osiris
 
DomovDomov  CalendarCalendar  FAQFAQ  HľadaťHľadať  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  RegistráciaRegistrácia  PrihláseniePrihlásenie  
“I don't want to die without any scars.” - Osiris

Share | 
 

 Sídlo Vodcu

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6
AutorSpráva
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Sídlo Vodcu   St február 12, 2014 1:17 pm

First topic message reminder :

Sídlo vodcu sa nachádza v strede starého Soulu. Samotné sídlo pôsobý opustene a zničene no život vo vnútri je naozaj veľký. Všetci vojaci ktorý chcú misie alebo si potrebujú najať spoločníka sa musia dostaviť práve do tohto sídla.
Sídlo vodcu:
 


Naposledy upravil Lemonko dňa Ut júl 28, 2015 2:32 pm, celkom upravené 7 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net

AutorSpráva
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ne máj 08, 2016 11:12 pm

V moment čo Zennon namieril svoju zbraň medzi Yagamiho oči nastalo ostré ticho. Yagami sa tupo zahľadel do Zennonových očí ignorujúc onu zbraň. "Oni ? Váš drahý Generál vám o tom nepovedal ?" Yagami nerozprával. Momentálne preferoval myšlienkové predávanie informácií vzhľadom na to, že mu začínalo dochádzať čo sa tu vlastne deje. "Démoni, ktorý sa dostali cez zapečatenú bránu okolo strážkyň. Považujú Lilith za svoju spasiteľku." Celý čas vyzeral naozaj kľudne, teda až do doby kým Zennon neodhodil zbraň bokom, nevytrhol si oko ktoré taktiež hodil bokom a začal sa pýtať mnohé otázky. "Informácie... majú svoju cenu, to sám dobre vieš." Jeho oči sa zablysli. Tentoraz však nevyzeral na to, že mu dá informácie za takú malú cenu akou bolo napríklad jeho oko. Na jeho ďalšie slová len reagoval miernym pokrčením ramien. "Dokážem s tým niečo spraviť. Budú však musieť byť celý čas so mnou v tom prípade. Dokážem narušiť temnú auru svojou vlastnou, ktorá ich tak moc neohrozí na živote. Druhá vec je však tá... prečo by som to mal spraviť ?" Spýtal sa v okamihu keď Zennonovy zažiarlili oči. Yagamimu taktiež zažiarlili oči no jednalo sa skôr len o záblesk krvavej farby v jeho očiach. Nomad sa nejakým zázrakom sa Zennonovej pomoci dotackala dnu kde sa ihneď hodila niekde bokom na zem kde by mohla pokračovať vo vykašliavaní krvi. Aj napriek tomu, že vedela čo sa naokolo dialo nemohla tomu tak nejak uveriť. Davové šialenstvo, mŕtva Sarah, neprestajne tečúca krv a tá hrozná bolesť hlavy a závrate ktoré na ňu prichádzali z mrhania jej vlastnej krvi boli proste moc. Po tom čo dnu vbehol ten nováčik s telom Sarah a za ním kľudne vošla Lucy bol Generál nútený zavrieť dvere. V okamihu ako sa zavreli priložil ruku pevne ku dverám ktoré okamžite primrzli k sebe čím zabránil tomu aby sa niekto dostal dnu. Potom prišlo množstvo otázok, hádok a rozporov. Mierne natočil hlavu na mladíka, ktorý si z celej situácie zrejme nič nerobil. Na jednu stranu bol Generál vyvedený z miery kvôli tomu, že žiaden normálny človek by si nezachoval takto kľudnú povahu. Na druhú stranu bol rád, že je pri ňom aspoň niekto, kto dokáže racionálne uvažovať. "Otázky... každý z vás chce odpoveď na nejaké otázky." Prehodil medzi zubami nevrlo. "Dobre, pýtaj sa čo máš na srdci a ja ti odpoviem. Skús to ale zhrnúť čo najrýchlejšie. Ako vidíš tak sa nám za zadkom objavila nová hrozba, ktorá nemôže tak nejak nechať na seba dlho čakať." Generál sa ihneď začal venovať onomu mladíkovi ignorujúc fakt, že okolo neho doslovne zomierajú jeho najlepší vojaci. Yagami to naďalej všetko pečlivo sledoval. Nakoniec však opäť namieril pohľad na rozpáleného Zennona, ktorý mu momentálne prišiel ako najvhodnejšia osoba na rozhovor. "Dám ti radu Zennon. Dávaj si na Generála pozor. Možno som pre teba len arogantný upírsky bastard no mám svoju vlastnú česť." Prstom nenápadne ukázal smerom na Sarah, ktorá sa stále váľala po zemi ako kus zemiakov. "Hovorí ti niečo prekliatie Greenwitchských čarodejníc ?" Spýtal sa pohotovo keď opäť skrčil prst v plnú päsť. Isteže to Zennon nemohol vedieť. Keby sa ktokoľvek pokúšal zistiť niečo o Greenwitchských čarodejniciach skončil by ešte skôr než by naozaj začal. Žiadne spisy, zmienky ba i len legendy. Všetko bolo jednoducho vymazané z histórie nevedno prečo. "Tam dole... je časová trhlina ktorá prelína náš svet z nekonečným množstvom ostatných svetov. Niektoré majú s nami silnejšie putá... niektoré slabšie. Najsilnejšie putá však osobne držíme zo svetmi známymi ako Nebo a Peklo... a potom je tu Staré Kráľovstvo." Yagami spustil svoje rozprávanie v Zennonovej hlave. Sám sa naň ale vôbec nepozeral aby to nikomu neprišlo nijak podozrivé. Pomaly vstal. Krok za krokom kráčal smerom dole zo schodiska priamo k telu Sarah. "Greenwitchské čarodejnice patrili medi najsilnejších mágov starej doby. Vlkodlaci z odvetvia Greenwitch poznajú upírov ako som ja a moji súrodenci len z vyprávania o vojne zvanej hodvábna smrť. Jednu čarodejnicu sme boli schopný poraziť len v prípade, že sme sa všetci dvanásti spojili. Lilith... to bola iná úroveň... samozrejme ona túto vojnu odmietla a tak sme na to boli samy." Keď už stál priamo pred Sarah zastal, sklonil sa k nej na čo jej pravú ruku priložil ku krku. "Z niekoľkých desiatok týchto čarodejníc dokázala prežiť len jedna... najslabšia. No aj táto najslabšia čarodejnica bola dosť silná na to aby dokázala premeniť vlkov z Greenwitchsého lesa na vlkodlakov zo zvláštnym darom." Yagamiho ruka objala krk Sarah na čo ju začal silne škrtiť. Mohlo sa to zdať ako absurdita no Yagami vyzeral na to, že vie čo robí. "Doteraz si pamätám na tie slová. Každý jeden upírsky život navráti život týmto vlkodlakom. V dobách svojej slávy sme týchto vlkodlakov zabíjali tisícky rokov... teoreticky. Z celej pokrvnej línie... z prvých pravých vlkodlakov tohto rodu zostala žiť len Sarah. Podľa všetkého sa ostatným z jej druhu podarilo presunúť život padlých upírov priamo do nej." Náhle to prišlo. Sarah vyvalila oči, zhlboka sa nadýchla a svojími beštiálnymi očami prebodla Yagamiho. Po očnom kontakte však nasledovala ruka, ktorá začala škrtiť Yagamiho presne tak ako on škrtil ju. Nezdalo sa, že by mu to nejak vadilo. Pohľad opäť zamieril na Zennona na čo sa ironicky usmial. "Život Sarah bol vypočítaný na niekoľko desiatok tisícov rokov. Počas tejto doby jednoducho nedokáže byť zabitá." Yagami zmizol na čo sa okamžite zjavil asi pol metra za Zennonom. "Ona sama si to ale neuvedomuje. Sama si myslí, že má len niekoľko stoviek rokov." S koncom tohto preslovu v Zennonovej hlave sa Yagami opäť posadil na najvyšší schod kde sa ponoril do svojich myšlienok. Nomad netušila čo sa deje keďže sa najviac starala práve o stav Katherine, ktorá vyzerala byť na tom omnoho horšie než ona sama. Keď už bola pri nej, pevne ju uchopila za rameno na čo ju palcom a prostredníkom doň mierne štípla aby aspoň cítila, že je pri nej. "Vydrž Katherine... onedlho to určite prejde." Upokojovala ju no nevedela, že to nemá skoro žiaden význam keďže Katherine nemohla riadne počuť čo jej vlastne hovorila.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 287
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
10/100  (10/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Po máj 09, 2016 1:17 am

"Už.. dosť!" Prsty som si doslova zaryla do vlasov a zuby som zaťala ešte viac div som si nedolámala zuby. "Please.. just.. stop!" Skučala som v mysli, pri čom som sa navonok začala klepať už o niečo viac. Moje neustále premieňanie sa ešte o niečo viac zrýchlilo, na čo sa pod mojou tvárou už vytvorila menšia kaluž krvi, ktorá sa každých pár sekúnd rozrastala s tým ako mi tiekla v menších prúdoch krv z nosa. Nič som nepočula a tým, že som mala zatvorené oči ani nevidela. Jediné čo som cítila bolo to, že ma niekto zdvihol a zrejme prehodil cez rameno, na čo som sa začala metať, keďže mi kroky tej danej osoby pôsobili ešte väčšiu bolesť hlavy. Onedlho ma ale tá osoba začala púšťať z ramena, na čo som sa len zošmykla a ozval sa len tupý náraz na zem i keď sa ma snažil zachytiť, čo som ani poriadne nevnímala. Pár krát som sa ešte popretáčala v bolestiach na chrbte, pri čom sa mi podarilo si prekusnúť peru, čo pridalo ešte k tej krvi, ktorá už bola po celom mojom vršku oblečenia a bruchu. Po asi piatich sekundách som sa ale opäť skrčila do klbka, na čo moje rapídne premieňanie prestalo s čím tá bolesť ale ani o trochu neustúpila. Ja sama som si to ani trochu neuvedomovala a desil ma aj fakt, že som takmer nič nepočula, čo pridávalo ešte na strese ktorý moje telo a obzvlášť hlava prestávali znášať. V tom som ucítila malé štipnutie, ktoré ma donútilo na malý moment pootvoriť pravé oko, no hneď som ho späť zavrela, keďže ma v tom momente pichlo vo viacerých miestach v hlave zároveň, čo som už nedokázala utlmiť a trochu hlasnejšie som bolestne zastonala. Vlasy, ktoré som si držala ako kliešť rukami som si pri tom takmer vytrhla, no našťastie ostali pevne držať. Neostávalo mi teda nič iné než tú bolesť znášať a dúfať, že nevykrvácam do doby než to aspoň trochu ustúpi, vzhľadom na to, že sa pod mojím nosom zase začala tvoriť mláčka krvi.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Po máj 09, 2016 2:03 am

Vypočul som si Yagamiho slová, nie len pre to, že som ich nemal ako prepočuť ale aj pre to, že to čo hovoril ma zaujímalo. Po jeho slovách som si už začínal uvedomovať, prečo energiu, ktorú cítim poznám. V tom mi došlo, že to je vlastne celé zle. Táto situácia sa mi vôbec nepáčila. Nestačilo to, že v mojom okolí ľudia prichádzali o rozum, teraz som vedel, že sa veľmi ľahko môžem do nepríčetnosti dostať aj ja. Generál vie o všetkom, čo sa tam deje? Spasiteľku? Démoni, upíri? Ako je to vlastne možné?
Na malú chvíľu som sa začal obzerať okolo seba a uvidel som ako ten nový nesie telo Sarah dnu. Bolo to ako keby mi padol kameň zo srdca. Vzal by som ju ja, keby som mohol, no Sarah bola mŕtva. Aj tak som mu ale bol vďačný za to, že ju vzal dnu a nenechal ju tam vonku. Potom som si náhle všimol Lucy, ktorá sa trepala taktiež dnu. To, že si popri tom kopala do kamienku ma na chvíľu rozoštvalo, no potom som sa znova upokojil. Kľud, kľud, kľud... teraz musím hlavne zostať pokojný. Opakoval som si v mysli a v tú chvíľu som si uvedomil, že s Lucy asi nebude niečo v poriadku rovnako tak, ako so všetkými. Myslel som si, že toto šialenstvo ju obíde, keďže nie je nakazená a taktiež je v podstate robot. Bohužiaľ som si uvedomil, že oko neprestalo fungovať pre to, že mu jednoducho došli baterky. Urobil som pár krokov k oku, ktoré sa povaľovalo na zemi a strčil som si ho do vačku. Našťastie nebolo nejak vážnejšie poškodené. Nebol to šunt, ako som ho nazval aj keď ho Nomad zo šuntov vyrobila, no odviedla veľmi dobrú prácu. Lucy mala teda šťastie, že ju to nevyplo celú. V tú chvíľu ale opäť prehovoril Yagami a znovu mi pripomenul, že informácie majú nejakú cenu. Otočil som sa naňho a zamračil som sa. Raz som už o niečo prišiel a bolo to moje oko, ktoré mi vzal, no teraz to vypadalo tak, že to bude o niečo horšie. V tejto chvíli som však bol ochotný niečo obetovať. Keď mi povedal, že dokáže niečo urobiť so stavom Kitty a Nomad prišiel som k nemu a zohol som sa tak, aby moje oko bola na úrovni jeho očí a priblížil som sa k nemu tvárou na pár centimetrov. Jednoducho to urob. Je mi jasné, že si odo mňa budeš chcieť niečo vziať. Ak to urobíš nechám ťa robiť so mnou čo len chceš. Ale nie teraz. Keď som mu v mojej hlave odpovedal na jeho otázku otočil som sa od neho a vybral som sa smerom za Lucy. Nezabúdaj na to, čo sa vlastne deje. Ak chceš ísť sám proti démonom a Lilith, nech sa páči ale niečo mi hovorí, že to nebude také ľahké. Teraz sa ti zíde každý jeden človek, ktorý tu je. Ak tu vykrvácajú nezískaš tým vôbec nič. Týmto som náš rozhovor na chvíľu ukončil a prišiel som úplne až pri Lucy, ktorej som položil ruku na rameno. Lucy, si v poriadku? Čo to malo znamenať? Pýtal som sa jej, popri čom som jej hľadel do očí. Jej ľahostajný pohľad ma do istej miery trápil a vôbec sa mi nepáčil. Musíš sa dať do kopy aspoň ty, prosím ťa. Náhle som sa však otočil na slová Yagamiho. Musel som sa opäť zamračiť, keďže jeho slová sa mi vôbec nepáčili. Ak o niečom vedel mal hovoriť a nie ma tu iba naťahovať. Asi obaja chápeme slovo česť trochu inak. Trochu drzo som mu odpovedal, no určite mi to nemohol vyčítať. Keď sa ma spýtal na prekliatie Greenwitchských čarodejníc iba som pozdvihol obočie. Malo by mi to niečo hovoriť? Spýtal som sa nechápavo, no Yagami pokračoval a ja som ho len mlčky počúval. Keď prišiel k Sarah a začal ju škrtiť zaťal som ruku v päsť, no nič som nehovoril. Po chvíli však prišlo prekvapenie. Sarah zrazu otvorila oči a začala rukou škrtiť Yagamiho. Nechápal som, čo sa stalo. Bol som si istý, že je mŕtva, keďže jej stavce v krku museli byť napadrť. Ona však bola úplne v poriadku. Ďalšie Yagamiho slová ma ale úplne zaskočili. Nnesmrtelná... ale ako? Ako to je vôbec možné? Nechápal som tomu. Nikdy v živote by ma ani nenapadlo, že by existovalo niečo tak mocné, že by niekomu mohlo predĺžiť mnohonásobne život a ešte ho to aj spraviť nesmrteľným. Mal som ale pred sebou živý dôkaz. Koľko jej ostáva naozaj? Spýtal som sa popri tom, čo som pozoroval rozzúrenú Sarah. V tomto prípade myslím, že nemáš na výber. Buď ju budeš neustále zabíjať alebo zneutralizuješ tú auru svojou vlastnou. Už v tú chvíľu som si uvedomil, aké nepríjemné to bude ak to naozaj nakoniec spraví. Tá hnusná ľadová aura, ktorú mal v sebe... Pomaly som svoj pohľad presunu opäť na Yagamiho, ktorý si už pokojne vysedával na schodoch. Hovoril si, že Lilith sa na vás v tej vojne vykašlala. Vypadá to pre mňa tak, že sa stránila svojho vlastného rodu. Povedz mi, Yagami, prečo? Ak som to správne pochopil vy všetci ste jej potomkovia. Prečo sa k vám otočila chrbtom a navzájom k sebe cítite nenávisť? Nedalo mi to, musel som sa ho na to spýtať. Vedel som, že znova zabŕdam do vecí, o ktorých mi asi moc hovoriť nebude chcieť. Aj napriek tomu som sa ho na to však rozhodol spýtať.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Dawn de Diablo

avatar

Počet príspevkov : 10
Join date : 06.05.2016

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
1/100  (1/100)
Prekliatie:
0/100  (0/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Po máj 09, 2016 9:07 am

Přikývl si jen a rozhlédl se po všech, co tu byli. Měl by ihned více otázek, ale něco mu říkalo, že získat odpovědi bude zdaleka horší. Proto rychle s myšlenkách si začal tvořit ty otázky, které by byli nejdůležitější. Krátce si všiml i dívky, která tam tak kopala do kamínku a nic si z toho nedělala. Přikývl si. "Šílenství, bitvy, přetížení organizmu a lhostejnost....mmmm." Pověděl si spíše pro sebe a na chvilku zavřel oči a pohlédl na toho chlápka. "Takže, má otázka je." Pověděl a ještě na chvilku se odmlčel, jelikož si ještě chtěl promyslet své otázky. "Jaký je nyní rok?..." Zeptal se a ještě se trošku odmlčel, pak jen otevřel ústa "a co se tu u sta hromů děje? K mé druhé otázce nečekám moc velkou odpověď, ale stačí stručně jednou větou." Zvolal a přikývl. Hlavně ho zajímal rok. On si pamatoval, v jakým roce naposled byl. Sám pro sebe si typoval, jak dlouho asi uběhlo, když ty všeljkaé budovy byli zničené a celkově to tu bylo změněné. To bylo vše co řekl a povolil svaly, vydýchl si. Ohlédl se krátce za nějakým mladíkem, který šel k té až moc klidné dívce a něco spolu mluvili. jen zakroutil hlavou a pohlédl na ty dvě, co byli na zemi. Přejel si rukou po brašně. Ano, tu její masku má. Třeba ji bude potřebovat, třeba ne, ale i tak vypadá zajímavě - samozřejmě ta maska. "Jo a ještě jedna věc." Pověděl a vytrhl z myšlenek sám sebe a pohlédl na něj. "Kdo jste?" Zeptal se na tu, pro něj dost nepodstatnou otázku, ale i tak chtěl aspoň přibližně vědět, kdo to je a v jaké spojitosti je s tímhle městěm. To pak bylo asi vše, na co se chtěl zeptat. Snažil se být klidný...až chladně klidný. Byl tak zvyklí. Když manipulovat se všeljakými látkami v minulosti, tak musel zachovat klid a ne s ehned rozjásat nad tím, že se něco podařilo, či být nasraný, že ne. Jelikož experimenty stále pokračovaly a ty on nikdy nevzdal. Během tooh, co očekával odpověď na tu poslední otázku, tak dal ruku do brašny a tiše si počítal.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Riko

avatar

Počet príspevkov : 92
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
15/100  (15/100)
Prekliatie:
0/100  (0/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ut máj 17, 2016 3:53 pm

Lucy která se držela od všech trochu dál, si jen prohlížela něco na své ruce, jako kdyby jí snad dění kolem vůbec nezajímalo. Nakonec nastala myšlenka, proč by vlastně mělo? Proč by se měla zaobírat ostatními a zbytečně kvůli nim nasazovat svůj vlastní krk? Kdyby měli hrubou představu o tom, co je ve skutečnosti zač, polovina z nich by se jí nejspíš pokusila rozebrat. Když se Zennon  přiblížil, maličko zpozorněla ačkoliv za to nemohl žádný z jejích systémů. Cítila se zvláštně když věděla, že to co by mělo normálně fungovat, bylo vypnuté a nebo raději jen nefungovalo. Před pár lety by nejspíš řekla,že je to vítaná změna a cítí se díky tomu více jako člověk, než jako nějaký stroj ale nyní? Nějak si na to celé jednoduše zvykla a její hlava nyní měla co dělat, aby si to nějak přebrala. Lucy opětovala Zennonovi pohled do jeho očí ale neodpověděla hned. Spíše jako kdyby uvažovala o nějaké odpovědi. "Pokud bych měla umřít, stalo by se." Shrnula svoje jednání. Jako kdyby se tím dalo vysvětlit, proč šla tak pomalu a s nezájmem o to jestli jí někdo střelí, či nikoliv. "Nemyslím si, že by mě tu někdo oplakával..." Zvedla nad tím maličko obočí, když tuto větu spíše tiše zamručela ale přes to, její další větu mohl Zennon slyšet docela zřetelně. "Dohromady? Tohle není něco, co by spravil šroubovák. Nevím kolik z toho je trvale poškozeného protože nedovedu ani určit, co všechno vypadlo. Ale nespíš naprosto všechno. Takže, teď jsem spíš kus masa a pár technických součástek navíc." Zakroutila nad tím hlavou a konečky prstů si přejela po čele. Nakonec, nemělo by to nijak výrazně ovlivnit její zručnost, nebo schopnosti, jen si na tohle musela zvyknout.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 495
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Št máj 19, 2016 11:36 pm

Generál sa nad týmito otázkami len na moment pozastavil, mierne podvihol obočie a následne si hlasne povzdychol. "Je rok 2251." Vyšlo z neho jednoducho k prvej otázke. Ohľadom tej druhej sa na moment musel naozaj zamyslieť. "Čo sa tu deje ? Niekoľko rokov trvajúca občianska vojna proti novej časti mesta, ktorú celkom prehrávame. Keď však chceš vedieť čo sa tu momentálne deje..." Pohľadom prešiel smerom ku dverám spoza ktorých sa stále ozýval krik a streľba všade naokolo. "...netuším." Priznal naštvane. Jeho posledná otázka ho však už naozaj zaskočila. Snáď každý, kto žil nejakú dobu v Soule musel vedieť kto bol tento muž zač. "Som posledný žijúci Generál tohto odboja. Je mojou povinnosťou dokončiť to, čo sme pred rokmi začali... za každú cenu. Takže, je to všetko čo si chcel vedieť ?" Spýtal sa vyzývavo. Pri tom všetko čo sa dialo naokolo nemal možnosť sa venovať všetkému a tak dúfal, že to všetko nejak ustane.
Yagami si pozorne vypočul čo mal Zennon na srdci. To skučanie Nomad a Katherine ho však trocha štvalo. "Dobre... keďže budeme musieť spolupracovať tak im pomôžem. Potom ale budú musieť chodiť so mnou obe dve." Zennon mohol náhle pocítiť ako sa z okolia Katherine a Nomad začala vytrácať ona temná energia. Avšak to čo ubudlo v ich okolí začalo vyžarovať zo samotného Yagamiho. Keďže Zennon nebol hlúpy tak mu hneď mohlo dôjsť, že Yagami pohlcuje temnú energiu do svojho tela v určitom okruhu čím ju zároveň prijíma do seba. "Čo sa týka toho psa. Život sarah je vyčíslený na ohromne veľké číslo. Avšak každá jej smrť znižuje toto číslo o danú čiastku, ktorú mala za normálnych okolností odžiť. Teraz som jej skrátil jej život o niekoľko stoviek rokov." Potom čo tieto myšlienky zaslal do Zennonovej hlavy sa mierne natočil na Generála aby sa mohol ubezpečiť, že nič ani len netuším. "Každý, kto prešiel skúškou hriechov aspoň raz vie o tom že démoni prahnú po oslobodení Lilith. Je veľká škoda, že skúška hriechov sa už niekoľko tisícok rokov nedá spraviť." Teraz prešiel jeho pohľad späť na Zennona čakajúc, že mu to všetko dôjde. "Taktiež jeho označenie... lovec... je chybné. Ochrancovia v znamení lovca boli vždy divoký, dokázali skrotiť démona, využívať jeho silu vo svoj prospech. Nie... diktátor vládol elementom ako keby bol elementom samým." Zennon mohol začať pociťovať chlad, ktorý sa začal zdvíhať z Yagamiho aury. "Váš Generál vám klamal vo všetkom, dokonca aj v tom kto vlastne je. Povedz mi sám Zennon. Naozaj si myslíš, že by ťa Project III nezabil keby to chcel ? Si si istý, že ten stroj strieľal po tebe, alebo mal za úlohu zneškodniť tie roboty, ktoré poslal Generál na zozbieranie ďalších polomŕtvych ľudí ?" Nevedno odkiaľ, Yagami vedel čo sa na Zennonovej misií odohralo aj bez toho aby sa tam vôbec nachádzal. Avšak to asi nebolo ani moc podstatné ako to vedel, podstatnejšie bolo prečo sa rozhodol to všetko Zennonovy povedať. Yagamimu sa očividne už ale nechcelo sedieť na zemi ďalšiu minútu. Jednoducho vstal a pomaly začal kráčať smerom dole zo schodov. "Bude to naše malé tajomstvo, dobre ? Generál a Diktátorka... obaja pochádzajú z doby keď ľudia tomuto svetu ešte vládli. Keby však žili od doby kedy sa narodili až do teraz bez toho aby sa dostali bránou do budúcnosti... ktovie... možno by mali viac rokov než samotný Starý Soul."
Nomad stále vykašliavala krv. Avšak keď začula čo Yagami prehlásil len sa prudko otočila na čo náhle pocítila uvoľnenie. Všetko to odišlo tak náhle ako to prišlo. Krv sa jej prestala hrnúť z hrdla do úst a taktiež krv z očí náhle ustala. V ten okamih sa však opäť prudko otočila na Katherine, buchla päsťou tesne vedľa jej hlavy a začala kričať. "KATHERINE ! NEUMIERAJ ! NEMÔŽEŠ LEN TAK UMRIEŤ ! POTREBUJEM SVOJ TESTOVACÍ SUBJEKT ! KEĎ UMRIEŠ TAK ŤA VLASTNORUČNE ZABIJEM ! POČUJEŠ MA ?!" Po týchto výkrikoch opäť napriahla ruku a buchla do zeme o niečo silnejšie. "Nemôžeš odísť... ešte som ti nesplatila dlh..." Zašepkala smutne na čo sa posadila do tureckého sedu vedľa Katherine a čakala, až začne reagovať na svet.
Sarah samotná sa nejakým spôsobom po niekoľkých sekundách stihla ukľudniť. Rýchlo otáčala hlavou so strany na stranu medzi všetkými prítomnými, ako keby nevedela kto sú a čo sa tu deje. V očiach mala stále svoj beštiálny pohľad no ten sa tiež behom nasledujúcich pár sekúnd zmenil na ľudský. "Oh Bože... čo som to spravila." Rukou sa pevne chytila za hlavu. Nevedela čo presne sa stalo no vedela, že sa niečo stalo. "Ľudia, prepáčte mi to. Asi som sa neovládla pri tej koncentrácií energie všade naokolo. Nepamätám sa na nič čo sa stalo ale zrejme... zrejme som sa premenila a besnila až do teraz...?" Spýtavo sa pozrela na Zennona no potom jej pohľad prešiel na Lucy, ktorá vyzerala že jej je všetko úplne jedno. "Ty si ma zachránila ?" Spýtala sa tázavo Lucy.


Naposledy upravil Lemonko dňa Po máj 23, 2016 2:35 am, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 287
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
10/100  (10/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Pi máj 20, 2016 12:15 am

Tá bolesť hlavy začínala byť naozaj neznesiteľná.. Ruky sa mi už triasli od toho ako silno som zovierala dlane, na čo som si pomaly začínala vytrhávať aj malinké pramienky vlasov. V tom to ale všetko začalo náhle ustupovať. Nechápala som čo sa stalo, ale bola som neskutočne vďačná za to, že to začalo ustupovať. Mierne som pootvorila oči aby som zistila, či už vidím, čo sa mi našťastie potvrdilo. V tom mi začalo odľahávať aj v ušiach, pri čom som začínala počuť naozaj hlasný krik Nomad, ktorá sedela hneď pri mne. Ruky som postupne uvoľnila a pootočila som hlavu na Nomad, v čom vrazila päsťou do zeme tesne vedľa mojej hlavy, čo ma dosť vyľakalo, keďže som myslela, že ide trafiť mňa a reflexívne som si zakryla hlavu. Keď som si ale uvedomila čo to vlastne kričala a následne po tom ešte dodala, zamračila som sa. "Are you f*cking nuts Nomad?!" Skríkla som po nej naštvane, na čo som sa pretočila na chrbát a posadila. "Vieš, že máš fakt silné hlasivky ty pako?" Povedala som jej zamračene, no keď som si všimla, ktorou rukou to vlastne udierala do zeme, zatla som päsť zase ja. "Neboj sa o mňa.. Neviem ako a ani prečo, ale ustúpilo to. Som rada, že už aj ty vyzeráš lepšie.. no ako sa to teda vezme, ale.. CHCEŠ SI TÚ RUKU ÚPLNE ODROVNAŤ?!" Spustila som ďalej prv mierne, ale následne na to som ju sprdla jak hada. "Pff.. ja ti to tak pracne ošetrujem a ty si to znova otvor!" Zavrčala som na ňu, no nakoniec som sa usmiala. Bola som rada, že je v poriadku. Utrela som si tú krv spopod nosa, ktorá mi tam ešte dodávala viac na smrade než samotný vzduch v Soule a skúsila som sa postaviť, no v ten moment sa mi podlomili nohy a padla som zase na riť. "Sh*t.. Prečo som tak slabá? Toľko krvi som zase stratiť nemohla." Prebehlo mi mysľou pri čom som pozrela na seba. Bola som celá zababraná od krvi a tá mláčka na zemi po mne tiež nebola zase tak malá ako sa zdala. "Dúfam, že to neurýchli proces a nechytím absťák a rapel zároveň." Mierne som sa zamračila, na čo som sa pousmiala opäť na Nomad a rozhliadla sa po miestnosti, keďže som si až teraz uvedomila, že vlastne nie sme vonku. Z vonku sa ozývali výstrely a rôzne hlasy, zatiaľ čo v tejto miestnosti bolo dosť zvláštne napätie. V tom sa ale ozvala Sarah, ktorá sa očividne tiež len teraz prebrala. Na jej otázku som len mierne podvihla ramená na náznak toho, že nemám ani len poňatia. "Konečne ale počujem a vidím normálne.. Je to normálne Nomad?" Spýtala som sa jej potichšie pri čom som na ňu prv ani len nepozrela. Po chvíli som až presunula pohľad na moment na Yagamiho a Zennona, na čo som prešla pohľadom ešte nejakého mladíka, ktorého som tu pred tým ani nevidela, Generála, Lucy a nakoniec som pohľadom zastavila zase na Nomad, na ktorú som teraz hľadela mierne ustarane. Nie teda preto, že by som sa bála o seba, ale bála som sa hlavne o ňu, keďže bola tiež kompletne celá od krvi, no očividne to ale niesla lepšie než ja. "Čo to ale bolo zač? Prečo to tak náhle prestalo?" Pýtala som sa seba, pri čom som hľadela ustarane na Nomad.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Krávasu

avatar

Počet príspevkov : 156
Join date : 20.11.2014

Charakter
Level:
1/0  (1/0)
xp:
50/100  (50/100)
Prekliatie:
5/100  (5/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Pi máj 20, 2016 6:21 pm

Keď som počul prvé slová Lucy myslel som si, že jej dám facku aby sa spamätala, no zdržal som sa, pretože som si uvedomil, že by to asi nemalo taký efekt ako by som chcel. Takže by si ma tu nechala len tak, hej? Spýtal som sa trošku podráždene, po čom som si vypočul jej ďalšiu vetu. Chvíľu som bol ticho a len som na ňu tupo pozeral. Keď si to všetko dám dohromady nepovedal by som, že je to niečo zlé. Vypadá to tak, že stroje proste vypovedali službu. Toto iba potvrdzuje to, čo som ti predtým povedal. Teraz si skôr obyčajný človek s trochu neobyčajným telom, potrebuješ si to asi len uvedomiť. Keby si bola stroj už dávno by si nefungovala. Tak teraz konečne zapoj ten svoj mozog a nahraď tie posrané programy svojimi vlastnými. To už určite dokážeš, no nie? Rukou som sa jej dotkol líca a palcom som jej po ňom prešiel. Keby si bola iba kus mäsa a technických volovín tak by si pravdepodobne nedokázala ani hovoriť. Teraz ma dobre počúvaj. Spomeň si na čas, kedy si bola dieťa. Aké to bolo? Keď si svet ešte nevidela taký, ako naozaj je, dokázala si sa tešiť z každej maličkosti... To všetko, čo ti vypadlo by ťa nemalo nijak obmedzovať. Necítiš sa predsa teraz viac ako človek? Musel som priznať, že som si toto všetko naozaj myslel. Lucy naozaj nebola stroj, bol to človek s dušou a mysľou, akurát len trochu iný človek. Nič to však nemenilo na fakte, že teraz je odkázaná jedine na svoju ľudskú stránku. Po tom, čo som ju nespočetne veľa krát videl ako keby nemala emócie som si teraz uvedomil, že to mohli byť iba hlúpe programy, ktoré potláčali jej vlastnú myseľ.
Náhle som sa však otočil, keď som počul Yagamiho slová. Uvidel som, ako sa temná aura v okolí pomaly vytráca, čo nespôsobilo úľavu len Nomad a Kitty ale aj mne. Vedel som, že to bude čím ďalej tým horšie a vedel som aj to, že pravdepodobne sa nebudem môcť zdržovať v Yagamiho blízkosti. Nad tým som sa však teraz nemohol pozastavovať. Ďakujem. Povedal som smerom na Yagamiho, aj keď s istou nechuťou, no úprimne. Až teraz by som mohol povedať, že má nejakú tú česť. V tú chvíľu som si aj uvedomil, že Yagami začal onu energiu prijímať do seba. Najprv som to nechápal, no po chvíli som si to začal uvedomovať. Energia, ktorá sa okolo nás nachádzala bola démonia, keďže som ju cítil inak, ako ostatné, ovplyvňovala ma, bola mi známa. No farba energie bola jasne červená, čo by malo znamenať, že je upírska. Celkom som tomuto fenoménu nechápal. Moje oči ma nikdy takto neklamali. Teraz som si však uvedomoval, že istá časť tejto energie musela byť naozaj upírska, keďže ju Yagami dokázal pohlcovať. V tom mi to ale došlo. Yagami... Lilith... podľa biblie je upír, čo je však v skutočnosti zač? Po tejto otázke mi Yagami oznámil, že skrátil život Sarah o niekoľko stoviek rokov. Vďaka tomuto som si vedel urobiť akú takú predstavu o dĺžke života. Dĺžka jej života mohla byť aj milión rokov. Teraz som už trochu chápal narážku Sarah na to, že sú prekliaty klan. V skutočnosti - prekliata bola iba ona, no vôbec si to neuvedomovala. Potom však pokračoval. Jeho ďalšia veta ma ale zaskočila. Počkaj... chceš mi povedať, že generál má niekoľko tisícok rokov? Veď je to človek, na vlastné oči som to videl... To nie je možné... Ako? A čo je tá skúška hriechov vlastne zač? To bola prvá myšlienka, ktorá mi prišla na um, no po chvíli mi došlo aj niečo ďalšie. Hriechy... Lilith by mala byť stelesnenie všetkých hriechov. Preto cítim tú energiu ako démonskú a preto ju vidím ako upírsku... Rozmýšlal som v podstate nahlas, no mohol to počuť len Yagami. Toto bolo jediné vysvetlenie, ku ktorému som prišiel. Potom mi však Yagami prezradil ďalšiu informáciu, informáciu, ktorá pre mňa bola asi jedna z najdôležitejších. Počkaj, počkaj... snažíš sa mi tu povedať, že je diktátor? A Diktátorka je generál? Ako? Ako je možné, že je to takto? O čo im vlastne ide? Ochrancovia... Ochrancovia čoho? A prečo idú proti sebe? Nechápem to. Yagami mi ale hneď dal ďalšieho chrobáka do hlavy a ja som si začal uvedomovať, že "odboj" je len krycí názov pre niečo iné. O čo mu teda ide? Všetko, čo Yagami hovoril do seba zapadalo. Mal, bohužiaľ, pravdu. V túto chvíľu ma ani moc netrápilo, ako to Yagami všetko mohol vedieť, no pripisoval som to predovšetkým Lucy. Prečo mi to všetko vlastne hovoríš? Ja sám s tým predsa nedokážem nič spraviť. A prečo by ťa malo zaujímať čokoľvek spojené s ľuďmi? Musel som sa ho spýtať. Nechápal som, prečo mi to hovorí. V tejto chvíli som nechápal už asi úplne nič. Dlhé roky som bojoval za Starý Soul s tým, že chránim ľudí a bojujem proti nepriateľom za dobro nás všetkých. Toto všetko sa teraz zrútilo. Mal som na rukách krv nie len "nepriateľov" ale aj svojich vlastných ľudí. Yagami mi však povedal ešte niečo. Brána do budúcnosti? Fakt, že niečo takéto existovalo ma vlastne ani neudivovalo. Skôr ma zaujímalo to, prečo by chceli ísť do budúcnosti. Ak žili v minulosti prečo by sa chceli dostať sem? Čo je tu pre nich také zaujímavé?
Po chvíľke sa dala dokopy už aj Nomad, ktorá hneď začala vrešťať po Kitty. Chvíľu som to iba mlčky pozoroval. Vedel som, že nemôžem na sebe dať poznať, že som sa dozvedel to, čo som sa dozvedel. Preto som sa snažil tváriť čo najnormálnejšie. Keď sa dala dokopy už aj Kitty začali sa na chvíľu hádať a ja som sa musel rukou chytiť za čelo. Spamätajte sa, teraz nie je čas na rečičky. Ak ste si ešte nevšimli, nevypadá to s nami dobre. Mali by sme sa čo najskôr dať do pohybu. V mojom tóne bolo počuť, že som bol značne podráždený. No nemohli sa mi čudovať, situácia, v ktorej sme sa nachádzali bola naozaj žalostná, nehovoriac o tom, že som sa dozvedel asi aj to, čo by som sa radšej nedozvedel. Vedel som, źe mi to bude určite brať spánok. Nakoniec aj Sarah, ktorá tu doteraz besnila bola už v normále. Vypočul som si jej slová a mlčky som k nej prišiel a jednu jej hneď vrazil. Nabudúce keď mi budeš chcieť odtrhnúť ruku tak z teba urobím ementál. Skríkol som jej do tváre, no po chvíli som sa pousmial. Ale som rád, že si sa aspoň konečne dala dokopy. Keď sa ale spýtala, či ju zachránila Lucy pozdvihol som obočie. Naozaj bola úplne mimo. No to bolo asi aj dobre, keby si pamätala, čo sa všetko stalo asi by sa to vysvetľovalo celkom zle.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Dawn de Diablo

avatar

Počet príspevkov : 10
Join date : 06.05.2016

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
1/100  (1/100)
Prekliatie:
0/100  (0/100)

OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   Ne máj 22, 2016 9:06 pm

Přešlápl si tak na místě. Byl zvědaví, jaký rok poví. Sám nechtěl typovat. Když uslyšel ten rok, jen si přikývl, jakoby to byla hotová věc a nijak ho to nepřekvapilo. "Ste let, plus mínus nějaký ten měsíc. To nebylo tak dlouho." Zamumlal si potichu a zase si tak přikývl sám pro sebe. "Kdyby nebylo té války, ten dům by se nezničil a let by neroztál....ale co kdyby po xx letech led nestačil a zemřel bych tam?....Ne to by se nestalo." Pokračoval ve svém mumlání. Pak se vrátil zpátky do reality a utichl. Na chvilku se ztratil ve svých vlastních myšlenkách a zvedl k němu pohled. "Válka, prohra, nová část. Zajisté, rozumím." Pověděl jen a pak se též rozhlédl. "To asi nikdo, ale dávám tomu chvíli...každá věc má řešení a následně se to dá využít i ve prospěch." Pověděl zcela klidně. "Jo, to je tak asi vše, generále." Pověděl, ale neznělo to s respektem jako od vojáka, prostě klasické oslovení, nic víc. "Na zbytek si přijdu sám a nebo třeba." Pověděla tiše a rozhlédl se po okolí. "Se to dozvím z jiné hlavy." Pověděl klidně a otočil se na patě a udělal několik kroků. Rozhlédl se tak zase po tom okolí. Bylo vidět, že se všichni znají. Jen je prohlížel, ale nikoho z nich neoslovoval. "Sto let...mmmm, čekal jsem, že změna bude lepší v budoucnosti." Pověděl jen tiše a všiml si dvou dívek. Projel si rukou po brašně. Udělal pár kroků vpřed a zastavil se. Lehce se ohlédl, jelikož to mrtvé tělo, co před chvilkou nesl, ožilo. Dal hlavu do strany. "Zajímavé....potom budu chtít trošku krve, s tím by se dalo dělat věcí." Pověděl si jen a usmál se tak pro sebe. Slyšel i její otázku. Jen se na ni znova krátce podíval a zase začal zkoumat lidi v této místnosti. Sledoval jejich pohyby, jejich chování...chtěl je prozkoumat co nejvíce a až poté začne jednat. "Zajímalo by mě, či je ta plynová maska důležitá, nebo je to jen na ozdobu." Pověděl si tiše a pohlédl k dívce, která ji ze sebe předtím strhla, ale nedíval se na ni stále, nýbrž stále tak tikal k pohledem od jednoho k druhému.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Sídlo Vodcu   

Návrat hore Goto down
 
Sídlo Vodcu
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 6 z 6Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
osiris :: Starý Soul-
Prejdi na: