nekonalo. Jedným som si však bol istý. Ak guľka nespôsobila stratu vedomia spôsobila niečo iné. Tlaková vlna mala určite účinok na stredné ucho a iné orgány v hlave, čo mohlo spôsobiť obrovské problémy ako človeku tak vlkolakovi. Váš klan ma nezaujíma a tak isto nemám záujem ani o žiadnu vojnu. Povedal som a niečo mi hovorilo, že moje slová ju pravdepodobne vôbec nepotešia. Ako som už stihol zistiť, vlkolaci boli veľmi arogantné stvorenia, ktoré sa dokážu veľmi ľahko uraziť. Preto mohla tieto slová veľmi ľahko pochopiť ako urážku. Toto je medzi tebou a mnou, nie tvojím klanom a starým Soulom. Dodal som a čakal som, čo tento horlivý vlkolak urobí. Keď však vytiahla zbraň a namierla ju za seba oranžové zorničky sa mi rozšírili. Skôr, ako som dokázal vysloviť čoilen hlásku už som mal jej nôž priložený pri krku a Sarah bola s guľkou v bruchu. Vyceril som na ňu ostré zuby a po tom, čo mi poškriabala hrdlo som si priložil roztrhané obväzy na pravej ruke na hrdlo, z ktorého mi tiekli malé kvapäčky krvi. Tento vlkolak sa so mnou zahrával. Tak to je dôvod, prečo sa chceš dať naverbovať generálom? Tu nejde o peniaze, však? Spýtal som sa jej uštipačným tónom aj napriek tomu, čo sa práve stalo. Keď však spomenula obyčajných ľudí musel som sa pousmiať. Ja nie som obyčajný človek. Povedal som a v tú chvíľu som čakal, že vlkolak sa otočí a teraz to nezostane len pri obyčajnom poškriabaní. No v túto chvíľu som si bol istý, že bude mať iné problémy. Očakával som, že si všimne, že niečo nie je úplne v poriadku. V tejto chvíli by mala pociťovať nevoľnosť, závrate a taktiež by mala strácať oriantáciu a rovnováhu. Ak by sa pokúsila použiť svoju rýchlosť v takejto situácií pravdepodobne by to nemalo dobrý koniec. Ak by sa teda rozhodla bojovať so mnou bola tu šanca, že by som mohol mať navrch.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 457
Join date : 23.06.2013
Age : 21

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So apríl 18, 2015 4:07 pm

Generál si pozorne vypočul Zennonove slová nad čím sa len slabo pousmial. "Nesmieš veriť nikomu a ničomu Zennon. Svet je plný intríg, zrád a podlých ľudí." Keď sa Liara objavila pred Zennonom s nožom priloženým pri krku stále len stál a skúmal celú situáciu. Bolo to slovo proti slovu. Všetko čo Liara hovorila malo istý zmysel no vyzeralo to tak, že to Zennon jednoducho nechce prijať ako skutočnosť. Jeho odpor sa Generálovi naozaj páčil až do takej miery, že si to všetko začal vlastne užívať. Nastala však situácia keď to Zennonovy všetko došlo. Naozaj niešlo o peniaze ale o upevnenie moci. Ako mu mohlo dôjsť Liara sa ponúkla ako vojak pre odpor výmenou za poslušnosť v dobe núdze. Potom však nastal šok v podobe Zennonovej vety v ktorej povedal, že nieje obyčajný človek. To Generála zaujalo ešte viac. Nielenže bol Zennon neobyčajný vojak ktorý mal špeciálne schopnosti ale taktiež bol aj niečo viac než človek. Tento fakt ho natoľko nadchol, že Zennon mohol pocítiť ako sa okolo Generála začína vytvárať ohromne veľké množstvo mágie ktorá začala ohrievať okolie. To mohlo značiť len jedno ... chystá sa predstavenie.

Liara už bola skoro pri Sarah keď sa náhle začali jej kroky stáčať smerom vpravo. Ani si to neuvedomila až do chvíle keď narazila do zničeného stĺpu. Pravou rukou si pretrela oči aby sa ubezpečila, že sa jej to len nezdalo. "Ten parchant." Hlavu ihneď natočila priamo na Zennona čo však spôsobilo, že vďaka prudkému pohybu sa jej začal točiť celý svet. "Ten náboj ... ty smrad." Aj napriek tomu, že sa jej točil celý svet sa otočila na Zennona a bez akéhokoľvek ďalšieho vyčkávania proste zmizla z miesta. Čo však nastalo potom mohlo byť pre Zennona samotného viac než potešujúce. Vďaka tomu, že sa Liare točila hlava stratila koordinovanosť a jednoducho nedokázala trafiť Zennona. Miesto toho však trafila hlavou do steny v ktorej vytvorila menšiu dieru asi pol metra od miesta kde stál Zennon. Ihneď dopadla na zem spoločne s čím jej začalo z hlavy tiecť väčšie množstvo krvi. Bola vyriadená. Jej ôsmi nohsľadi to však nemienili nechať tak. Spod plášťov každý vytiahol jeden menší čierny nôž po čom sa všetci otočili na Zennona z úmyslom zaútočiť.

Sarah sa po nejakej dobe dokázala spamätať z prvotného šoku prestrelenia brucha no ohromná bolesť pretrvávala. Cítila ako jej zo žalúdka vyteká horká krv a taktiež vedela, že keď to bude takto pokračovať tak onedlho omdlie. Zo všetkých síl vstala zo zeme pozorujúc celú situáciu. Keď Liara narazila hlavou do steny objavil sa jej na tvári uspokojujúci výraz. Ten však trval len kým sa ostatných osem prítomných nerozhodlo Zennonovy oplatiť to čo spravil on ich veliteľke. "Utekaj ty pako ...!" Vydala zo seba polohlasne. Jej kroky si to nasmerovali priamo k tým ôsmim i keď vedela, že v tomto stave sa k ním nestihne dostať skôr než oni budú pri Zennonovy.

Keď si Katherine ľahla na lôžko mohla ešte zazrieť ako sa nad ňou vytvára sklo tak isto ako u Nomad. Svetlo ktoré ju skenovalo mohla cítiť ako jemné šteklenie ktoré ju však nemohlo vyrušiť od odpočívania. Druhé svetlo však bolo už o niečo horšie vzhľadom na to, že sa jej musel dať dohromady nos. Vtedy mohla pocítiť ako sa jej nos doslova začal dávať dohromady čo bolo trocha nepríjemné. Kúsanec na krku začal zrastať po čom ostalo len niekoľko otlačkov Nomadiných zubov. Ostatné zranenia šli už celkom v poriadku vzhľadom na to, že to boli väčšinou len modriny alebo menšie pomliaždeniny. Tento luxus však netrval dlho. Asi len pár minút po tom čo Katherine zaspala mohla pocítiť ako ju niekto posúva bokoma ko keby sa ju snažil zhodiť. Keby sa vzbudila alebo jednoducho otvorila oči mohla by vidieť zhojenú no smrteľne unavenú Nomad ako ju posúva bokom a nakoniec si vedľa nej líha po čom ju jedno rukou objíme aby si bola istá, že nespadne. Spánok z ľuďmi ktorých sotva pozná. Toto bol ďalší Nomadin neuveriteľne zvláštny koníček ktorý prejavovala dosť často.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 255
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
95/100  (95/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So apríl 18, 2015 5:15 pm

Sklo, ktoré sa začalo nado mnou vytvárať som už len sotva vnímala, keďže som behom pár sekúnd doslova odkvecla. To čo som ale stihla zachytiť bolo vcelku príjemné, ako keby jemné šteklenie. Netrvalo ale dlho a mierne som opäť pootvorila oči, kvôli bolesti v oblasti nosa. Zatla som päste a zuby od bolesti a potichúčky som sykla. Ten kúsanec na krku som len trochu cítila, no ani zďaleka to nebolo tak moc ako ten nos. Keď sa mi ten doliečil, okamžite som opätovne zaspala, na čo som sa s pokojom v duši mohla vydať do ríše snov, zatiaľ čo mi ten stroj liečil zbytok tela, na ktorom boli už len drobné zranenia, ktoré ma už nedokázali zobudiť. Znova sa mi v hlave premietal vo forme snu celý tento deň. Tesne pred tým než som sa ale zobudila na to, že ma niekto posúva bokom sa mi začalo snívať o mame a o mojom detstve. Vzhľadom na to, že som nemala k pádu na zem ďaleko, trhla som sebou v moment čo som mierne pootvorila oči a zistila som, že som na samom okraji lôžka. Naskytol sa mi pohľad na smrteľne vyčerpanú Nomad, ktorá si vedľa mňa akurát ľahla a objala ma rukou ako by sa chcela uistiť, že nespadnem. Veľmi jemne som pootočila hlavu na stanu aby som videla na Nomad a spokojne som sa pousmiala. "Ty trdlo, už tak tu nie je moc miesta." Šepla som v mysli, na čo som po chvíľke položila moju ruku na jej a v tom momente som opäť zaspala. Tento sen o mojej minulosti sa mi opakoval už od kedy som prišla do Soulu, no len málo kedy som si ho pamätala. Dávala som to skôr za vinu novému prostrediu a tomu, že som nebola ešte zvyknutá, no možno v tom mohlo byť aj niečo viac, alebo sa možno niečo stalo a podvedome som to cítila. Nebola som si istá, ale nebol môj štýl sa nad tým zbytočne trápiť.. Hlavne nie, keď teraz mám trošku závažnejšie problémy ako je tá nákaza, kvôli ktorej sa asi ešte veľmi dlho normálne nevyspím dokiaľ si nebudem na noc zacpávať nos nejakými štupľami.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 137
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So apríl 18, 2015 5:54 pm

Ruku som si stále držal pri krku aby som zastavil krvácanie. Popri tom som však počúval aj generálové slová a sledoval situáciu. Práve preto... ja taký byť nemusím. Odpovedal som mu na jeho slová a pozoroval som, Liaru pri chôdzi. Keď som uvidel, že nohy sa jej začali motať a pri chôdzi ju stáča doprava zamračil som sa. Konečne... Povedal som si potichu sám pre seba a ďalej som pozoroval horlivú a teraz už aj veľmi naštvanú Liaru. Keď zmizla z miesta len som zažmurkal očami, keďže som nechcel veriť, že sa stále dokáže pohybovať tak rýchlo. Po chvíľke som ale počul ranu do steny. Otočil som sa a uvidel som Liaru, ako leží na zemi v bezvedomí. Toto je dôvod, prečo vydá za celú armádu. Genetická schopnosť nie je všetko, hlavne keď si takáto horlivá. Vaša pýcha je vaša slabosť. Povedal som jej aj keď som vedel, že ma určite nepočuje. V tej chvíli som už ale cítil niečo zvláštne. Otočil som sa smerom na generála. Znova som videl jeho mágiu. Svetlo modrá farba napĺňala celé jeho telo, pohybovala sa smerom od hrude do všetkých jeho častí tela. Energie bolo tak veľa, že v generálovom tele doslova vibrovala a opúšťala jeho telo, pričom napĺňala priestor okolo neho. Nikdy pred tým som nebol svedkom takejto aury, akú mal generál. Avšak to, že cez neho prúdila energia neznamenala, že sa zapojí do boja. Liarini ľudia vytiahli nože a namierili si to smerom na mňa. Veľmi dobre som vedel, že v tomto stave si nemôžem dovoliť boj na blízko, preto som sa na to vopred pripravil. Moje zbrane, ktoré ležali neďaleko na zemi sa zrazu zdvihli. Tri meče vyleteli smerom na týchto ľudí s úmyslom ich zraniť a zabrániť im v útoku. Ich rýchlosť síce nebola taká, ako napríklad guľky, avšak rýchle boli dosť na to, aby ich dokázali zraniť a možno aj zabiť. Výhodou bolo to, že tieto zbrane sa nachádzali za stenou, takže ich nemohli vidieť, a keďže pri nich nikto ani nebol mohol som využiť tohto prekvapenia. Vedel som však, že 3 meče na toľko ľudí stačiť nebudú. Preto som rýchle zareagoval a hlaveň snajperky som priložil k hlave bielovlasej ženy. Stáť! Zakričal som smerom na nich a prst som položil na spúšť. Dúfal som, že títo ľudia sú natoľko lojálni, že nezaútočia, ak by mali ohroziť život svojej veliteľky. Takúto ranu z blízka nemohol prežiť nikto. Guľka by jej nielen prevŕtala hlavu, ale jej hlava by doslova explodovala a už nikdy v živote by ju nikto nedal dokopy. Takto to teda fungovalo aspoň u ľudí. Pozrel som sa smerom na generála a čakal som, ako zareaguje. Popri tom som však sledoval žoldnierov, či sa náhodou nepokúsia predsa len zaútočiť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 457
Join date : 23.06.2013
Age : 21

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   St apríl 22, 2015 12:20 am

"Zaujímavý úsudok." Uznal Generál popri čom sa jeho pohľad zameral priamo na Liaru ktorá sa tackala zo strany na stranu. Keď sa otočila a vyštartovala po Zennonovy vedel presne čo sa stane. Mágia ktorá zahaľovala jeho telo sa náhle rozplynula do okolia až úplne zmizla. Periférne zazrel ako sa Zennonove zbrane zdvihli zo zeme. Oči mal však stále zarazené na Liare popri čom občasne prezrel ostatných členov je jednotky. "Zastrel ju. Pokiaľ to spravíš, odídu." Vyznelo to ako dobrá rada ale prečo by to mal Zennon robiť ? Aký mali títo vojaci dôvod opustiť mŕtveho vojaka a nie pomstiť ho ? Mohol za to kódex o ktorom Zennon zatiaľ nepočul. Tento vlkodlačí kodex hovoril o tom, že pokiaľ zomrie nejaký člen klanu už naďalej nieje členom klanu čím sa stáva obyčajnou schránkou ktorá nieje naďalej potrebná. Generál však nevedel ako to má Zennonovy naznačiť tak aby ostatný vojaci nespoznali že vlastne ide o vlkodlaka na ktorého mieri svojou zbraňou.

Sarah kráčala smerom k žoldnierom najrýchlejšie ako to šlo a ako jej to dovoľovala jej rana. Kvapky jej krvi vydávali jasne počuteľný zvuk pri každom dopade čo zalarmovalo jedného z žoldnierov. Keď bola asi pol metra od nich práve ten jeden sa otočil na päte a doslova z miesta zapichol svoj nôž opäť do Sarahinho žalúdka. V čom však bol rozdiel od guľky bol ten, že tieto nože boli strieborné takže Sarah mohla pocítiť ešte väčšiu bolesť než od obyčajnej guľky. Hneď ako sama pocítila čepeľ vo svojom žalúdku len sklopila pohľad a snažila sa zhlboka nadýchnuť. Miesto toho však vydala len dusivý zvuk s ktorým prišiel malý prúd krvi tečúci z jej úst. Ľavou rukou sa dotkla toho žoldniera za rameno. O pár sekúnd nato sa však opäť zvozila na kolená spoločne s čím zo sebou vzala ja onen nôž v žalúdku. Druhý z žoldnierov spravil jeden krok vzad aby bol bližšie k Sarah pre prípad núdze. Zennonovy v tejto chvíli mohlo dôjsť, že pokiaľ je Liara živá tak sa nepokúsia naňho zaútočiť pretože by stále mohol zabiť ich veliteľku. To však neznamenalo že nemohli ublížiť Sarah vzhľadom na to, že ona nestála pri Zennonovy. V tom však prišlo niečo čo nečakal nikto z osmice žoldnierov. Zennonov rapier sa zapichol priamo do srdca žoldnierovy ktorý stále pri Sarah s nožom v ruke. Meče mali taktiež svoje využitie no nie také efektívne. Jeden z mečov bol odrazený nožom jedného z žoldnierov no ten druhý už nestihol byť odrazený a doslovne preletel krkom iného žoldniera. Takýmto spôsobom sa Zennon dokázal zbaviť dvoch nepriateľov. Teraz však stál proti šiestim fakt naštvaným vlkodlakom ktorý vyzerali, že sa čoskoro premenia do svojej pravej formy vzhľadom na ich doslovné nenávistné vrčanie.

Ako Katherine spala mohla náhle pocítiť ako sa jej niečo pevne zaklaplo okolo pravej ruky. Nomad zrejme nezaspala a miesto odpočinku pripevnila Katherine na ruku akési zariadenie podobné náramku na ktorom bol provizórny displej. Vedľajší efekt onoho náramku bol ten, že náramok sa pripevnil na Katherininu ruku tak silne, že jej uštipol trocha kože spoločne s čím jej priškrtil ruku. Po tom všetkom nastalo mierne šteklenie na jej ruke čo naznačovalo len jedno, Nomad vpustila do náramku menší elektrický náboj ktorý ten náramok spustil.


Naposledy upravil Lemonko dňa St apríl 22, 2015 7:02 pm, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 255
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
95/100  (95/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   St apríl 22, 2015 12:46 pm

V moment čo sa mi niečo pevne zaklaplo na pravej ruke to so mnou prv ani nehlo, no v moment, čo si moje telo uvedomilo bolesť ma to dokázalo aj s tak hlbokého spánku prebať. Najprv som sa len mierne bolestne zamračila, no chvíľku na to som pootvorila oči a pozrela sa na ruku. Cítila som, že to bolo očividne o dosť silnejšie, než pôvodne malo, keďže mi to podľa tej trochy krvi uštiplo s kože a dosť mi to dusilo ruku. Bolesť bola ale dosť otupená tým, že som bola ešte v takom polo spánku a nevnímala som ju až tak ako by som ju vnímala normálne pri vedomí. Netrvalo dlho a bolesť sa začala mierne prebíjať s miernym šteklením, čo ma už donútilo poriadne otvoriť oči a porozhliadnuť sa okolo čo sa to vlastne deje. Jediná osoba ktorá tu teraz bola prítomná bola akurát Nomad, takže to musela mať na svedomí. Ruku som mierne natiahla pred seba, aby som si ju mohla prezrieť bez nutnosti sa vôbec zdvihnúť. "Čo to je Nomad?" Opýtala som sa jej potichšie a pohliadla na ňu. "Inak čo vlastne robíš hore? To už spíme tak dlho?" Pýtala som sa jednu otázku za druhou, pri čom som hľadala aspoň nejaké hodiny, kde by som si mohla prezrieť čas. Vedela som, že mi je to aj tak nič platné, keďže už od rána som nemala absolútne pojem o čase a momentálne som ani len nevedela či je ešte svetlo, alebo sa už zotmelo. Keď som sa už trochu prebrala, prezrela som si to zariadenie na mojej pravej ruke ešte detajlnejšie. Mierne mi to pripomínalo niečo ako hodinky, no naozaj som si nedokázala trúfnuť, čo to tak mohlo byť. Predsa len technický špecialista tu bola Nomad. "Dúfam, že to nie je ale nejaký vtip, cez čo ma bude teraz trápiť elektrošokmi, lebo ju asi fakt zabijem." Pousmiala som sa v mysli nad myšlienkou i keď v skutočnosti by to moc k smiechu nebolo.. teda nie aspoň pre mňa, vzhľadom na to, že ja a elektrina nie sme ani náhodou kamaráti čo som zistila už pri prvom stretnutí s Nomad.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 137
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   St apríl 22, 2015 8:47 pm

Ťažkou hlavňou zbrane som tlačil Liare na spánok, prst som držal na spúšti, no doteraz som nevystrelil. Keď mi generál povedal, aby som stlačil spúšť a tak zabil vlkolačiu ženu na zemi zamračil som sa. Pozrel som sa smerom naňho a potom zasa smerom na žoldnierov. Vôbec som nechápal, ako to generál myslel a nemyslel som si, že by to v tejto chvíli bol dobrý nápad. Myslel som si, že žoldnieri by zaútočili bez rozmyslu hneď ako by som vystrelil. Taktiež som ju nechcel zastreliť len tak, ona sama o sebe nebola nebola žiadna hrozba, ležala pri mne na zemi v bezvedomí a v momentálnom stave by neublížila nikomu, teda až na okolité steny. Preto som ju nechcel len tak zabiť, aj keď by to možno bol dobrý nápad. Keď som uvidel, že jeden z tých mužov zabodol svoj nôž do Sarah zaťal som zuby. Sarah! Vykríkol som smerom na ňu a potom som sa pokúsil upokojiť. Vedel som, že ju tieto zranenia tak ľahko nezabijú, teda aspoň som v to dúfal. Avšak ak by v útokoch pokračovali mohli ju veľmi ľahko zabiť. Do prdele.. Potichu som si pre seba zanadával a prizeral som sa, ako sa môj rapier zabodol do srdca muža, ktorý stál pri Sarah. Potom môj meč prerezal krk ďalšiemu. Dúfal som, že tento fakt spôsobí to, že útočníci si rozmyslia, či budú ďalej útočiť alebo sa stiahnu. Nemal som však istotu, že naozaj odídu, preto som nemohol riskovať, že by Sarah mohli ešte viac zraniť alebo dokonca zabiť. Okamžite sa stiahnite! Zakričal som smerom na nich a pozrel som sa na Liaru, pričom som zbraň ešte viac pritlačil k jej hlave. Ak sa okamžite nestiahnete rozpučím jej hlavu ako nejakého švába! Dodal som a zamračil som sa. Dúfal som, že si uvedomia, že ak neodídu prídu o svoju veliteľku. Avšak mojou nevýhodou v tejto situácii bolo to, že si útočníci mohli uvedomiť, že Liara bola vlastne jediný trumf v mojom rukáve a o toto eso som nechcel prísť. Bol som však rozhodnutý, že ak neodídu budem im musieť dokázať, že to myslím vážne.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 457
Join date : 23.06.2013
Age : 21

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ne apríl 26, 2015 5:36 pm

Nomad nečakala že sa Katherien vzbudí tak skoro čo zapríčinilo to, že keď na ňu prehovorila zľakla sa tak moc, že spadla z lôžka rovno na tvrdú zem. Keď takto zmizla z Katherininho zorného poľa bolo možno počuť len tichšie bolestné zakňučanie. "Au ... môj zadok." Ozvalo sa zo spodu. Nakoniec na Katherine vykukla len Nomadina hlava z mierne privretými očami. "Mám iný metabolizmus než ty ... z časti. Stačí mi krátka doba na spánok aby som sa cítila tak ako ty po niekoľkých hodinách." Očami za blúdila na jej ruku z ktorej tiekol ešte menší prúd krvi. "Komunikačné zariadenie." Odvetila v tichosti ako keby sa priznávala k vražde. "Zostrojila som ho z častí ktoré som našla v ponorke zatiaľ čo si sa ty naháňala zo Sarah ktovie kde." Náhle prehodila obe ruky na lôžko. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že rany sú perfektne zahojené až na mierne sfarbenú kožu čo však mohlo pôsobiť dojmom že daná časť ruky bola len opálená viac než zvyšok tela. "Viem že to nieje nič moc ale časom ho môžem vylepšiť." Náhle zodvihla palec do vzduchu a zápästie otočila smerom na masku ktorá bola pohodená bokom. "Teraz je síce nepoužiteľná ale keď ju opravím pridám tam komunikačné zariadenie aby sme sa mohli skontaktovať na väčšie vzdialenosti ... alebo pokiaľ budeme nejakým spôsobom rozdelené." Mohlo to byť až zvláštne. Nomad zreje počítala s tým, že pobudne s Katherine dlhšiu dobu a tak usúdila že bude pre obe lepšie aby mali spolu kontakt za akýchkoľvek okolností.

Keď Zennon pritlačil zbraň k Liarinej hlave všetci prítomný na okamih zastali na mieste. Dokonca aj muž ktorý bol Zennonovy chrbtom sa naňho otočil. Z jeho pohľadu však bolo jasne vidieť, že nehodlá pristúpiť na Zennonove požiadavky. "Nezabiješ ju, človeče." Vyšlo z jeho úst hrubým tónom. Obe ruky sa mu začali náhle meniť na vlkodlačie. Ostatný piati celý čas len stáli a vrčali priamo na Zennona. "Pusť kapitánku a možno budeme ochotný ti nechať aspoň jednu ruku a genitálie." Ukazováčikom namieril priamo na Zennona aby bolo jasné že prehovára k nemu a nie k niekomu inému.

Generál si v tichosti povzdychol. Pravú ruku priložil na Zennonove rameno a pevne ho stlačil. "Vzdaj to. Neochrániš toho vlkodlaka bez toho aby niekto prišiel o život." Situácia sa hrotila čím ďalej tým viac. Na začiatku sa to zdalo byť celkom nevinné no Zennonove činy vyprovokovali vlkodlakov do toho stavu aby sa začali meniť do svojej pravej podoby. Nechať to tak si nemohol Generál dovoliť už len kvôli tomu, že väčšina vojakov nevedela že niečo ako vlkodlak vôbec existuje. Nakoniec sa postavil tesne vedľa Zennona aby zakryl žoldnierov od toho aby bola prezradená ich identita ostatným vojakom. "Tu nie ..." Generálove slová začali naberať na vážnosti. "Proste odlož tú zbraň a choď dnu. Ja to vyriadim za teba." Remenom silnejšie drgol do Zennona aby venoval aspoň trocha pozornosti jeho slovám vzhľadom na to, že v pozadí sa začalo zhlukovať niekoľko vojakov ktorý boli naozaj zvedaví čo sa to tam vonku deje.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 255
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
95/100  (95/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ne apríl 26, 2015 6:33 pm

Čakala som, že Nomad pravdepodobne vystraším s tým ako do toho vyzerala byť zažratá, ale nečakala som, že to bude tak moc až spadne priamo na zem. "Nomad?" Vystrašene som prudko otvorila oči, keďže som nevedela či sa jej niečo nestalo, no keď som počula jej hlas, trochu sa mi uľavilo. Chvíľku na to na mňa vykukla len jej hlava s mierne privretými očami. "Ah.. to by som brala. Ja som ako prejdená buldozérom a zmlátená ako tréningový panák.. Našťastie nie doslovne." Upresnila som svoje momentálne pocity aby náhodou niečo nevzala doslovne a povzdychla som si. Ako pozrela na moju ruku a začala rovno s vysvetľovaním čo to vlastne je, zamyslene som ju počúvala a sledovala popri tom ten prístroj. "Pekná práca Nomad.. Ale nenaháňala som sa s ňou." Nahodila som "veľmi" urazený výraz a prekrížila som si ležiac ruky na hrudi. "Pomáhala mi ťa nájsť." Povedala som už uvoľnenejšie a pozrela som milo na ňu. Akonáhle položila ruky na lôžko, mala som možnosť si prehliadnuť jej skoro dokonale zahojené rany. "Počkať.." Trklo ma v momente, čo som si uvedomila, že ma nos vlastne vôbec nebolí. Opatrne som si naň siahla a spokojne som si vydýchla, keď som sa uistila, že je úplne v poriadku. Ako povedala ale, že vie, že to nie je nič moc a časom by ho mohla vylepšiť, pozrela som na ňu vyčítavým pohľadom. "Nomad.. je to skvelé už takto.. i keď zatiaľ netuším čo to všetko dokáže, ale zostrojila si to ty, takže to bude určite skvelé." Povzbudila som ju i keď ona to pravdepodobne ani nepotrebovala a pozrela som na jej palec, ktorý zdvihla do vzduchu, na čo som sa pozrela smerom kam ukazovala. Bola tam jej maska takmer v nepoužiteľnom stave. V moment čo Nomad dohovorila, som si pozrela na zápästie, a pre seba sa usmiala. Znamenalo to pre mňa totiž hlavne to, že Nomad so mnou pravdepodobne chcela ostať aj po tom všetkom, čo sa nám dnes stalo. Nečakala som, že by sa vôbec obťažovala ešte so mnou, ale hold v niečom sa na mňa asi predsa len po tom všetkom usmialo šťastie. Pomaly som sa posadila na lôžko a nohy som spustila smerom k zemi, no stále som sedela. "Vďaka Nomad." Šepla som skôr pre seba, takže to možno nemusela počuť, ale to mi moc nevadilo. "Tak čo, ideme sa pozrieť čo sa to vlastne deje?" Navrhla som jej s menším úsmevom a zošuchla som sa na zem. Na moment sa mi trochu podlomili kolená, no ustála som to vďaka tomu, že som sa podoprela o lôžko. "No.. ešte nie som ani zďaleka fit, ale aj tá chvíľka spánku mi trochu pomohla.. Dúfam. Aspoň, že už mám vyliečené všetky rany. Kúzelné to prístroje." Preletelo mi hlavou popri tom ako som vstávala a pozrela som na Nomad či nemá v pláne niečo iné, alebo sa tam zbehne pozrieť so mnou. Netušila som vlastne ani či tam ešte sú, no moja zvedavosť je bohužiaľ moja slabá stránka, ktorá ma už neraz dostala do problémov. Popravde nebola by som tu nebyť mojej zvedavosti, ale toto je práve ten moment, kde toho naozaj ani po tom všetkom neľutujem.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 137
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ne apríl 26, 2015 7:19 pm

Po chrbáte mi stekal studený pot, čo mi miestami spôsobovalo husiu kožu a naznačovalo to môj stres, ktorý som v tejto chvíli mal. Bolo to čím ďalej tým horšie. Môj zlý fyzický stav ma už pomaly dostával na kolená avšak aj napriek tomu, že sa mi pomaly začalo zahmlievať pred očami som stál pevne na nohách a v ruke držal ťažkú snajperku. Moje zranenia a nevoľnosť však nemala žiadny vplyv na moje zmýšľanie a na mozog, ktorý momentálne pracoval na plné obrátky. Bolo to naozaj zvláštne, keďže ľuďom, ktorý dlho nespávali mozog zlyhával ako prvý, neboli schopný racionálne uvažovať a taktiež dokonca vôbec uvažovať. To mne však momentálne nehrozilo, keďže môj mozog bol po celú dobu stimulovaný a stále ma niečo nútilo myslieť. Presne tak ako momentálne táto prekliata situácia. Pri tom, ako som premýšľal nad najlepším možným riešením ma vyrušili slová jedného zo žoldnierov. Hneď som si všimol, ako sa mu ruky začali meniť, predĺžili sa mu prsty a na tých sa predĺžili ostré drápy. Musel som sa zamračiť, avšak pri jeho ďalších slovách som sa uchechtol. To by dopadlo, už som aj tak dosť krypel. Povedal som si pre seba a snajperku som namieril Liare na nohu, presnejšie som chcel trafiť jej achilovku. Slovné spojenie Achilová päta nebol len tak, pre ňu to bola naozaj slabosť, ak by som ju tam zasiahol jej rýchlosť by sa behom pár sekúnd vytratila. Skôr, než som stihol stisnúť spúšť ma chytil za rameno generál. Hneď, ako som ucítil ruku na mojom rameni som sa otočil a pozrel na generála. Keď mi povedal, že Sarah nezachránim bez toho, aby som v podstate zabil Liaru a potom aj to, aby som to jednoducho vzdal musel som sa potichu zasmiať. Myslíte si, že by som tu teraz stál ak by som sa len tak vzdal? Narážal som na boj v aréne proti upírke. Ak by som sa bol vtedy vzdal, bez váhania by ma zabila. Avšak aj tak bola len zhoda náhod, že som stále nažive. To bola jedna z otázok, na ktorú som potreboval vedieť odpoveď. To ale bolo momentálne nepodstatné, to podstatné teraz bola Sarah. Ak to teda nedokážem ja, tak jedine vy. Povedal som a potom som sa pozrel smerom na Sarah. Stále pre vás pracuje. Zachráňte ju. Povedal som mu tónom, ktorý naznačoval to, že si už pomaly neviem dať rady. Moja mentálna stránka na tom bola rovnako zle ako tá fyzická. Síce to nevplývalo na môj úsudok no dalo by sa povedať, že som bol v tejto chvíli v depresii. Nebolo sa čomu čudovať, momentálne som cítil každý jeden sval v mojom tele, nehovoriac o zraneniach, ktoré som ešte len nedávno obdržal. Dúfal som, že sa generál rozhodne Sarah zachrániť. Ak by sa tak nestalo, nemohol som len tak stiahnuť chvost a odísť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 457
Join date : 23.06.2013
Age : 21

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Pi máj 01, 2015 10:29 pm

Nomad mierne pootvorila oči keď jej Katherine povedala, že by brala také telo aké má Nomad. "Nechcela by si to ... ver mi." Oznámila jej trocha rozrušene pozorujúc svoju ruku. "Moje telo prechádza stálymi zmenami vďaka ktorým niesom schopná poriadne spať i na tú malú chvíľu ktorú potrebujem." Avšak keď Katherine povedala, že sa zo Sarah nenaháňala ale pomáhla jej nájsť práve Nomad nastalo hrobové ticho. "Keby ste ma hľadali dostatočne dobre nemusela by som byť zdrogovaná čakajúc na istú smrť v tmavej miestnosti bez možnosti na útek." Pri spomienke na túto situáciu sa na moment dostala Nomadina myseľ mimo jej telo. Neprítomný pohľad bez akejkoľvek reakcie na okolie pôsobil ako keby nebola vôbec pri sebe. Keď sa však Katherine zošuchla z lôžka ihneď vyštartovala Nomadina ruka ktorá ju pevne chytila za pravú nohu. "Nechoď tam Katherine." Jediná vec ktorá dokázala Nomad vytrhnúť späť do reality bol zmienka o Generálovy a tom čo sa vlastne dialo vonku. "Nechceš to vidieť, ver mi. Mimo to, Hunter nemá rád keď sa niekto pletie medzi neho a jeho korisť." Poslednú vetu ktorá vyšla z jej úst povedala naozaj ticho takže šla len ťažko zachytiť. Nomad konečne zodvihla hlavu smerom ku Katherine čo spôsobilo, že oblečenie ktoré mala cez nos sa zošuchlo späť k jej telu a odhalilo jej celú tvár ktorá bola teraz plná obáv.

Nad Zennonovy slovami si Generál len hlasne povzdychol po čom spravil krok vpred. "Tentoraz ... tentoraz ti spravím radosť. Do budúcna ale nepočítaj s tým, že sa budem miešať do sporov medzi vlkodlakmi." Zennon mohol pocítiť ako sa niečo dotklo jeho zbrane. Liara sa konečne prebudila po náraze do steny pri čom však bola stále dosť dezorientovaná. To že nevedela kde je sever a kde juh jej však nebránilo v tom aby nemohla pevne chytiť hlaveň Zennonovej zbrane a odsunúť ju bokom. "Ty jeden ... počkaj ... zabijem ťa ..." Liarin hlas znel presne tak ako vyzerala práve ona. Naštvane a mierne zničene. Čo sa však stalo po tom ako odsunula Zennonovu zbraň bokom bolo viac než prekvapujúce. Skôr než Zennon stihol nejak zareagovať priletelo menšie množstvo mágie vo forme vzduchu a prerazilo cez Liarinu ruku. Toto množstvo vzduchu bolo schopné odsunúť Zennonovu zbraň o asi dvadsať centimetrov vzad popri čom však preletelo Liarinou rukou ako nejaký projektil. Ba čo viac bolo vidieť bolo to, že sa na mieste naozaj spravil úplne čistý priestrel po guľke. Generál sa pousmial v kútikoch po čom spravil ešte jeden krok vpred. "Myslím, že začína pršať." Skonštatoval. Pravú ruku natiahol pred seba s otvorenou dlaňou smerom na nebo. Hneď ako ta spravil mu na ruku padla kvapka vody. Jeho pohľad sa stočil smerom na nebo kde nebolo ani jedného mráčiku. Šestica prítomných žoldnierov bola celkom nespokojná s tým čo sa stalo ich veliteľke ktorá nebola schopná nijak reagovať kvôli dodatočnému šoku ktorý utrpela tak začali jednať za ňu. Po prvom kroku ktorý spravili priletelo z oblohy niekoľko naozaj veľkých vodných gúľ ktoré po dopade na žoldnierov spôsobili to, že sa im podlomili kolená a tí následne spadli na zem. Mágia s neskorším efektom. Tak by sa dalo nazvať to čo Generál práve spravil. Množstvom mágie ktorú vypustil do okolia začal vo väčších výškach lákať mraky aby zoskupovali vodné čiastočky ktoré sa nakoniec sformovali do väčších gúľ ktoré boli vypustené na predom určené miesto. Podobne to bolo spravené aj so vzduchom. Generál svoj pohľad uprel na jedného z žoldnierov ktorý dokázal vstať zo zeme ako prvý. "Tak a teraz si vezmite svoju veliteľku, ošetrite jej rany a už sa tu prosím neukazujte. Nemám v úmysle spolupracovať s klanom Cursed Eye vzhľadom na to, že svoje služby mi poskytol klan Greenwitch ktorý svoje povinnosti plní viac než kvalitne." Po týchto slovách si žoldnier len naštvane odsekol no nemohol proti tomu nič namietať. V rýchlosti priskočil k Liare ktorú pevne chytil za ramená a začal ju ťahať preč od Zennona a od sídla. "Vrátime sa ..." Odsekol žoldnier na Zennona ešte keď stál tesne pri ňom. Po tom ako žoldnieri spoločne s Liarov utiekli ostali na zemi len dve mŕtvoly a zranená Sarah ktorá si konečne vytiahla nôž zo žalúdka. Nevyzeralo to na to, že by bola schopná sa ešte chvíľu pohnúť no jej rany sa zjavne začali pomaly hojiť vďaka jej pôvodu. "Teraz ťa poprosím aby si sa vydal do medického krídla za Nomad. Musíme prediskutovať pár skutočností ohľadom toho kto je tu vlastne veliteľ a kto vojak."

+10 xp (5xp misia za účelom dopravy Nomad do sídla, 5xp za nájdenie alternatívy v kritickej situácií)
+5 prekliatie (neuposlúchnutie priameho rozkazu nadriadeného)
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 255
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
95/100  (95/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So máj 02, 2015 12:42 am

Jej reakcia na to, čo som povedala o tom, že by som brala jej telo ma trochu zaskočila, keďže som netušila, čím všetkým si vlastne mohla prechádzať. To čo ale povedala po tej chvíľke hrobového ticha ma zarazilo ešte viac, pri čom ma to donútilo sa cítiť fakt dosť previnilo. "Prepáč.." Šepla som veľmi potichu a sklopila som pohľad k zemi. Chcela som jej na to ešte povedať, že som vlastne nemala ani šajnu kde ju v tej ponorke hľadať, ale to by situáciu pravdepodobne ešte zhoršilo, tak som ostala len pri ospravedlnení. Keď som ale chvíľku na to na ňu pohliadla, jej neprítomný pohľad ma začal až desiť. Prebralo ju až to keď som zišla z lôžka a spomenula pri tom, že by som sa chcela ísť pozrieť čo sa tam deje. Jej reakcia bola ale zvláštna tak ako jej chovanie, čo vo mne vzbudzovalo ešte väčšiu zvedavosť. Druhú časť vety ale povedala tak potichu, že som s toho zachytila len slovo Hunter a jeho korisť, na čo som sa mierne zamračila. Keď sa Nomad narovnala a zošuchlo sa jej s tváre to oblečenie, ktoré mala oviazané cez nos, naskytol sa mi pohľad na jej ustaranú tvár. Môj zamračený výraz sa rázom zmenil na súcitný. "Prečo ale tak moc nechce aby som tam šla? Čo sa to stalo zatiaľ čo som spala?" Pýtala som sa seba, keďže mi fakt už nič nedávalo zmysel. Povzdychla som si a sadla si k nej na zem. Ruku som jej položila na tú, ktorou ma chytila za nohu na náznak toho, že teda môže pustiť, že jej nikam neutečiem, i keď by som mohla, no verila som jej úsudku. "Keď teda naozaj tvrdíš, že je to tak zlé, tak to budem rešpektovať i keď teda moja zvedavosť je stále neukojená a otázok je už omnoho viac než odpovedí." Povedala som pokojne s úsmevom na tvári. "Netvár sa tak utrápene Nomad, nesvedčí ti to." Mrkla som na ňu a usmiala sa. Bola pravda, že som bola realitou nepobozkaná, ale tak čas na otázky by sa našiel aj inokedy. Očkom som mrkla ešte na svoju pravú ruku, odkiaľ mi už konečne prestala tiecť krv a konečne tam zaschla. Sama som už začínala pomaly smrdieť ako stará zrazená  krv, keďže som ňou mala nasiaknuté skoro celé oblečenie, takže som sa potrebovala prezliecť a vymeniť si oblečenie čo najskôr, keďže som sa cítila aj cez ten hnilobný smrad v okolí, no mohla som to mať predsa len trochu skreslené, keďže môj nos pomaly prestával cítiť normálne ako hnusne smrdelo vlastne celé okolie. "Čo budeme teraz robiť? Môžme už ísť preč teda, či ešte počkáme na Generála?" Spýtala som sa jej už neutrálne, pri čom som sa postavila zo zeme a natiahla k nej ruku, aby som jej pomohla tiež vstať. Nemala som síce ešte toľko síl ako normálne keď som odpočinutá a v poriadku, ale niečo tak malé ako je Nomad mi nemohlo robiť problém.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 137
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So máj 02, 2015 11:25 am

Keď si generál povzdychol a konečne prehovoril zamračil som sa. Nebolo to však také zamračenie, ako obvykle, týmto som mu dával najavo, že chápem jeho slová. V tom momente som však ucítil dotyk na hlavni mojej zbrani. Inštinktívne som sa otočil a uvidel som Liarinu ruku ako mi zviera hlaveň zbrane. Liara povedala, že ma zabije, no v jej momentálnom stave to znelo skôr ako veľmi zlý žart a nie ako vyhrážka. Vlkolačia žena na tom bola naozaj veľmi zle, síce pravdepodobne utrpela len povrchové zranenia no najhoršie boli aj tak tie, ktoré voľným okom nebolo vidieť. Náraz do steny takou obrovskou rýchlosťou jej určite musel spôsobiť minimálne otras mozgu, čo nie je veľmi príjemné, nehovoriac o predchádzajúcich zraneniach spôsobené mojim nábojom. Avšak vďaka mojim informáciám som vedel, že toto nebolo zďaleka to najhoršie, čo som jej spôsobil. V jej očiach som bol podradená rasa, človek, bezvýznamný červ, ktorý je tu iba na to, aby vlkolakom slúžil. Asi takto som si predstavoval, že nás tento druh bral. A ja som ju dokázal poslať k zemi jediným výstrelom, aj keď to teda nebola úplne moja zásluha, viac-menej si k tomu pomohla sama. Preto to najvážnejšie zranenie, ktoré jej bolo spôsobené bolo to, že som jej zaútočil na česť, a vypadalo to tak, že úspešne. Podľa toho, čo som mal možnosť vidieť boli vlkolaci veľmi ctižiadostivý, preto som tušil, že to nebude len tak. Vedel som, že generál mi nechcel zle, keď mi vravel, že sa na to mám vykašľať, no ja som to aj tak nemohol nechať len tak. Nehýb sa a budeš v por... Snažil som sa Liaru presvedčiť, aby sa nehýbala, no skôr, ako som stihol dopovedať som uvidel niečo zvláštne. Trvalo nejakú chvíľu, kým som si vlastne uvedomil, čo sa stalo. Obyčajný smrteľník by to svojimi očami pravdepodobne nebol schopný zachytiť,  no moje oko bolo iné, ako oči ostatných. Jasne som videl ako tmavo žltá energia preletela cez Liarinu ruku. Táto energia bola taká silná, že dokonca odvrátila aj moju ťažkú zbraň a taktiež aj mňa, keďže tento prekvapivý, nečakaný útok som naozaj nečakal a váha snajperky ma prevážila na stranu urobil som dva rýchle kroky vzad, aby som si udržal balans a nepadol tu na držku. Keď už som stál pevne na nohách pozrel som sa na Liarinu ruku, pri čom som uvidel jasný priestel, ako keby jej niekto zbraňou prestrelil ruku. Tento útok bol taký silný, že som si ho ihneď porovnal s výstrelom z mojej zbrane. Hneď som vedel, že môj náboj nemá takú silu, akú mal tento, keďže mi dokonca odhodil aj snajperku, čo už je čo povedať. Taktiež by sa dalo povedať, že moje výstreli z mojej zbrane boli omnoho nemotornejšie s porovnaním toho, čo práve predviedol generál. Okamžite som sa otočil smerom na generála a ten mohol vidieť moju udivenú tvár.  Prekvapenie bolo hneď dvojnásobné, keďže generál nielen, že použil vzdušnú mágiu na naozaj vysokej úrovni s obrovskou precíznosťou, presnosťou a silou, avšak bol to už druhý živel, ktorý som videl, že generál použil. Čo bolo však omnoho prekvapivejšie bolo to, že pri pohľade na generála som nebol schopný vidieť prúd energie tak, ako keď využíva mágiu. Tento fakt ma zaskočil asi najviac, keďže som doteraz nikdy nič podobné nevidel, nehovoriac o tom, že už len ľudská mágia bola pre mňa rarita. Keď však generál povedal, že začína pršať zo začiatku som to nechápal, no keď pred seba natiahol ruku a do dlane mu padla kvapka vody pochopil som. Po dopade na jeho ruku totiž táto kvapka vypustila niečo, ako dym. Tento dym bol sfarbený do tmavo modrej farby a rozprestrel sa po celej generálovej dlani, na čo sa pomaly vytratil presne tak, ako dym z cigarety. V tej chvíli mi to konečne začalo zapadať do seba. Okamžite som svoj pohľad zdvihol na oblohu, kde som uvidel svetlo modrú energiu, ktorá postupne menila svoj odtieň na tmavo modrú. Vtedy som už mohol s istotou potvrdiť moje domienky. Podcenil som ho... A to naozaj riadne. Pomyslel som si, na čo na zem dopadli vodné gule, ktoré poslali žoldnierov k zemi. Tieto gule sa zachovali presne tak, ako kvapka, ktorá dopadla na generálovu ruku, uvolnili väčšie množstvo modrého dymu, ktorý sa po nejakom čase opäť rozplynul. Toto divadlo, ktoré bolo exkluzívne iba pre jedného diváka a to mňa vo mne naozaj vyvolalo údiv, prekvapenie ale taktiež strach. To, že sa táto energia rozplynula do okolia znamenalo len jediné a to, že generál to ešte vzal zľahka. Ani zďaleka som ešte nevidel jeho úplnú silu a to už len toto by stačilo na to, aby porazil niekoľko nepriateľov. Moja sánka padla a ja som udivene pozeral na generála. Vtedy som si povedal, že generál nemôže byť obyčajný človek. Generál bol ešte mladý, nie o moc starší ako ja a už v takom veku dokázal ovládať mágiu na vysokej úrovni, dokonca ovládal 3 živle, teda aspoň tie som mal možnosť vidieť na vlastné oči a aby toho nebolo málo, generál dokázal ovládať svoju energiu dokonca aj mimo tela na obrovskú vzdialenosť, čo som ja osobne videl vlastne po prvý krát.
Z môjho údivu ma prebrali až ďalšie generálove slová. Vo chvíli, kedy som sa z tohto farebného divadla prebral už pri mne bol jeden z premočených žoldnierov, ktorý stál pri Liare a ťahal ju preč. Jeho slová mi boli viac, ako jasné, aj keď som sa nachádzal ešte v tranze. Toľko magických podnetov môj mozog snáď ešte nikdy nezažil, takže sa vlastne nebolo čomu čudovať. Keď už bol žoldnier ďalej len som si nahlas povzdychol. Viem... Povedal som si potichu pre seba a potom som sa opäť otočil na generála, ktorý ma poprosil, aby som odišiel do medického krídla za Nomad a tam si vypočul trest, ktorý ma bude čakať. Môj pohľad, ktorý som venoval generálovi v sebe niesol rovno dve emócie. Ako prvá bola vďačnosť za to, čo urobil a druhá bola prekvapenie z toho, čo sa práve udialo. Aj napriek tomu, že som mu nahlas nepoďakoval musel vidieť, že som mu vďačný. Rozkaz. Povedal som a prehodil som si snajperku cez plece a vybral som sa najprv nie smerom do krídla ale smerom k Sarah, ktorá stále sedela na zemi. Nešiel som však priamo za ňou, ale šiel som si vziať meče, ktoré som použil na boj. Popri tom, ako som šiel k mečom som sa však pozeral smerom na Sarah, pri čom som si potichu povzdychol. Je to vôbec možné? Ona si asi musela drbnúť tú jej gebulu viac ako tá bielovlasá. Pre vlkolaka nie je prípustné takéto správanie. Je vôbec vlkolak? Nie... je vôbec čistokrvný vlkolak? Pýtal som sa sám seba, pri čom som vlastne uvažoval aj nad sebou. Bolo dosť možné, že Sarah naozaj nebola čistokrvný vlkolak a bola iba miešanec rovnako tak, ako som ja.
Keď som konečne prišiel pri prvý meč iba som ho zdvihol a strčil naspäť do pošvy, pristúpil som k ďalšiemu, ktorý bol od krvi, ktorá na ňom pomaly zaschýnala. Meč som zodvihol a pozrel som sa smerom na mŕtveho žoldniera, ktorý mal prerezaný krk. Mečom som švihol do vzduchu, aby som z jeho čepele dostal kvapôčky krvi a schoval som ho, pri čom som sa vydal smerom k ďalšej mŕtvole, z ktorej hrude trčal môj rapier. Keď som k nej prišiel uvidel som prekvapený výraz na tvári tohto žoldniera. Bez toho, aby som sa zastavil som jeho telo prekročil, trhnutím som vytiahol rapier z jeho hrudi, urobil s ním to čo s druhým a s rapierom v ruke som sa vydal smerom do nemocničného krídla. Bude v poriadku. Ubezpečil som sa a kráčal som do budovy. Po pár krokoch som však stratil pôdu pod nohami a padol som na koleno, pri čom som zabodol rapier do zeme a použil ho ako podporu aby som nespadol na zem. Do prdele. Zanadával som a pomocou rapieru som sa opäť zdvihol na nohy. V tejto chvíli už bola pre mňa záťaž snajperky príliš, moje telo rezignovalo a ak vypadalo to tak, že sa po chvíli zrútim na zem a stratím vedomie. To som si však nemohol dovoliť, preto som sa jednoducho donútil ďalej kráčať.
Keď som konečne vkročil do budovy a otvoril som dvere uvidel som Nomad a Katherine na lôžku. Ihneď som si všimol, že ich rany boli kompletne preč a ostala po nich iba malá spomienka vo forme o pár odtieňov tmavšej kože. Aj na priek tomu, že boli o niekoľko metrov ďalej odo mňa mohli počuť moje namáhavé dýchanie, ktoré sa momentálne ozývalo v tejto budove. Potreboval som sa zbaviť záťaže, a to okamžite. Urobil som pár krokov vpred, pri čom som odhodil rapier vedľa dverí, čo spôsobilo hlasný zvuk. Hneď na to som si rukou odopol opaskom, na čo na zem padli ďalšie meče spolu s pištoľou, čo spôsobilo ešte hlasnejší zvuk. Keď som sa konečne zbavil opasku nasledovala moja zbraň, ktorú som len oprel o stenu, na čo som si nahlas povzdychol, čím som vyjadril moju radosť z toho, že som sa konečne zbavil všetkej záťaže. Po tomto som sa vydal smerom k nim, pri čom som si pomaly začal odväzovať obväz na ruke, ktorý som jednoducho hodil na zem spolu s dlahou, ktorá mi držala ruku v stabilnej polohe. Nomad a Katherine sa mohol naskytnúť pohľad na moju ruku, ktorá bola z časti fialová a napuchnutá. Spolu s prezeranými žilami to bol naozaj nepekný pohľad dokonca aj pre mňa. Keďže ruka už nebola spevnená hneď po tom, čo som spustil ruku pozdĺž tela sa mi začala dlaň pri chôdzi hompáľať sem a tam, čo bolo naozaj nepríjemné, no nemohol som tomu nijak zabrániť, keďže moje šľachy boli narušené. Hneď na to, ako som ruku spustil pozdĺž tela som si začal dávať obväzy dole z hlavy. Rovnako, ako potrhané obväzy na ruke som tieto jednoducho hodil na zem. Teraz bolo jasne vidieť, prečo som vlastne mal obväzy na hlave. Nebolo to pre to, že by som mal zranenú hlavu alebo oko, ale pre to, že som o oko prišiel, čo tie dve možno do tejto chvíle ani nevedeli. Mohli jasne vidieť viečko, ktoré bolo sčasti zatlačené do oka, kde sa ešte pred nejakým časom nachádzala buľva. Spod viečka viedla menšia cestička zaschnutej krvi, ktorá sa tam časom vytvorila, no nebola až tak veľká, aby presiakla cez obväzy, ktoré som mal. Keď som sa blížil k tým dvom začal som sa hrabať vo vačku, na čo som ruku vytiahol a držal v nej trochu pokrčený papier. Nomad, potrebujem od teba láskavosť. Povedal som jej a strčil som jej do rúk papier, ktorý som držal. Boli to nákresy protézy oka, ktorú som si chcel nechať vyrobiť. V nákresoch bolo oko podrobne vykreslené a taktiež k nemu boli popísané nejaké poznámky, ktoré si Nomad mohla prečítať. Keď som jej podal papier pokračoval som ďalej k lôžku, na ktorom pred nedávno ležala práve Nomad. Strhol som zo seba tričko aj s plášťom, ktorý bol zničený ohňom a drápmi. Veci som hodil na zem a ľahol som si na lôžko a čakal som na ošetrenie, ktoré som v tejto chvíli naozaj nutne potreboval. Po mojej cese k lôžku po mne na zemi zostal naozaj riadny bordel, ale to ma vôbec nezaujímalo, momentálne ma zaujímala len jedna vec a to bolo to, čo malo onedlho prísť - generál a jeho ďalšie slová.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 457
Join date : 23.06.2013
Age : 21

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So máj 02, 2015 12:38 pm

Po tom čo si Zennon vzal všetky veci zo zeme a konečne odišiel preč prešiel Generál k Sarah naozaj pomalým krokom. Keď bol konečne pred ňou kľakol si na zem po čom začal kontrolovať jej rany. "Silu majú, to sa im musí uznať." Skonštatoval po tom čo doslovne uvidel dieru v jej žalúdku. "Nemôžem ťa ošetriť, to vieš. Medické prístroje nedokážu obnoviť vlkodlačie bunky." Hneď po tom ako dopovedal túto vetu prešiel pohľadom na zakrvavený nôž ktorý bol pohodený bokom. "Začalo sa to, mám pravdu ?" Spýtala sa Sarah keď bola konečne schopná prehovoriť. "Striebro ... jediná naozaj účinná zbraň ako zabiť vlkodlaka. Chcú vyhlásiť klanu Greenwitch vojnu ?" Jej hlas znel s každým slovom tichšie a tichšie až sa nakoniec stalo to, že vypľula väčšiu dávku krvi na zem. Generál vstal zo zeme, zodvihol Sarah na ruky a pomalým krokom si to namieril priamo do nemocničnej bunky. "Nemám tušenie. Ale viem že pokiaľ sa nezotavíš tak ťa nemôžem poslať znova do akcie."

"Nieje to až také zlé. Ide proste o to že ..." Nomad sa zhlboka nadýchla aby mohla povedať nejakú dlhšiu vetu no v tom začula Zennonove dýchanie ktoré naznačovalo len to, že je už po všetkom. "Porozprávame sa o tom neskôr." Takýmto spôsobom Nomad zatrhla svoje slová a pozornosť presunula smerom na Zennona ktorý každým druhým krokom dal zo seba niečo dole. "Myslím, že preč už neodídeme pokiaľ je tu on. Na druhú stranu som zvedavá čo vám chce povedať." To čo však hovorila bolo mierne prehlušované Zennonovými zbraňami ktoré padali na zem popri čom rezonovali po celej miestnosti. Keď sa jej naskytol pohľad jeho ruku len prešla pohľadom niekam inam. Bol to naozaj nepríjemný pohľad. Jeho ruka bola fialová a napuchnutá. Presne takto si Nomad predstavovala odumreté časti tela no ani vo sne by jej nenapadlo, že také dačo uvidí na vlastné oči. Druhý šok nastal keď si dal dole obväz z hlavy. Teraz už Nomad nemohla odtrhnúť svoj pohľad od toho miesta kde kedysi bývalo oko. Pravú ruku si priložila na ústa aby aspoň z časti zakryla tu hrôzu ktorá sa odrážala na jej tvári. Zennon však zastavil pred Nomad po čom sa začal hrabať vo vrecku. Nakoniec jej podal papier ktorý si vzala do ruky a ihneď ho začala študovať. "Ty chceš aby som ti spravila prostetické oko ...?" Jej pohľad skákal striedavo medzi papierom a Zennonom čo sprevádzali len nechápavé pohľady. "Odkiaľ vieš, že som schopná niečo také spraviť a prečo do mňa vôbec vkladáš takú dôveru ?" Nomad bombardovala Zennona otázkami no skôr než sa k nemu stihli dostať už ležal na lôžku ktoré sa zaklaplo a začalo ho ošetrovať. To čo prežila Nomad a Katherine bol slabý odvar oproti tomu čo ml prežiť Zennon. Vzhľadom na stav jeho tela bolo nutné spraviť niečo viac než len bežné ošetrenie ako to bolo u Katherine. Okrem skenovania poranení bolo do komory vpustené väčšie množstvo plynu ktoré ochromilo Zennonove telo aby nemal možnosť odporovať ošetreniu. Keď bolo jeho telo konečne ochromené zo spodku lôžka vyšli štyri ihly ktoré sa zarazili dve do Zennonových tepien na rukách a dve do lítok na nohách. Séra ktoré boli vpustené do jeho tela tvoril proteín ktorý podporoval nanobotov v rozmnožovaní. Po tom ako boli nanoboti vpustený do jeho tela mohol Zennon pocítiť prudkú bolesť. Všetky mŕtve, nakazené alebo ináč poničené bunky boli odstránené tou najrýchlejšou možnou cestou - zničením. Následne tieto bunky boli nahradené nanobotmi ktorý sa začali správať presne ako poničené časti jeho tela. Na konci tohto hrozného procesu nastal posledný sken Zennonovho tela pre prípad, že by s našla nejaká bunka ktorá bola poničená. Sken nič nepotvrdil a tak mohla začať druhá fáza liečby. Nanoboti začali vypúšťať látku ktorá nahradzovala ich časti za organické čo viedlo k tomu, že samotný boti boli postupne ničený. Tento proces bol ešte bolestnejší pre Zennon vzhľadom na to, že sa v jeho tele neuverriteľne rýchlo vytvárali nové bunky ktoré nahradzovali tie staré. V bežnom čase to všetko zabralo asi len minútu no bolesť po tomto procese mohla pretrvať i niekoľko hodín. "Nikdy nechci by ti tento stroj napravoval zničené časti tela, Katherine. Dokáže nahradiť skoro čokoľvek až na odstránené končatiny." Nomadin pohľad s zameral na Generála ktorý sa objavil vo dverách zo Sarah v náručí. "Všetky tieto dobré veci však majú aj svoje nevýhody. Vieš odkiaľ to viem ? Tieto stroje pomáham opravovať." Papier ktorý Nomad držala v ruke v rýchlosti skrčila a vložila si ho do vrecka.

Po tom čo skončila Zennonova oživovacia kúra prešiel Generál k stoličke n ktorú položil ranenú Sarah. "Odpočívaj kým ti nebude lepšie." S týmito slovami sa vydal smerom ku Ktherine ktorá sedela stále na zemi zrejme čakajúc na Generálov príchod. "Takže, sme tu všetci ?" Očami letmo preletel miestnosťou aby skontroloval stav. "Kde je tá žena ktorá prišla zo Zennonom ?" Spýtal sa celkom prekvapene. Nakoniec všk nad tým len mávol rukou a posadil sa na zem pred Katherine. "Takže ... kto si a prečo si prišla do Soulu ?"
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 255
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
95/100  (95/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So máj 02, 2015 2:25 pm

Skôr než mi Nomad stihla vysvetliť čo sa vlastne stalo nás prerušilo dosť hlasné dýchanie z diaľky. Pohľad som otočila smerom k dverám odkiaľ sa to ozývalo, na čo po pár sekundách vošiel dnu totálne dobitý Zennon. Na to, že sa porozprávame neskôr som len súhlasne kývla hlavou a sledovala som Zennona ako si každým krokom pomaly zhadzuje niečo zo seba. "Ako to všetko môže preboha uniesť?" Vŕtalo mi hlavou, no viac som sa už tou otázkou nezaoberala, keďže mu teraz skôr trebalo pomôcť. Ako si pomaly dal zo seba dole aj obväzy, na moment som trochu uhla pohľadom a zatla zuby. "Ako to mohol vydržať? A tie všetky stopy po boji.. to som bola vážne až tak dlho mimo?" Zatla som jemne päsť, na čo som sa opäť pozrela na Zennona, keď predal Nomad papierik spoločne s prosbou o láskavosť. Ako si ho Nomad prečítala a spýtala sa ho, či chce aby mu spravila prostetické oko, rovnako ako ona som aj ja na neho pozrela nechápavo. Tiež ma trochu udivovalo, že do nej vkladá toľko dôvery a to sa v podstate ani nepoznajú, ale chápala som to, keďže som vedela aspoň to málo o Nomad, že je mechanička a dokáže zostrojiť zrejme fakt kadečo ako napríklad ten komunikátor čo mám. V moment čo si ale Zennon ľahol na lôžko, to sa automaticky aktivovalo a začalo ho ošetrovať ako pred tým aj mňa, no tento krát to bolo iné v tom, že on mal zrejme už pomaly odumretú ruku, takže potreboval trochu inú liečbu. Poznámka Nomad k tomu, že nikdy nemám chcieť aby mi ten prístroj napravoval zničené časti tela ma ani neprekvapila. "Nechcem, ver mi." Prehltla som nasucho a povzdychla si. Ako sa mu ihly zarazili do tepien na rukách a lítok na nohách som znovu odvrátila pohľad preč, no tento krát to bolo opäť na dvere v ktorých sa zjavil Generál v náručí so Sarah. "Sarah.." Šepla som veľmi potichu a zatla znovu päsť. "Kurňa mala som tam byť.." Vynadala som si v mysli, na čo som sledovala Generála ako pokladal Sarah na stoličku. Ako ale Nomad povedala, že ona je tá čo tie stroje opravuje, prekvapene som pozrela na ňu. "No.. že ma to vôbec prekvapuje. Predsa len si mechanička." Pousmiala som sa na ňu a pozrela som opäť na Generála, ktorý sa akurát spýtal či sme tu všetci. Súhlasne som mu na to kývla a sledovala tento krát ako si to namieril ku mne, na čo sa posadil kúsok predo mňa. Jeho otázka ma vcelku prekvapila, keďže som niečo také nečakala. Neisto som najprv pozrela na Nomad, no pohľad som následne opäť pretočila na Generála. "Najprv by sa asi patrilo, aby som sa predstavila. Celým menom som Katherine Katona. Do Soulu som prišla vlastne len náhodou, keďže som si potrebovala nájsť niekde nejaké trvalejšie miesto pobytu, vzhľadom na to, že tam odkiaľ pochádzam som už nemohla ostať. Dôvod by som si radšej nechala pre seba." Spustila som trochu nervóznejšie, no snažila som sa to zakryť. "O mojich schopnostiach očividne už niečo málo viete, takže túto kapitolu môžem zrejme preskočiť." Povedala som už trochu istejšie a mierne som sa zamračila. "Mohla by som mať jednu otázku, ktorá ma akosi ťaží už od doby, čo som tu? Neviem či je chyba vo mne, alebo je to len novým prostredím, ale je to ako keby moje schopnosti prechádzali nejakým čudným štádiom. Keď ich potrebujem, proste nefungujú.." Trochu nenápadne som zmenila tému, no bola to otázka, ktorá ma trápila už od príchodu do Soulu. Nevedela som či sa na to môžem spýtať, ale hold riskla som to. Nerada som moc hovorila o sebe, takže mi vyhovovala zmena tématu na niečo iné, alebo niekoho iného. "Viem, že toto bude znieť asi moc trúfalo, alebo zvedavo, ale nemôžem si hold pomôcť. Prečo sa Vám hovorí Hunter?" Samozrejme by som mala aj kopec iných otázok, ale nevedela som čo si môžem a nemôžem dovoliť pri ňom, tak som zatiaľ radšej len čakala na to čo odpovie a podľa toho by som aspoň vedela, či si môžem dovoliť viac otázok na neho, alebo nie. Dúfala som hlavne, že sa nebude moc vypytovať čo sa stalo, keďže neviem či by to zrovna spravilo moc dobrý prvý dojem. Sama som nevedela čo všetko o mne už vie, ale nechcela som to radšej zisťovať, keďže by to viedlo zrejme len k ďalším otázkam.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 137
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   So máj 02, 2015 10:40 pm

Keď sa nado mnou lôžko zaklaplo zatvoril som oko aby si aj to aspoň na chvíľu oddýchlo no to, čo prišlo po tom ma prekvapilo. Čakal som, že táto "operácia" prebehne rýchlo a bez potreby oblbovákov, no pravdepodobne som naozaj podcenil svoje zranenia - rovnako, ako som podcenil tieto lôžka. Hneď na to, ako som počul syčanie prudko som otvoril oko aby som sa pozrel, čo sa deje. Zistil som, že pomaly prestávam cítiť svoje končatiny. Toto ochromenie sa veľmi rýchlo tiahlo od prstov na nohách až po hlavu. Skôr, než som stihol nejak protestovať som si už necítil ruky a nohy a celý trup. Dokázal som iba vyceriť zuby a slabo sa kusnúť do spodnej pery, pretože som vedel, čo bude nasledovať. Keď som sa už nedokázal pohnúť prišlo to, čo som očakával. Síce som videl iba biely strop no presne som vďaka bolesti vedel, čo sa pravdepodobne deje. Na rukách a nohách som ucítil bodnutie. Bol to naozaj hrozný pocit, keďže som nemohol pohnúť ani len okom. Do prdele, do prdele... Nadával som si v duchu a čakal som na to, čo malo prísť ďalšie. Moje telo začal oblievať studený pot, ktorý bol na mojej pokožke veľmi jasne vidieť, moje telo bolo doslova ako po kúpeli. To mohlo spôsobiť iba jediné - ochromujúca bolesť, ktorá sa šírila celím mojim telom. Jediná reakcia, ktorú moje telo dokázalo urobiť bolo to, že som sa začal potiť a taktiež sa mi rozšírila zornička ako keby ma niekto nadrogoval. Myslel som si, že bolesť nemôže byť horšia ako tá, ktorú som cítil pri tom, ako som k zraneniam prišiel. Ďalší môj obrovský omyl. Táto bolesť bola niekoľkonásobne krát väčšia ako vtedy, keďže mi nanoboti ničili všetky bunky, ktoré neboli úplne v poriadku. Túto bolesť dokonca ešte dokázal tromfnúť bolesť, ktorá prišla po tom, čo mi nanoboti začali vytvárať nové bunky. Keď už bolo takmer po všetkom moje ochromenie pomaly končilo. Našťastie bolo iba krátkodobé, takže som sa pomaly opäť mohol hýbať. Problémom bolo, že táto látka nedokázala utlmiť bolesť, teda aspoň to tak vypadalo. Hneď, ako ochromenie vyprchávalo okamžite som si kusol do pery a snažil som sa zadržať to všetko v sebe - bohužiaľ neúspešne. Pár sekúnd sa mi to podarilo udržať, no potom som nahlas vykríkol od bolesti, čo bolo aj napriek tomu, že som sa nachádzal v zaklapnutom lôžku počuť v celej miestnosti. Keď sa konečne všetko skončilo a lôžko sa otvorilo okamžite som sa postavil a pevne som rukami stisol okraj lôžka. Moje telo stále brnelo od bolesti, ktorá pomaly strácala na intenzite, keďže moje nervové bunky boli podráždené na maximum. Bolesť sa zmenšila na toľko, aby som opäť dokázal poriadne ovládať svoje telo. Bolesť však nevyprchala, stále som ju cítil a to riadne. Môj pohľad sa presunul na moju pravú ruku, ktorá vypadala ako nová. Ruku som zdvihol pred svoju tvár a zápästím som urobil krúživý pohyb aby som si otestoval, či sú aj šľachy v poriadku. Na moje prekvapenie ruka bola naozaj úplne v poriadku, teda až na ohromnú bolesť, ktorú som pocítil pri pohybe. Ľavou rukou som si pevne stisol zápästie a vzdychol som od bolesti. Moje telo bolo totálne mokré od potu, ktorý mi z premočených vlasov stekal po lícach a kvapkal z brady na zem. Moje dychčanie bolo počuť znova na celú miestnosť ale to trvalo iba pár sekúnd, kým som sa konečne upokojil a zvykol si na túto bolesť. Už aspoň viem... že si ju mám nabudúce proste odrezať! Povedal som si sám pre seba, po čom nasledovala spŕška nadávok. Moje nesústredenie však prerušil vstup generála do miestnosti, na čo som sa narovnal a sledoval som to, čo sa odohrávalo, ticho prežívajúc nepríjemnú bolesť. Moje zmysli boli ešte stále z časti ochromené bolesťou. Keď však generál spýtal na Lucy prekvapene som sa rozhliadol, no nikde som ju nevidel. Pre teraz som to však nechal tak, bolo pre ňu lepšie, keď tu nebola. Generál sa potom začal pýtať Katherine, čo ma celkom zaujalo, keďže aj ja by som si to rád vypočul a taktiež ma zaujala otázka Katherine na generálovu prezývku. Vtedy som si spomenul, ako mi povedal, že raz mieril na vlkolaka zbraňou. Vyvodil som si z toho, že nie len jeho mágia bola na viac ako výbornej úrovni ale rovnako tak aj jeho skúsenosti so zbraňami. Možno práve vďaka tomu prišiel k takej prezývke. Každopádne niečo mi hovorilo, že generál sem neprišiel hovoriť o sebe, preto sa túto informáciu asi pravdepodobne nedozvieme.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   

Návrat hore Goto down
 
Sídlo Vodcu
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 2 z 6Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
osiris :: Starý Soul-
Prejdi na: