osiris
 
DomovDomov  CalendarCalendar  FAQFAQ  HľadaťHľadať  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  RegistráciaRegistrácia  PrihláseniePrihlásenie  
“I don't want to die without any scars.” - Osiris

Share | 
 

 Cesta do Soulu - Katherine

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : 1, 2  Next
AutorSpráva
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Cesta do Soulu - Katherine   Ne január 18, 2015 5:49 pm

Katherine nastúpila do ponorky spoločne s Nomad. Ponorka sa zdala byť plná ľudí ktorý splašene pobehovali hore a zasa dole akoby niečo hľadali alebo pre niečím utekali. Vzhľadom na početné zranenia ktoré Nomad utrpela nemala čas na zisťovanie problému s ponorkou no ku Katherine pribehol jede člen posádky ktorý ju varoval pred prichádzajúcim nebezpečním a partiou mužov ktorú stretla pred ponorkou ktorá sa chystala na niečo no muž ktorý Katherine predal správu nevedel čo to malo byť. Katherine mohla v ponorke nájsť veľké množstvo chodieb, dverí, dve kuchyne, niekoľko sprchových miestností, hlavný mostík a mnoho iných kajút ktoré sa všade po ponorke nachádzali. Ako prvé však pre ňu bolo dôležité nájsť svoju kajutu kde by sa mohla poriadne zohriať.

Cieľ misie: Dostať sa do starého Soulu
Skryté udalosti: Ano
Skúseností za splnenie misie: 10xp
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 268
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
85/100  (85/100)

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Ne január 18, 2015 7:42 pm

V moment ako sme nastúpili do ponorky som za nami zavrela a pozrela sa pred seba. Všetci pobehovali ako keby niekde horelo, no Nomad to o nič moc viac netrápilo ako mňa. Každá sme mali teraz svoje starosti a potrebovali sme sa o ne postarať skôr, než sa nám obom zhorší zdravotný stav. Nomad šla trošku napred, na čo ku mne pribehol nejaký chlapík, zrejme člen posádky a varoval ma pred nebezpečím a nejakou partou mužov. Očividne to boli tí, ktorých Nomad poriadne vystrašila, jedného zabila a ja som sa s jedným z nich vykúpala v krásne ľadovej vode, pri čom som z neho spravila skoro impotenta. Nevedel ale o čo im ide, čo nebola zrovna moc pozitívna správa, keďže som netušila ani kde boli a ani jedna z nás nebola v stave s nimi bojovať. Keď ten muž utiekol a konečne ma nechal sa porozhliadnuť trochu po ponorke, bolo mi jasné, že bez schopností tu budeme len zbytočne blúdiť. Našťastie ja som nemala problém zrovna s týmto, keďže moje schopnosti boli jaksi od prírody už prispôsobené na infiltráciu a dalo by sa povedať aj pátranie. Nemrhala som ale časom a rýchlo som sa vybrala za Nomad do kajuty, kde som nás poriadne zavrela aby nám tam len tak niekto nevtrhol a rozopla som si z fleku mikinu Nomad, ktorú som mala na sebe. Podišla som k jednej posteli kde som ju položila, na čo som bola Nomad otočená chrbtom a dala som si dole ten studený premočený top. Hodila som ho na posteľ a obliekla som si mikinu Nomad, ktorú som si zapla len trochu nad hruď aby mi môj hrudník nešiel vidieť. Posadila som sa ešte na posteľ a vyzula som si topánky aj ponožky, ktoré boli tiež kompletne premočené a uložila som ich vedľa topánok nech sa trošku usušia. "To by bola asi sakra pes náhoda, kebyže tu nájdem nejaké oblečenie, čo by mi dokonca sadlo čo?" Preletelo mi hlavou popri tom ako som preskúmavala pohľadom kajutu. Pohľad mi zastal na jednej skrinke, kde by mohlo byť teoreticky aj nejaké oblečenie. Keď som k nej prišla a otvorila som ju, našla som tam námornícku uniformu. "Bingo." Pousmiala som sa od ucha k uchu a vybrala som si odtiaľ nohavice. Svoje som si zobliekla a dala si tie námornícke, no menší problém bol v tom, že to rozhodne moja veľkosť nebola, takže mi ani trochu nedržali. "Ach jaj, to tu nemáte v námorníctve ženy, alebo ja mám len také blbé šťastie?" Spýtala som sa Nomad, ktorej som bola momentálne opäť chrbtom, no keď som sa doobliekala, otočila som sa na ňu a položila si nohavice tiež na posteľ ku topu, nech sa trochu sušia. Cítila som sa už o dosť príjemnejšie, keďže skoro všetky mokré veci som mala zo seba dole až na spodné prádlo, ale to nebol taký problém. Nijako som sa ani moc nestarala o to, že tu bola Nomad, keďže predsa len bola dievča, i keď dosť nevyspytateľné a trochu úchylné, no stále bola môj druh. "Ako moc zle si na tom Nomad?" Spýtala som sa jej, na čo som si tie nohavice utiahla tým opaskom najviac ako to šlo, no aj tak mi trochu padali. Jediná vec čo ich ako tak držala boli moje boky, no pri prudšom zatiahnutí by mi asi aj tak zase spadli, plus som mala čo robiť aby som sa o ne nezabila, tak som si spodky nohavíc vyhrnula tak, aby som mohla aspoň v poriadku chodiť a nepadali mi naspäť. Keď so si prehliadla ranu Nomad, malo to rozhodne ďaleko od "bytia v pohode". Oblečenie mala doslova priškvarené na sebe. "Sakra s týmto si ťažko poradíš bez doktora, alebo aspoň lekárničky." Dodala som, pri čom som len sledovala Nomad, či nemá nejaký nápad ako si to ošetriť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Ne január 18, 2015 10:28 pm

Nomad bola celý čas ľavou rukou opretá o stenu pričom sa snažila zhlboka dýchať. Šok zo zimy a výbuchu zrejme úplne ustál čo znamenalo len to, že sa prudká bolesť vrátila do ruky a hrude. Keď však Katherine prišla do kajuty tak sa trocha odrazila od steny a snažila sa predstierať, že je všetko v poriadku. Pozorne pozorovala ako sa začala prezliekať pričom len skúmavo hľadela na jej chrbát. Keď bolo všetko hotovo tak sa Katherine spýtala či niesu náhodou aj nejaké námorníčky načo sa musela pousmiať. "Samozrejme, že máme námorníčky. Bohužiaľ je ich naozaj málo a väčšinou bývajú terčom znásilnení takže po kratšej dobe odchádzajú zo služby a buď spáchajú sebevraždu alebo nadobro odídu zo Soulu do nejakého Bohom zabudnutého mesta." Po týchto slovách si jednoducho sadla na stoličku a nahlas si povzdychla. "Je to v pohode Katherine. Také malé poranenie ešte nikoho nezabilo nie ?" Keď sa však jej pohľad uprel na celú pravú ruku ihneď jej prešlo mysľou, že toto nebude len malé jednoduché poranenie. Dlhé tričko ktoré mala pod mikinou ktorá nejakým zázrakom prežila výbuch bez väčších škôd bolo doslova priškvarené na Nomadinej ruke kde tvorilo nechutnú čiernu vrstvu zapáchajúcej spálenej kože zmiešanej s tričkom. "Lekárnička ... tá by sa mi hodila. Skús nejakú pohľadať." Jej pohľad sa opäť stočil na Katherine. Bolo jasne vidieť jej prosebný výraz ktorý naznačoval, že príde niečo naozaj zlé. "Keď tú lekárničku nájdeš tak z nej vytiahni dezinfekciu a nejaké obväzy. Asi budem potrebovať všetky ktoré tam budú." Akonáhle toto dopovedala v rýchlosti schmatla koniec trička ktorý bol priškvarený k jej zápästiu a neuveriteľnou silou šklbla aby to zo seba dostala. Podarilo sa. Tričko sa oddelilo od Nomadinej ruky ako keby tam bolo len tak priložené. Spoločne s tričkom si však Nomad vtrhla aj kožu ktorá bola spojená s tričkom. Nával neuveriteľnej bolesti spôsobil to, že Nomad zahučala z plných pľúc až do takej miery, že jej doslova na moment odišli hlasivky. Rukáv ihneď pustila a pravú ruku si pritlačila k telu najviac ako to šlo. Roztrhnutá časť oblečenia sa dokonale zviezla k Nomad mierne jej vyzliekla pravú časť tela vzhľadom na to, že si roztrhla tričko od zápästia až ku krku. Keď sa konečne krik zmenil na bolestné syčanie bolo jasne vidieť ako sa jj z úst začalo valiť veľké množstvo slín. Ľavú ruku inštinktívne natiahla smerom na Katherine no tá bola od nej na druhej strane izby takže na ňu nedokázala vôbec dosiahnuť. "Ka...therine ... pro...sím ..." Nomadin bolestný pohľad bol teraz ešte horší ako keď ju jej vlastné dvojča strelilo priamo do hrude alebo keď jej vybuchla bomba doslova pri ruke. Miestami sa kolísala zo strany na stranu čo mohlo značiť to, že sa chystá čoskoro omdlieť od bolesti.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 268
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
85/100  (85/100)

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Ne január 18, 2015 11:05 pm

Chvíľku som na ňu len zarazene pozerala ako spomenula to o tých námorníčkach. Radšej som len nasucho prehltla a nahodila som veľmi zvláštny výraz, ktorý bol niečo medzi údivom, strachom a smiechom. Keď to Nomad dopovedala, sadla si na stoličku a nahlas si povzdychla. Na tú jej poznámku som zdvihla jedno obočie, pri čom som nahodila aj veľmi udivený pohľad, ktorý jej isto došiel aj keď mi nevidela do očí. Pri pohľade na jej ruku mi bolo nad slnko jasné, že ju to musí pekelne bolieť. Hneď ako povedala, že by sa jej nejak hodila, tak som sa ju vybrala aj hľadať. Keď som na ňu ale mrkla očkom, jej doslova prosebný výraz ma začínal desiť. "Nomad neblázni.." Prelietlo mi mysľou keď povedala, že bude potrebovať zrejme všetky obväzy. V moment čo to ale dopovedala schmatla to tričko a strhla ho okamžite zo seba. Podarilo sa jej to, ale ten krik a bolesť čo potom nastala musela prebudiť aj mŕtvolu k životu. Našťastie lekárnička bola hneď vedľa skrine s oblečením v menšej skrinke, tak som ju okamžite vzala a pribehla som k Nomad, ktorú tá bolesť už úplne ochromila a začínala strácať vedomie. Jej prosba bola už tak moc bolestná na pohľad, takže som jednoducho musela začať konať nech to vyzeralo akokoľvek hrozne. Tá rana bola nanešťastie po celej ruke, takže mi bolo jasné, že pokiaľ by som jej na to naliala ešte dezinfekciu, upadla by úplne do bezvedomia. "Toľkú bolesť jej telo proste nemôže vydržať." Preletelo mi hlavou, na čo som hneď otvorila lekárničku a prezrela som jej obsah. Bolo tam niekoľko obväzov a zrejme dezinfekcia. "Vydrž Nomad." Šepla som, pri čom som ju chytila pod kolená a za chrbát, na čo som ju pevne chytila na mieste kde má rebrá a položila som ju na druhú posteľ tak, aby mala tú poranenú ruku smerom ku mne a mohla som jej ju vydezinfikovať ak keybže to nevydrží, nech nespadne na zem a nebodaj náhodou ešte na tú ruku. Nomad bola ľahšia než ja, takže mi to nerobilo až také problémy. Prisunula som si k sebe lekárničku a vzala som do ruky tú dezinfekciu. Otvorila som viečko a prichytila som jej druhou rukou tú jej zranenú. "Toto bude veľmi bolieť Nomad. Priprav sa." Varovala som ju, na čo som jej po menšom prúde začala liať od spodku až po vrch tú dezinfekciu. Nomad mi skoro vrazila ako moc sebou trhla od bolesti, na čo nasledoval ďalší veľmi bolestný krik. "Vydrž to Nomad. Už to bude." Povedala som jej dosť ustarostene, na čo som jej chytila dlaň, ktorú ako jedinú nemala spálenú nech sa mi tak necuká a rýchlo som jej to naliala až po rameno. Dala som si pozor aby som nevynechala nič a aby to mala poriadne vydezinfikované. "Hotovo, ešte ti to obviažem, tak prosím vydrž." Šepla som jej a prázdnu fľaštičku som položila vedľa seba, na čo som si položila k sebe aj všetky obväzy a začala chvíľku som ešte počkala nech sa jej ruka upokojí a až potom som jej to začala veľmi opatrne bandážovať. "To dievča má fakt čo do seba. Ako to mohla vydržať celú tú dobu?" Vravela som si v mysli, pri čom som ju sem tam skontrolovala ako sa drží a či to vôbec ešte zvládne, ale nevyzeralo, že by to vydržala a nestratila vedomie.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Ne január 18, 2015 11:30 pm

Nomad sa v jednoduchosti nechala preniesť na posteľ pričom len sem-tam pootvorila oči aby mohla vidieť Katherininu tvár. "Vieš ... tak...to vyzeráš ako ..." Než to však stihla dopovedať Katherine jej na ruku naliala dezinfekciu po čom Nomad znova bolestne zakričala a skoro aj vrazila Katherine päsťou do tváre. Na šťastie minula. Keď jej Katherine povedala, že to už bude tak pevne zatla zuby a snažila sa to vydržať. Akonáhle začula, že je to hotovo tak otvorila ústa a hlasne si povzdychla ako keby prežila to najhoršie čo kedy mohla. Ihneď uvoľnila všetky svaly a na okamih prestala až dýchať. Chvíľu nato jej Katherine začala obväzovať ruku čo prinútilo Nomad opäť pootvoriť oči. "..anjel..." Dopovedala to čo predtým začala a spokojne si oddýchla a pousmiala sa. "Teraz to bude konečne o niečo lepšie ... vďaka tebe." Ľavou rukou si utrela pot s čela ktorý jej začal tiecť už keď si strhla tričko z pravej ruky no nemala čas to spraviť predtým. Po tom ako si otrela pot tak si dotrhala aj zvyšok trička a pohodila ho bokom. "Toto ... už nikdy vidieť nechcem." Oznámila smerom na Katherine mierne podráždene ignorujúc fakt, že to čo zo seba strhla bolo to posledné čo mala. Vzhľadom na to čo ale predviedla predtým už bolo takéto správanie viac-menej úplne normálne. "A myslím si, že ti tá moja mikina a tie nohavice celkom seknú aj keď sú mužské." Dodala ešte k tomu čo hovorila predtým. Keď si bola istá, že to už bude fajn tak sa snažila posadiť no bolesť jej to nedovolila a nakoniec zostala opäť ležať v posteli. "Asi by som mala ostať ležať nejakú dobu vzhľadom na to, že som skoro omdlela, že ?" Bolo to až zvláštne ale Nomad aj napriek tomu všetkému dokázala všetku tú bolesť nakoniec vydržať a ostať pri sebe. "Ale teraz vážne. Nabudúce si zo sebou vezmem zbraň a radšej si vystrelím mozog než toto podstupovať znova."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 268
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
85/100  (85/100)

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Po január 19, 2015 12:15 am

Netrvalo to dlho a postupne som jej doobväzovala ruku. To čo dopovedala ma vážne milo zahrialo u srdca, čo dokazoval aj môj veľmi milý úsmev. "No.. nie je to veľmi profesionálne, ale nie som žiadna sestrička, takže nič extra po mne čakať nemôžeš." Skonštatovala som s úsmevom. "Ale musím povedať, že toho znesieš neskutočne veľa. Máš môj obdiv v tomto." Povedala som s celkom veľkou úctou a pousmiala som sa nad jej poznámkou. Bola som rada, že som jej mohla pomôcť, keď už mi zachránila prdel hneď niekoľko krát od kedy sme sa prvý krát spoznali, čo nie je ani tak dlho. Trochu som sa zarazila keď som ju videla ako si zo seba strháva tričko, no pri nej som si na takéto veci začínala zvykať a pripadalo to už úplne normálne. "Ty fakt nemáš zábrany čo?" Povzdychla som si, na čo ma jej lichotka opäť donútila sa trochu začervenať, no bolo to len na chvíľku. "Tak vydrž moment." Šepla som, pri čom som jej dvoma prstami spravila ako keby tri kroky po bruchu a s úsmevom som sa postavila, na čo som prešla k druhej posteli, kde som mala tričko a rozopla som si mikinu. Tú som si dala zo seba dole a obliekla som si zase ten svoj vlhký top. Trochu ma zamrazilo ako som si ho dala, ale hold, že to bola Nomad, jej som tu mikinu chcela vrátiť. Otočila som sa zase na päte a prišla som k nej aj s tou mikinou, ktorú som na ňu opatrne položila nech tam aspoň neleží takto naľahko. "A tie nohavice sú fakt strašné. Cítila som sa celkovo nejako moc oblečená." Dodala som ironicky, na čo som sa trochu zasmiala. Kývla som súhlasne na to aby ostala ležať a natiahla som sa. V ten moment mi ale skoro spadli nohavice, ktoré som len tak tak zachytila. "Tak a dosť! Mokré nemokré, toto sa nedá nosiť.." Zamračila som sa a prešla som opäť k druhej posteli, na ktorej som mala veci a začala som sa prezliekať. "Tak to ani neskúšaj. Nie dokiaľ budem živá a dýchať." Povedala som výhražne a nahodila som si na seba nohavice. "Hmm, mala by som sa asi porozhliadnuť naokolo či je tu vlastne pre teba bezpečne čo? Predsa len jeden týpek si ma zastavil celý vystrašený a spomínal zrejme tú bandu, ktorá má zo sebou skoro mrzáka a jednu mŕtvolu na konte." Poškriabala som sa na hlave a postavila som sa, pri čom som použila rovno jednu z mojich schopností. Oči sa mi sfarbili na krvavo-červené, ktoré vyzerali skoro totožne s tými čo mala Nomad a rozhliadla som sa navôkol seba. "Tak tu teda vydrž, odpočívaj a ja to tu checknem okej?" Okuliare som si trochu zosunula z nosa a mrkla som na ňu, čím som jej dala v podstate príležitosť si omrknúť jednu z mojich schopností, no stále netušila čo to vlastne robí. "Okej.. tak vravela som, že panikáril? Všetci tu behajú ako splašené zveri. Čo sa to tu deje?" Zarazila som sa trochu. "Hmm, neviem teraz či ostať radšej pri Nomad, alebo sa rozdeliť.. Ale pokiaľ by ju niekto prepadol, ona by sa len tak neubránila a kebyže chytia mňa, neviem ako by ma Nomad dokázala nájsť, ale vyzerá to tak, že mi schopnosti už zase fungujú." Povzdychla som si spokojne nad svojím myšlienkovým pochodom a pozrela som opäť na Nomad či k tomu nemá čo povedať.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Po január 19, 2015 9:48 pm

"Nečakám po tebe nič extra neboj. To ty si tu tá ktorá by mala byť zranená a ja tou ktorá ťa bude ošetrovať a starať sa o teba." Oznámila celkom pobavene smerom na Katherine. Jej slová o tom ako ju neskutočne obdivuje vzhľadom na to koľko bolesti prežila a ostala pri sebe. "Keď pociťuješ bolesť deň čo deň tak sa to pre teba stane rutinou." Prsty ktoré jej prešli po bruchu boli neuveriteľne studené a šteklili ju takže sa v jednoduchosti trocha zavrtela a spravila výhražné zavrčanie ako varovanie na prichádzajúci útok pri opakovanom úkone. "Samozrejme, že mám zábrany. Ty si ale žena takže mi to nevadí." Vysvetlila jej jednoducho. Na moment ešte privrela oči aby si jej viečka oddýchli no to netrvalo moc dlho. Náhle na nej pristala jej vlastná mikina čoho sa naozaj zľakla no len otvorila oči aby skontrolovala či bude žiť alebo nie. Na jej poznámky o oblečení a celkovom nepohodlí však už nijak nereagovala a len pozorovala ako sa prezlieka. Ako náhle začula, že by sa Katherine mala porozhliadnuť po okolí či je to pre ňu bezpečné celkom naštvane zvraštila čelo a odkašľala si. "Keď pôjdeš sama tak si vezmi pištoľ. Bude to pre teba omnoho bezpečnejšie vzhľadom na to, že nevieš kde sa momentálne tí muži nachádzajú a kto všetko je ešte na palube s nimi." Ľavou rukou namierila na stôl kde bola položená jej pištoľ ktorá mala vedľa položený zásobník s troma nábojmi. Ktherinine krvavo červené oči Nomad celkom zaujali čo dávala najavo aj celkovým vyvalením tých svojich. "Katherine ... ty si tiež napadnutá ruionosou ?" Spýtala sa naozaj prekvapene i keď tomu nechcela tak nejak veriť. Veď Katherine žila mimo Soulu keď to všetko vypuklo takže nebolo možné aby bola jedným z pokusov ako napríklad Nomad. "Kľudne bež Katherine. Ja si potrebujem odpočinúť. Pokiaľ sem niekto príde tak sa postarám o to aby dostal slušnú dávku prúdom ... na to nikto nezabudne, ver mi."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 268
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
85/100  (85/100)

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Po január 19, 2015 10:23 pm

Pri jej poznámke o ošetrovaní som sa musela pre seba usmiať. "No vidíš, ale pri mne ako vždy stojí šťastena, takže som zo všetkého vyviazla len s drobnosťami ako bude zrejme silná chrípka." Povzdychla som si, no stále to bolo s úsmevom. To čo povedala ale trochu neskôr ma zarazilo. "Deň čo deň?" Ozvalo sa mi v hlave, no nevyslovila som to nahlas aj keď som chcela. Prišlo mi to zatiaľ trochu moc osobné a momentálne docela nevhodné. Pri jej poznámke ale o tom, že má nakoniec zábrany, len ja som žena a pri mne jej to nevadí som len prekvapene nadvihla jedno obočie. "Ookej teda." Odpovedala som pokojne, pri čom som sa snažila nájsť aspoň niekoho, kto vyzeral byť aspoň trochu v kľude, no moc sa mi to nedarilo. Keď Nomad ukázala na jej zbraň, trochu som zneistela. "Ehmm.. Neviem či mi bude moc platná, keďže ja a zbrane nejdeme moc dokopy."  Šepla som, čím som sa jej snažila mierne naznačiť, že neviem strieľať, no pri jej otázke či mám ruionosou som sa opätovne zarazila. "Ruio... čo?" Zopakovala som nechápavo, keďže som taký názov v živote nepočula. "Eh.. pokiaľ myslíš moje oči, tak netuším prečo sa to deje, ale vždy mi sčervenajú keď použijem jednu z mojich schopností." Dodala som zamyslene, pri čom som si dala na moment dole okuliare aby mi mohla vidieť poriadne do očí. "Je tomu tak už od kedy som v sebe objavila túto schopnosť. Tiež ma to prv vydesilo, ale aj tak nosím nonstop okuliare, takže to aj tak nikto nevidí." Pousmiala som sa, na čo som si nasadila okuliare späť na nos. "A to je len tá najmenej divná schopnosť." Preletelo mi ten moment ešte hlavou, vzhľadom na to, že moja druhá schopnosť bola metamorfóza a tretia prechádzanie cez živé aj neživé predmety. Kývla som súhlasne teda na to, že to pôjdem omrknúť a ona si zatiaľ odpočinie. Chvíku som váhala nad tým či si tú zbraň vezmem alebo nie, ale nakoniec som si ju vzala, na druhý pokus som tam až dala správne zásobník a vyšla som z kajuty. Skúsila som si nájsť nejaký záchytný bod, kde by som sa mohla vydať. Po menšom prieskume som nenašla nič čudné až na jednu jedinú osobu v miestnosti asi pätnásť metrov odo mňa. Nebolo by na nej nič zvláštne, keby práve v túto chvíľu len nesedela na mieste a pokojne nejedla, keď ostatný panikária. "Čo to.." Ani som nedopovedala a zbraň som si zastrčila do púzdra, ktoré som mala pripevnené na zadnej strane nohavíc, na čo som sa vybrala tým smerom. Chodbami behala vystrašená posádka, pri čom sa mi ani jedného nepodarilo zastaviť aby mi povedal čo sa to vlastne deje až dokiaľ som nedošla do onej miestnosti. Vyzeralo to ako jedáleň v ktorej sedela aj daná pokojná osoba. Ako som si ju tak prezrela, vyzerala, že by mohla vedieť čo sa to tu vlastne deje. "Je najaká až moc pokojná." Šepla som si v mysli, na čo som si len odkašľala, aby som upútala jej pozornosť keď som prichádzala bližšie a zastavila som sa asi dva metre od nej. "Očividne nie každý tu má "nahnáno" ako tak pozerám." Povedala som jej pokojne, na čo som deaktivovala svoju schopnosť, keďže som ju už ďalej nepotrebovala aspoň zatiaľ a čakala som na jej reakciu. Bola som pripravená pokiaľ by sa niečo zomlelo, no nechcela som nič unáhliť, len som bola opatrná a držala si odstup.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Ut január 20, 2015 8:08 pm

Nomad sa na Katherininu vetu o šťastene len zatvárila naozaj kyslo. "Aby ťa tá šťastena raz neopustila a nenechala ťa prežiť krásny život na palube ponorky plnej mužov v nálade a obmedzeným množstvom jedla." Oznámila jej mierne vyvedene z miery. Keď nevedela povedať názov ruionosy len si povzdychla a mávla nad tým rukou. "To nič Katherine. Raz ti poviem čo to je." Po tejto vede sa jej otočila chrbtom a stočila sa do menšieho klbka pričom mala pravú ruku stále vystrčenú aby si na ňu netlačila. Chvíľu nato ako odišla sa Nomad podarilo aspoň na moment zaspať.

Keď prišla tesne k žene ktorá s kľudom jedla nestalo sa nič závažné tak sa prihovorila. Žena len neprítomne zazrela na Katherine, povzdychla si a vložila si do úst menšie sústo kuraťa ktoré zajedla ryžou. Akonáhle toto sústo dožula a prehltla konečne prejavila nejaké známky vedomia toho, že tu je aj niekto iný než ona. "Mám snáď začať pobehovať len tak naokolo a hľadať pomoc u niekoho kto mi pomôcť nedokáže ?" Spýtala sa v jednoduchosti. Do ruky vzala nôž a naozaj veľmi pomaly začala krájať ďalšiu časť kuraťa. "Naozaj si nemyslím, že je čoho sa obávať." Dodala celkom ľahostajne. Keď bola časť kuraťa dokrájaná rukou naznačila aby si Katherine prisadla pred ňu. Zrejme nemala rada keď sa na ňu niekto pozeral pri jedle, ešte k tomu z výšky. "Ty ale tiež nevyzeráš nejak vystrašene." Krátke a stručné vety. Táto žena sa zdala byť buďto znudená alebo je jej naozaj jedno čo sa všade naokolo deje. Jednoducho bola spokojná tak ako to bolo aj s tým, že ju ostatný ignorovali a ona sa mohla v kľude najesť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 268
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
85/100  (85/100)

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Ut január 20, 2015 8:25 pm

Na jej otázku som len mierne podvihla ramená a s menším úsmevom som si vydýchla. Keď mi naznačila aby som si prisadla chvíľku som váhala, no nevyzerala, že by ma chcela len tak od pohľadu zabiť, tak som si k nej nakoniec prisadla. Na jej poznámku o tom, že tiež nevyzerám moc vystrašene som prv nereagovala, keďže som si ju prezerala, no po chvíľke som sa ozvala. "Možno by som aj bola kebyže viem čo sa to tu vlastne deje. Jediné čo viem je to, že tu je zrejme tá banda ktorej sme trochu nakopli prdel a to je tak všetko. Nikto mi nebol v stave povedať prečo všetci takto panikária, no ty aspoň trochu vyzeráš pri zmysloch, tak som dúfala, že by si mi na to vedela odpovedať." Spustila som náhle. Neboli to tak jednoduché vety ako hovorila ona, vzhľadom na to, že ja som bol sem tam trochu výrečný človek hlave keď moja zvedavosť bola doslova neukojená. "Radšej sa o Nomad zmieňovať nebudem." Kývla som na to súhlasne v mysli, no trochu som sa zarazila, keďže až teraz mi došlo, že som vlastne povedala "sme", no dúfala som, že to nejako prepočuje a nebude sa na to vypytovať. Stále ma ale udivovalo, že tam proste len tak sedela a jedla, pri čom totálne ignorovala svoje okolie. "Dúfam, že nie je s nimi.. lebo keď hej, tú zbraň budem potrebovať asi skôr než som si myslela." Vŕtalo mi hlavou, pri čom som sa lakťami oprela o stôl, na čo som si len prsty preplietla a oprela som sa o ne, no nezovrela som ich v päsť, čím som si vytvorila ako keby podložku pod bradu a čakala som na jej odpoveď. Nečakala som nič svetoborného, kedže jej otázky a odpovede boli dosť strohé, na čo znela aj dosť nezaujato.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   St január 21, 2015 7:44 pm

Žena pokľudne vložila do úst ďalší kus jedla zatiaľ čo sa Katherine odvážila si prisadnúť a spustiť ako sa vlastne dostala na ponorku a ako všetci zbesilo pobehovali. "Kde je teda tvoj priateľ keď ty si tu ? Je celkom nebezpečné chodiť po týchto chodbách špeciálne keď si žena." Oznámila jej po tom čo prehltla. Nad tou všetkou panikou sa nijak nepozastavovala ale keď Katherine povedala, že ako jediná vyzerá byť pri zmysloch tak jej trocha zabehlo. Nijak sa k tomu však nevyjadrovala a len z si z vrecka vytiahla kapesník ktorým si utrela ústa. "Pobehujú tu nakazený, plno nakazených." Vyšlo z nej znova pokľudným tónom. Uvedomenie samotného faktu, že v ponorke sú nakazený bolo zvláštne samo o sebe už vzhľadom na to, že sa sem vlastne nemali ani ako dostať. Žena tak nejak tušila, že by sa na to Katherine mohla spýtať a tak radšej vopred pretočila pohľadom. "Táto ponorka je vlastne plávajúce laboratórium plné rôznych vecí ktoré iste nepoznáš." Rukou sa načiahla k poháru vody z ktorého sa napila a opäť ho položila na svoje miesto. Keby sa Katherine lepšie zahľadela na onu ženu (ako isto spravila) mohla vidieť dlhé tmavohnedé vlasy ktoré doslova šúchali zem keď sedela. Jej hnedo-zelené oči vyzerali celkom normálne až na ten fakt, že mali zvláštny skoro až beštiálny odlesk. Oblečenie ktoré na sebe mala bolo jasne vojenské tak aby splývalo s prírodou v Soule a jeho okolí. Od zápästia sa jej po oboch rukách ťahali rukavice pričom na ľavej ruke mala medzi lakťom a ramenom pásku zo znakom vlka na nej. Spodná časť oblečenie boli len jednoduché hnedé kraťase ktoré držal prostý na pevno obviazaný opasok. "O tých ľuďoch o ktorých si hovorila. Sú na hlavnom mostíku ktorý obsadili. Bez použitia sily sa tam nedostaneš a neprevezmeš ponorku späť. A mimo iné ..." Letmo ukazováčikom namierila na dvere ktoré boli za Katherine takže to nemohla vidieť. Spoza dverí vyšla osoba ktorá mala kompletne zakrvavené telo. Chvíľu to vyzeralo, že sa muž zvezie na zem a umrie no miesto toho zahučal chrapľavým hlasom a rozbehol sa priamo na Katherine. "Nakazený ..." Povedala nezainteresovane.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 268
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
85/100  (85/100)

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   St január 21, 2015 8:28 pm

"Shit.." Prebleslo mi hlavou v moment čo zareagovala na moju menšiu chybku, kde som sa prekecla. To čo ale dodala mi potvrdilo presne to čo mi spomínala Nomad. Smutne som si nad tým povzdychla a pozrela som sa opäť na ňu v moment čo jej zabehlo. "Toto mesto je fakt divné." Dodala som potichu a vypočula som si čo mala na srdci ďalej. To čo z nej ale vypadlo potom ma doslova rozosmialo. "Áno.. a ešte by to chcelo upírov a vlkodlakov a máme rovno apokalypsu." Dodala som ironicky, z čoho si isto musela odvodiť, že rozhodne nie som miestna. "To je blbosť.. nijakých zombie-like ľudí som tu nevidela. Všetci mi prišli dosť živý, vzhľadom na to ako moc sa báli o svoj život." Začalo mi vŕtať hlavou. Jej pretočenie očí mi neuniklo, ale nemohla mi mať za zlé, že som jej niečo také nežrala. Ako spomenula, že táto ponorka je vlastne laboratórium, opätovne som si povzdychla. "Okej.." Šepla som rezignovane, pri čom som si ju prezrela. Mala fakt nádherné dlhé vlasy a ako som si prehliadla jej veci, zaujala ma jej páska ktorú mala na ramene zo znakom vlka. Pôsobila docela vojensky, no na armádu mi prišla až možno trochu moc pekná. Jej pohľad bol až moc pokojný s čoho mi trochu behal mráz po chrbte. Keď ale spomenula tú skupinu, postavila som sa, na čo som trochu silnejšie položila ruky na stôl a zamračila som sa. "To mi nevadí. Niečo mi dlžia.." Sykla som znechutene, na čo som si ale všimla jej ukazováčiku a pozrela som tým smerom kam ním ukazovala. Na prvý pohľad tam nebolo nič neobyčajné, no keď som si tú osobu prezrela pozornejšie, neušlo mi, že bol kompletne celý od krvi a doslova vyzeral na umretie. Bohužiaľ ale neumrel, len zahučal chripľavým hlasom smerom na nás a rozbehol sa po mne. "Nakazený? Toto?!" Spýtala som sa udivene, na čo som sa len otočila oproti nemu a zatla som päsť. "Toto je už fakt dosť na hlavu.." Preletelo mi v ten moment hlavou, na čo som len vyskočila a celou silou som mu kopla do hlavy. Pokojne som opäť pristála na nohy ako keby sa nič nestalo a otočila som sa opäť na ňu. "Vďaka.. eh.. Ako ti môžem hovoriť? Ja som Katherine." Predstavila som sa už len zo slušnosti voči nej. "A fajn uznávam... niečo na tej zombie apokalypse asi bude." Povzdychla som si, no dodala som nakoniec milý úsmev na odľahčenie situácie.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Št január 22, 2015 6:08 pm

Žena si len s pokľudom opäť dala sústo do úst a pozorovala ako Katherine kopla nakazeného priamo do hlavy čo spôsobilo, že odletel späť do dverí z ktorých vyšiel a doslovne ich vyrazil. Na všetky jej otázky a vety ktoré predtým neodpovedala i keď jej na okamih zabehlo keď povedala, že by to chcelo upírov a vlkodlakov do apokalypsy. "Ona naozaj netuší, že ľudstvo už jednu apokalypsu pretrvalo ? Ona vôbec netuší, že ľudstvo skoro úplne vymrelo až na pár státisícov ?" Spýtala sa samej seba celkom prekvapene. Bolo jej však jasné, že obyčajný človek jednoducho nemôže vedieť čo sa vo svete deje. Väčšinu ľudí nahradili démoni, upíri alebo vlkodlaci ktorý vyzerali úplne ľudsky takže naozaj niešlo poznať čo sa to deje. "Toto niesu zombie. Hovoríme im nakazený ale to nutne neznamená, že všetci sú ako tento jeden. Vírus sa u každého prejavuje ináč. V extrémnych prípadoch tento druh vírusu nazývame jednoducho ruionosa." Ruinosa. Tento názov Katherine mohla počuť od Nomad pred malou chvíľou a teraz ho spomenula aj táto žena. Teraz však mohlo byť už jasnejšie o čom vlastne Nomad rozprávala. "Chceš mi nejako hovoriť ?" Ozvalo sa celkom prekvapene. "Nemyslím si, že spolu pobudneme tak dlho aby sme sa spoznali tak moc aby si sa mohla zaujímať o moje meno. Ale keď po tom tak moc túžiš tak ma oslovuj jednoducho Greenwitch alebo ten blbec ktorý moc málo rozpráva." Sarah pohodila rukou aby odsunula vlasy bokom. Posledné sústo ktoré si vložila do úst bolo aj úplne posledným ktoré na tanieri ostalo. Pomaly vstala, vzala tanier do ruky a lenivým tempom sa vydala smerom k pultu. "Sarah Greenwitch ..." Zašeptala si pre seba no Katherine to mohla počuť i keď naozaj veľmi slabo. Sarah tanier položila na pult a začala sa precvičovať. "Kde máš svojho priateľa ? Je to tu preň nebezpečné tak isto ako pre teba pokiaľ ste oddelený. Pôjdem s tebou pokiaľ si ho nenájdeš a potom sa jednoducho oddelím." "Aj tak si potrebujem niečo overiť." Už o niečo rýchlejším tempom sa presunula asi meter od Katherine pričom si z jednej kapsy vytiahla pištoľ ktorú ihneď odistila. "Kde je jeden tam ich bude aj viac ..."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 268
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
85/100  (85/100)

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Št január 22, 2015 9:54 pm

"Ruio.. tamto? Nespomínala to aj Nomad?" Zamyslene som na ňu pozrela a poškriabala som sa na brade. "Takže nakazený hej? Nevidím moc rozdiel medzi zombie a tým týpkom, čo sa práve preletel." Povzdychla som si s úsmevom, no dala som jej nakoniec za pravdu, keďže sa mi všetko, čo zatiaľ povedala nejako dávalo dokopy s tým čo mi vravela aj Nomad. Keď sa mi nakoniec predstavila, súhlasne som kývla hlavou a dodala som menší úsmev. "Boh vie ako dlho nás osud nechá spolu. Mimo to, teší ma.. Greenwitch." Dodala som pokojne. Nemala som nejako moc v pláne jej hovoriť "ten blbec ktorý moc málo rozpráva", keďže mi to znelo za prvé dosť urážlivo a za druhé som mala také krásne porekadlo "nerob to čo nechceš aby druhý robili tebe". Chvíľku som len sledovala ako dojedla a odniesla tanier k pultu. Vyzerala dosť znudene, čo sa prejavilo aj na jej chôdzi. To čo šepla tam som sotva počula, no zachytila som jej meno. "Takže Sarah?" Preletelo mi mysľou takmer automaticky, na čo som pozrela smerom tam kam sa preletel ten zombie. "Boh vie za ako dlho sa vráti.." Spýtala som sa seba, na čo som pozrela na Sarah, ktorá akurát prehovorila. To čo povedala ma ale trochu znepokojilo. "Sakra, má pravdu.. Ale na druhú stranu jej nemôžem veriť. Pokiaľ by bola s nimi, vystavila by som Nomad priamemu nebezpečenstvu a dosť pravdepodobne aj seba. Hm.. okej, skúsim to, ale budem si pri nej dávať extra pozor. Nemôžem jej veriť." Nevedomky som sa trochu zamračila a pozrela som opäť na dvere. "Máš pravdu, radšej by som nemala nič nechať náhode." Súhlasne som kývla hlavou, no ja som zbraň Nomad nechala stále v púzdre a vybehla som smerom ku kajute, kde bola Nomad.. teda kde som ju aspoň nechala. "Dúfam, že si v poriadku." Zatla som päsť a pomaly sme sa doslova prebili až ku dverám k jej kajute. "Počkaj tu." Povedala som Sarah vyrovnane, pri čom som pomaly otvorila dvere do kajuty a nakukla tam, či Nomad stále spí, alebo či tam vlastne vôbec je.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   So január 24, 2015 2:36 pm

"Je to celkom značný rozdiel. Zombie ktorých myslíš ty sa vyskytujú hlavne mimo Soulu. To je ale iný vírus a na omnoho dlhšie rozprávanie." Sarah nad tým už len mávla rukou. "Začiatočné štádia vírusu pôsobia na ľudský mozog v ktorom vyvolávajú náhle návaly zúrivosti, beznádeje a paniky." Prstom ukázala na dvere cez ktoré sa onen muž preletel. "V ďalšom štádiu tieto stavy ustanú pričom nastane pomalá celková premena tela. Koža na tele ti zošedne, život v očiach sa úplne vytratí a v neposlednej rade ti začne zliezať koža z tela ... v horších prípadoch sa začnú oddeľovať končatiny od tela." Pokračovala vo vysvetľovaní. "Keď však hovorím o tomto víruse už ako o víruse ruionosa ide o úplne iný extrém. Človek ktorý trpí týmto štádiom nákazy je v podstate chodiaca mŕtvola. Zreničky sa zmenia na krvavo červené čo je spôsobené popraskaním ciev ktoré však krv doslova napumpujú do zreničky takže zvyšok oka je dokonale biely. Zvyšok tela vyzerá byť celkom normálny no vo vnútri sa dejú naozaj hrozné veci. Orgány sa nepretržite snažia zmutovať čo často vyvoláva obrovskú bolesť no vďaka regenerácií ktorú tento vírus v tak ohromnom množstve spôsobuje je takmer nemožné aby zmutovali. Keď túto osobu nejak poraníš tak to ani nevyzerá že by bola nakazená pretože regenerácia sa stále sústredí len na vnútorné orgány takže zvyšok tela sa hojí ako u bežného tela." Keď Sarah zo seba dostala toľko dlhých viet len si povzdychla popri čom počula ako jej Katherine povedala, že ju teší. Nad tým sa už len pousmiala. Keď sa Katherine rozbehla preč z kuchyne Sarah sa len mierne rýchlim krokom vydala za ňou vzhľadom na to, že ona sama nemala dôvod nikam utekať tak zbesilo ako Katherine. Po ceste bolo síce pár nakazených no zdalo sa, že Katherine to zvláda všetko úplne sama a tak si Sarah len spokojne vykračovala. "Musí sa naozaj o niekoho strašne báť keď sa prebíja nakazenými s takým elánom." Prebehlo jej v mysli no v tom jej cestu zatarasil jeden z nakazených. Sarah okolo neho len s pokľudom prešla no keď bola v jednej línií v rýchlosti švihla rukou po jeho krku, nohu nestrčila za jeho nohy a tvrdo ho hodila o zem. "Prvé štádium je vždy najhoršie. Prečo je ich tu ale tak veľa ?" Spýtala sa samej seba. Keď konečne došla Katherine len počula ako jej povedala, že má počkať a sama pomaly vošla do kajuty. "Fajn ..." Znudene sa oprela o stenu kde vyčkávala až sa Katherine vráti.

Keď Katherine nakukla do kajuty prišiel šok. Kajuta bola úplne prázdna pričom na posteli kde ležala Nomad bola krv ktorá začala zaschýnať. Nebolo možné určiť či to bolo spôsobené z poranenia jej ruky alebo nejakého iného no nikde inde než na posteli ona krv nebola. Niektoré veci boli rozhádzané po celej kajute a nôž ktorý nosila Nomad pri sebe bol zabodnutý do jednej zo skriniek. To čo sa tu udialo mohol byť len nejaký boj no naozaj nebolo isté kto ho vyhral a kto nie. Jedinou istou vecou bolo to, že Nomad nieje vo svojej kajute a jediné čo po nej ostalo bol jej nôž a maska ktorá bola pohodená na Katherininej posteli.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 268
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
85/100  (85/100)

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   So január 24, 2015 5:25 pm

Celkom ma udivovalo ako sa Sarah dokázala zakecať, keď niečo vysvetľovala. Postupne ako mi vysvetľovala čo sú tí ruionosa som si dávala dokopy dve a dve. "Počkať.. takže Nomad..? Ale nie, to nie. To je isto len zhoda okolností.." Vŕtalo mi hlavou. "Ale dávalo by to zmysel.. Sama mi povedala, že je chorá, ale nikdy by ma nenapadlo, že to bude niečo takéto." Poškriabala som sa na brade, zatiaľ čo som Sarah stále počúvala. "Bože.. Kde som sa to len ocitla." Šepla som skôr sama pre seba and tými príznakmi a mutáciou. Svojím spôsobom mal ten vírus aj docela výhodu, keďže ako vravela Sarah tá regenerácia znela fakt skvelo, ale keď som si to dala dokopy s tým čo mi povedala Nomad, tak to už tak skvelo neznelo. "Už trochu chápem prečo má Nomad tú masku. Zrejme tá mutácia má na svedomí aj niečo s jej dýchaním." Skonštatovala som v mysli nakoniec a kývla som súhlasne, na náznak toho, že rozumiem. "Vďaka Sarah. Už je mi to o niečo jasnejšie." Odpovedala som jej ešte pred tým než som vyrazila za Nomad. Ako som vošla do jej kajuty, stalo sa presne to čoho som sa obávala. Po Nomad tam nebolo ani stopy.. Jediné čo tam po nej ostalo bol jej nôž zabodnutý v jednej skrinke a krv na posteli kde ležala, pri čom na posteli kde som mala pred tým veci bola jej maska. V ten moment som len prišla ku skrinke, vybrala som z nej ten nôž a surovo som ho zabodla opäť len kúsok po to. "God damn it!" Ozvalo sa naštvane tesne po tej menšej rane s kajuty. "Vedela som, že som ju nemala nechať osamote!" Sykla som naštvane a porozhliadla som sa po miestnosti. Nebolo moc isté, či odtiaľto Nomad odišla sama, alebo jej v tom niekto pomohol, ale nemala som v pláne ju opustiť na pospas tým úchylným nadržancom. Chvíľku na to som ale doslova vyrvala ten nôž zo skrinky a prišla som k posteli, kde bola maska Nomad a vzala som ju do ruky. Doslova naštvane som vyšla z kajuty a práskla som z dverami od kajuty za sebou. "Kde sú...?" Šepla som naštvane, pri čom som pevne zvierala masku Nomad v ľavej ruke a jej nôž v pravej ruke. Možno sa to tak nezdalo, ale začínalo mi na Nomad naozaj záležať i keď sme sa spoznali len dnes. To čo pre mňa robila bolo niečo, čím som si prechádzala vlastne prvý krát v živote a konečne som mala vlastne niečo iné než seba, za čo by som mohla bojovať. "Keď ich nájdem... Tak nebudem mať zľutovanie!" Sykla som naštvane v mysli. Krv sa mi doslova varila v žilách pri pomyslení na to, čo by jej mohli asi tak spraviť, vzhľadom na to, že im doslova popravila jedného z nich. Dúfala som, že Sarah bude vedieť kde budú, vzhľadom na to, že o nich niečo vedela a pozrela som po chvíľke až na ňu.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Ne január 25, 2015 7:14 pm

Sarah sa spokojne opierala o stenu keď v tom Katherine doslova vyletela z miestnosti s nožom a maskou v ruke. Na okamih zneistela a myslel si, že ju Katherine napadne no potom si tak nejak v hlave udeomila, že práve ona by mala byť tá zdatnejšia v boji. "Stalo sa niečo nečakané čo by stálo za zmienku ?" Jej tón znel stále tak znudene no bolo v ňom konečne cítiť už aj trocha zvedavosti. Na buchnutie dverami od kajuty sa Sarah len zamračila, spravila krok od steny. Teraz už o niečo rýchlejšie vytiahla pištoľ s púzdra ktoré mala na pravej strane. "Hovorila som ti niekedy aká hlúposť je robiť hluk v ponorke plnej nakazených ?" Táto otázka už znela naozaj rozrušene. Katherine si to možno v tej chvíli neuvedomila no ponorka bola naozaj preplnená nakazenými ktorý v tejto chvíli prežívali ťažké bolesti a hlasné zvuky ich rušili a lákali. "Mali by sme sa rýchlo presunúť preč kým sem prídu." Rukou mávla na Katherine aby ju nasledovala. Vydala sa do bočnej chodby ktorá bola celkom úzka no dvaja ľudia vedľa seba by sa do nej v poriadku vošli (pokiaľ by boli približne také ako Sarah a Katherine). "Hádam, že tvoj priateľ tam nebol, že ?" Spýtala sa v tichosti. Odpoveď jej bola jasná no v tejto chvíli nevedela kam ísť a čo presne robiť. "Máme na výber z troch možností." Sarah zastavila uprostred chodby a rukou naznačila aby zastavila aj Katherine. "Laboratórium, mostík alebo kotolňa ?" Tri možnosti. Bolo na Katherine ktorá z týchto troch bude tou správnou. Pokiaľ by si zle vybrala bola tu stále možnosť, že Nomad nenájdu a nakoniec ju nestihnú ani zachrániť. Ktovie kde v ponorke sa nachádzala a čo s ňou práve mohli robiť. Možno bola v tejto dobe už dávno mŕtva a tak nebolo moc času na vyberanie si miesta a skúšania či tam bude. Jedna možnosť, tri miesta. Katherine s týmto počítať musela čo však  na ňu mohlo ešte viac citovo zapôsobiť a tlačiť ju vpred.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 268
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
85/100  (85/100)

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Ne január 25, 2015 8:26 pm

Pri jej otázke som sa znova zamračila a ešte pevnejšie som zovrela nôž v pravej ruke, čo spôsobilo, že mi v prstoch popraskali skoro všetky kĺby. Jej znudený tón ma tiež trochu v tomto momente štval,  ale konečne znel o trošičku viac zaujato než pred tým. Keď ale za mnou buchli dvere, jej reakcia sa okamžite zmenila z nudnej na rozrušenú. Jej poznámka o hluku ma momentálne moc neštvala, keďže som v sebe mala toľko adrenalínu, že mi to bolo prakticky až jedno. "Nie, že by ti to nejako vadilo.. Či to oblečenie je len krytie?" Spýtala som sa jej mierne podráždene, čím som si do nej vlastne trochu nevedomky rýpla, no šla som nakoniec za ňou i keď by som najradšej teraz niekoho v momente zabila a o to ľahšie by to bolo, kebyže je to nejaký zom.. pardon nakazený. Na jej otázku som len sklopila na moment zrak. "Nie." Šepla som stále tak isto naštvane i keď moja odpoveď jej musela byť už vopred jasná s toho ako som sa tvárila po tom čo som vyšla von. Nechcela som jej ale ešte hovoriť o koho ide, keďže som nemala chuť sa pobiť ešte aj s ňou, pokiaľ by patrila k jej pošahanej sestre. V moment čo ale povedala, že máme tri možnosti a dala mi vlastne na výber, zastavila som sa až kúsok pred ňou a stále mlčky som hľadela pred seba, čím som jej bola chrbtom. "Mostík je asi najpravdepodobnejšia možnosť, kde by nás.. alebo minimálne mňa čakali, takže tam by ju asi nebrali. Povedala som, na čo som sa na ňu otočila a pripevnila som si masku Nomad k opasku zozadu z pravej strany aby mi neudierala do kapsičky, v ktorej mám momentálne len zbraň Nomad. Trochu som jej tiež nevedomky naznačila, že sa pravdepodobne teda jedná o ženu, čo som si ale neuvedomila. "Laboratórium sa bude zrejme hemžiť tými potvorami, takže jediná možnosť mi ostáva už len kotolňa." Skonštatovala som zamyslene. "Problém je ale ten, že nemám čas obiehať celú ponorku, takže pokiaľ tam nebude.." Sykla som nakoniec trochu naštvane a opätovne som sa zamračila. "Taktiež to ale mohlo byť celé pasca a mostík by mohol byť to správne miesto, kde by ju držali.. Vydrž Nomad, ja ťa nájdem." Šepla som v mysli, keďže som už zase z mne neznámych príčin nemohla použiť svoju schopnosť. Začínalo ma to pomaly už štvať, keďže od kedy som prišla do Soulu, svoje schopnosti som mohla využívať vždy len nejakú chvíľku a potom sa proste ako keby vypli. Nechápala som to, ale nechcela som sa jej na to vypytovať, keďže som o nej nič prakticky nevedela a nechcela som jej dávať tú výhodu. Na to som sa otočila opäť chrbtom k Sarah. "Pokiaľ vieš kade sa tam dostanem, zaviedla by si ma tam prosím? Viac po tebe ani chcieť nemôžem.. Popravde ani netuším prečo ideš so mnou, ale vďaka." Dodala som po chvíli potichšie a pre seba som sa malinko usmiala, keďže som jej bola chrbtom, na čo som čakala čo mi povie a či poprípade vyrazí aby som mohla ísť za ňou.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Ut január 27, 2015 3:55 pm

"Celú ponorku len tak nedokážeš prebehnúť ... nie ešte keď tu pobehuje toľko nakazených ktorý sa ťa pokúsia zabiť." Ľavú ruku sklopila k telu po čom si len povzdychla. "Poď za mnou, povediem ťa." Oparne sa vydala smerom k miestu kde bol vchod do kotolne. Celú cestu išla fakt opatrne aby nevzbudila pozornosť a robila čo najmenší hluk ako to len šlo. "Naozaj netuším čo ťa na Kimure zaujalo. Obe sú šialené a nikdy nevedia kedy majú dosť." Prehlásila Sarah polohlasne. Všade naokolo nich sa po chodbách rozliehal krik ľudí ktorý bojovali s nakazenými alebo zvuk hlasného oddeľovania mäsa od kostí. To čo sa dialo naokolo bolo fakt hrozné no bohužiaľ viac-menej bežné v tomto štádiu. "Hneď ako niekoho uvidíš k tebe utekať a bude vyzerať čo i len trocha podozrivo ... zabi ho." Znelo to viac ako príkaz než rada no nič iné sa od vytrénovaného vojaka nedalo čakať. Ich kroky sa pomaly zrýchľovali až sa dostali ku dverám kotolne. "Tvoja cesta do pekla, nech sa páči." Rukou naznačila aby Katherine vošla dnu. Vyzeralo to ako keby sa s ňou Sarahl lúčila pretože sa osobne nechystala vojsť dnu z toho dôvodu, že zrejme nemala rada moc teplo ktoré sálalo z vchodových dverí do kotolne.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 268
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
85/100  (85/100)

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Ut január 27, 2015 4:37 pm

Bola som Sarah vďačná za to, že sa nakoniec rozhodla ma tam doviezť. Očividne s toho nebola moc nadšená, čo naznačil aj jej povzdych. Opatrne sme ale nakoniec spoločne vyšli smerom ku kotolni. Sarah bola strašne opatrná. Na mňa to bolo možno až trošku moc, vzhľadom na to koľko hluku tu vlastne bolo už z okolia. Jej poznámka ma ale donútila sa na chvíľku zastaviť na mieste, pri čom som na ňu trochu zarazene pozrela. "Ty ich poznáš?" Šepla som po pár sekundách. "Popravde ja sama neviem. Asi sa skôr cítim zaviazaná, vzhľadom na to, že som proti jednej z nich.. konkrétne Nomad mala bojovať a nie, že som nebojovala, ale ešte ma aj zachránila pred jej crazy sestrou, takže jej to chcem oplatiť vzhľadom na to, že mi dnes už dokopy tuším tri krát zachránila prdel." Vysvetlila som jej potichšie. Síce som si to sama moc nepriznávala, alebo som skôr nechcela, ale tiež som ju začínala mať vcelku rada a taktiež som sa cítila po dlhých rokoch opäť dobre v niekoho spoločnosti. Musela som s ňou ale súhlasiť v tom, že obe sú docela šialené a nevedia kedy majú dosť. Jej upozornenie som nebrala na ľahkú váhu a súhlasne som na to kývla po tom čo som tu všetko dnes už videla. "Keď sa odtiaľto dostanem s Nomad v jednom kúsku tak prisahám, že začnem po tomto všetkom asi veriť na lietajúcich poníkov." Preletelo mi hlavou, na čo som si len povzdychla a v pravej ruke som si prehodila nôž tak, aby som ho držala čepeľou smerom k lakťu, nech sa môžem v prípade potreby lepšie zahnať. Popri tom ako sme pokračovali som sa pozrela na masku Nomad a mierne som sa zamračila, no v ten moment sme akurát zastali pred dverami do kotolne. "Doslova." Dodala som ironicky, na čo som sa trochu pousmiala. Nevyzeralo to, že by so mnou chcela ísť ďalej, takže tu bol asi jej koniec cesty a môj začiatok. "Vďaka za pomoc Sarah. Rada som ťa spoznala." Poďakovala som sa jej s úsmevom a rukou som jej mávla na pozdrav, na čo som bez váhania vošla dnu. Už len pri vchode bolo poriadne teplo, no nemala som moc na výber. "Dúfam, že je Nomad v poriadku. Pri tej teplote čo musí byť trochu hlbšie v kotolni sa tam musí piecť ak tu vôbec je." Sykla som v mysli naštvane a pridala som ešte viac do kroku, pri čom som si dávala pozor na to kam idem a čo je okolo mňa.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Pi január 30, 2015 2:56 pm

"Zaviazaná takej osobe ... to už do budúcna nerob. Zničí ťa to." Sarah si opäť prehrabla vlasy ktoré jej padli do tváre. Pištoľ ktorú mala v ruke jednoducho odistila a obišla si Katherine. "Prajem ti veľa šťastia v hľadaní tej Kimury. Keď ju nájdeš tak ju pozdravuj." S týmito slovami sa Sarah rozlúčila s Katherine a vydala sa vlastnou cestou. Hneď ako zahla za prvý roh ozvalo sa niekoľko výstrelov a následné tvrdá pády na zem. Bolo jasné, že Sarah samotná sa nebude držať tam moc vzadu ako keď bola s Katherine na ktorú dávala viac-menej pozor.

Ako Katherine kráčala stále hlbšie a hlbšie bolo cítiť väčšie a väčšie teplo ktoré sálalo zo spodu. Spoločne s teplom bolo okolie vlhšie a vlhšie. Keď Katherine konečne zišla dole mohla si ihneď všimnú niekoľko rozžeravených trubiek, kopu pracovníkov a piatich mužov ktorý sa rozprávali. Jeden konkrétny mohol byť Karherine viac než povedomí. Teraz bol však zabalený v deke celý červený a vysilený. Poďalej od nich bola obrovská komora ktorá vyzerala skôr ako bazén keďže zvrchu bola odpílená. Nad onou komorou viselo drevo rovnomerne zavesené na štyroch reťaziach. Bohužiaľ drevo bolo tak vysoko, že sa nedalo spoznať či na ňom niekto je alebo nie no bolo zrejmé, že tam asi niečo je vzhľadom na ďalšie reťaze obmotané okolo dreva. Jediné čo si Katherine mohla všimnúť boli kratšie hnedé vlasy a kus šedej mikiny. Obsah komory bol však viditeľne jasný. Vriaci olej. Katherine v tomto okamihu mohlo dôjsť, že toto nieje len taká obyčajná kotolňa ale že je to zároveň aj istá forma mučiarne a popravne. Drevo sa pomaly začalo spúšťať dole. Jeden z piatych mužov držal v ruke ovládač s ktorým sa hral ako keby bol katom čo naznačoval aj jeho zákerný úsmev. "Spravíme z tej štetky kus smaženého mäsa ktorý hodíme nakazeným. Ktovie, možno im bude dokonca aj chutiť." Prehodil jeden z mužov tak hlasne, že to mohla počuť vlastne aj Katherine. Tempo ktorým šlo drevo aj s onou osobou dole bolo pomalé no čím viac sa blížilo k oleju tým väčšmi bolo počuť krik onej osoby. Bola to žena.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 268
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
85/100  (85/100)

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   So január 31, 2015 1:39 am

Kývla som súhlasne na to, že ju pozdravím ešte pred tým než odišla a vbehla som dnu. Neobzerala som sa už za ňou, keďže okamžite som sa začala sústrediť na záchranu Nomad. Ani som nerozmýšľala nad tým kam vlastne Sarah pôjde, ale po tom čo som počula výstreli mi bolo jasné, že sa o seba dokáže postarať. Ako som šla hlbšie a hlbšie, cítila som čím ďalej tým väčšie teplo. Nebolo pochýb, že tu všetky stroje makali na 110 percent. Postupne som začala cítiť aj vlhkosť, čo sa trochu prejavilo doslova na mojich zvädnutých vlasoch. Netrvalo dohlo a podarilo sa mi zísť až úplne dole. Išla som už opatrnejšie, keďže som sa nechcela prezradiť. To, že by ma chytili by ničomu nepomohlo. Ako som sa lepšie rozhliadla, padli mi do hľadáčiku piati muži, ktorý sa rozprávali. Jeden z nich mi bol dosť povedomý, čo som si potvrdila po tom ako sa mi otočil s profilu. Bol zababušený v deke a vyzeral dosť vysilene. "Očividne sa stále ešte nespamätal s toho dobre miereného kopancu." Musela som sa nad tým pousmiať, keďže ja som bola vcelku v poriadku oproti nemu. Ako som sa ďalej rozhliadla, všimla som si nejakého visiaceho dreva v trochu opodiaľ. Nemala som ale jasný výhľad na to čo na ňom bolo, keďže jediné čo z miesta kde som stála šlo vidieť boli kratšie hnedé vlasy a kúsok šedej mikiny. V ten moment mi prešli aj napriek tej teplote dole zimomriavky po celom tele. Zatla som päsť, no našťastie som sa zarazila pred tým než som spravila krok a doslova som sa im tam ukázala. "Čo to robíš Kitty! Keď tam takto vletíš, nijako jej nepomôžeš. Tento krát jej musíš pomôcť ty, keďže nikto iný tu pre ňu teraz nie je." Dohovorila som si v mysli a mierne som privrela oči aby som sa mohla lepšie sústrediť. Po chvíli som ich otvorila a pomocou metamorfózy som sa premenila na jedného z pracovníkov tak, aby som dokonale zapadla. Vďaka tomu som narástla o niekoľko centimetrov a doslova som sa premenila na dokonalú kópiu jedného chlapíka v ich uniforme, ktorého som stretla cestou i keď nebol celkom v svojej koži. Napravila som si šiltovku na hlave a pokojne som vkročila do miestnosti, pri čom som mala len malinko sklopenú hlavu nech mi nevidia keď tak úplne do tváre. Ako som sa dostávala bližšie ku nim, dokázala som už rozpoznať čo je v tom doslova kotli a počula som už o čom sa rozprávajú. V ten moment ako jeden z nich zahlásil, že si z nej chcú spraviť kus mäsa som sa veľmi nepríjemne zamračila a pozrela som na drevo, ktoré sa akurát začalo pomaly spúšťať dole. Vyzerali, že si to fakt vychutnávajú a to ma vytáčalo pomaly do nepríčetnosti. "Kľud Kitty.. Sústreď sa." Opakovala som si neustále v hlave, keďže som cítila ako mi hnev narušuje  koncentráciu a onedlho by som stratila kontrolu nad premenou. Netrvalo dlho a ženský krik sa začal ozývať s toho dreva. V ten moment som už bola len kúsok za nimi, na čo som sa skôr než si ma všimli rozbehla, druhého a tretieho z nich som rukami strčila do toho kotla, na čo som im obom v lete vyskočila na chrbáty ako padali dole a pomocou nich som sa odrazila až na to drevo. Skoro som tam síce nedoskočila, no rýchlo som sa vyštverhala hore, čapla som ju za ruku, vďaka čomu som jej dokázala predať aj moju schopnosť fázovania a spoločne s ňou som sa odrazila s toho dreva  na opačnú stranu oproti nim. V lete som ju zachytila tak, aby nespadla priamo na zem a po dopade som ju položila opatrne na zem. Premena mi stále ešte ostala, pri čom som si vybrala spoza chrbta zbraň, ktorú som tam mala schovanú v nohaviciach pod tričkom a namierila som ju na nich. Na pravej nohe zo zadnej strany sa mi objavila opäť maska, pri čom tam mohla vidieť časť mojich nohavíc spoločne z logom, ktorý som mala na svojich pôvodných nohaviciach, čo mohla teraz vidieť ale len ona. !Dúfam, že je tá zbraň aspoň odistená." Šepla som si v mysli a naštvane som na nich hľadela, pri čom som ich pozorne sledovala.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Po február 02, 2015 11:56 am

Obaja muži ktorých Katherine zhodila sa nedokázali udržať a tak jednoducho padli do oleja. Jeden z nich umrel skôr než stačil zistiť čo sa deje no ten druhý ešte v rýchlosti vyplával na hladinu, chytil sa kraja komory no skôr než stihol spraviť niečo ďalšie jednoducho začala z jeho úst vytekať krv a behom sekundy opäť spadol do oleja mŕtvy. Ostatný traja sa len vystrašene pozerali o čo ide neschopný reakcie. Keď Katherine preskočila komoru spoločne s onou ženou ktorú zachránila vytiahli svoje pištole ktoré na ňu namierili. "Kto si a čo tu chceš ?!" Spýtal sa onen premrznutý. Bolo jasne vidieť, že má celé červené ruky ktoré sú na špičkách prstov dokonca až zmodralé. Jeden z mužov si všimol onej masky. Jeho výraz bol skoro až vtipný keď vyvalil oči od prekvapenia avšak neodvážil sa nič povedať. Medzi týmto divadlom kedy Katherine namierila zbraň na mužov a oni mierili na ňu sa žena pozbierala zo zeme, na nešťastie. Žena bola jednou z nakazených no vzhľadom na to, že Katherine poriadne neskontrolovala ako na tom vlastne je bola napadnutá zozadu. Žena sa silne zakúsla do jej krku pričom na ňu narazila celou svojou váhou čo zapríčinilo to, že sa obe posunuli vpred a začali padať do komory z olejom. Katherine sa mohla kľudne rozfázovať a nechať letieť len onu ženu no do toho všetkého začali aj muži strieľať z pištolí. Keby sa však nebral ohľad na to všetko čo sa naokolo dialo mohla si Katherine všimnúť, že steny komory sú z hrubého priehľadného skla. Za sklom sa nachádzala ďalšia miestnosť, zrejme nejaká tajná pozorovateľňa tých chudákov ktorý sa pomaly smažili v oleji. Za týmto sklom bolo jasne vidieť osobu ktorá bola pevne zviazaná. Pri hlbšom skúmaní bolo možné spoznať Nomad ktorá tupým pohľadom hľadela na stenu komory. Z úst jej tiekli sliny ktoré podporovali mienku, že ju niekto silne zdrogoval (vzhľadom na to, že v krku mala zabodnutú injekciu sa to dalo spoznať ihneď).
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Kitty

avatar

Počet príspevkov : 268
Join date : 28.01.2014

Charakter
Level:
1/1  (1/1)
xp:
65/100  (65/100)
Prekliatie:
85/100  (85/100)

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   Po február 02, 2015 2:47 pm

Tých dvoch ktorých som zhodila sa doslova utopili v tom oleji a umreli. Nechcela som ich zabiť, ale nedali mi na výber. Ostatný sa prv zmätene pozerali, no po chvíľke sa spamätali a vybrali si zbrane, ktoré namierili následne na mňa. Keď sa ma spýtal kto som a čo tu chcem, pousmiala som sa od ucha k uchu a trochu som k nemu podvihla pohľad aby mi šlo vidieť do očí. "Nejako si nám namodral. Čo tvoja pýcha? Dúfam, že ti odmrzla úplne." Rýpla som si do neho, na čo som sa trochu zazubila. Jeho nechápavý pohľad bol na nezaplatenie, vzhľadom na to, že na pohľad ma spoznať určite nemohol, ale isto vedel čo som tým myslela. Keď jeden z nich vyvalil oči, pozrela som na miesto kam sa on pozeral a tiež som si všimla masky, ktorú som mala zozadu pripnutú. "Sakra.. No nevadí, nebudem to už teraz maskovať." Povzdychla som si v mysli, pri čom som stále držala prst na spúšti. Čo som si ale nevšimla bolo to, že tá žena ktorú som zachránila s toho dreva nie len, že nebola Nomad, ale nebolo s ňou niečo v poriadku. Skôr než som stihla hlavu otočiť na ňu som ucítila len ako sa mi silno zakusla do krku, na čo som poriadne nestihla reagovať a tým ako na mňa skočila celou svojou váhou spôsobila to, že sme obe začali padať do toho oleja. Skôr než sme tam ale dopadli som sa rozfázovala, čo spôsobilo to, že tá žena čo ma pokúsala sa začala škvariť v oleji a ja som tam len "plávala" na jednom mieste. Oni medzi tým začali po nás strieľať, no všetky guľky cezo mňa len prelietavali, na čo som im ani trochu nevenovala pozornosť. V momente dopadu do oleja som sa taktiež premenila späť do svojej pôvodnej podoby, čo mohlo trochu pomôcť sa rozpamätať tomu chlapíkovi prečo som vedela o tom čo sa mu stalo. "Sakra!" Sykla som v mysli, keďže jej kusanec bol dosť silný na to, aby sa mi spustila krv z krku, no neprekusla mi tepnu, takže som sa musela len teraz vyporiadať s tou bolesťou a s tým, že mám asi minútu na to aby som sa dostala preč pred tým, než sa utopím. Rozhliadla som sa okolo seba, na čo sa mi naskytol pohľad cez sklo na Nomad. Vyzerala byť dosť mimo, čo nasvedčovalo zrejme tomu, že ju nejako omámili aby ich nemohla uškvariť elektrinou. Ignorujúc ich streľbu som sa dostala až k tomu sklu, cez ktoré som prešla ako by tam nič nebolo a dopadla som na zem. V ten moment som sa opäť zhmotnila a bolestne som zanadávala, pri čom som sa jednou rukou chytila za tú ranu na krku, ktorá mi vcelku nepekne krvácala. "Dúfam, že tá nákaza nie je nákazlivá." Šepla som skôr pre seba ironicky a pozbierala som sa zo zeme. Prišla som k Nomad a chytila som ju za bradu, na čo som si jej tvár natočila na seba. Ranu na krku som si na chvíľku pustila a vybrala som jej tú ihlu z krku. "Hej Nomad.. preber sa." Zatriasla som ňou trochu, no moc to nepomáhalo. Ešte pár krát som ňou zatriasla, no po chvíľke som jej proste dala len facku na prebratie a dúfala som, že to zaberie. "C'mon Nomad!" Skríkla som po nej. "Nemáme zrejme moc času, keďže ten hajzlík si určite nenechá ujsť príležitosť mi vrátiť to, čo som mu spravila." Povzdychla som si v mysli a sledovala som Nomad, či sa preberie alebo nie, na čo som si opäť chytila tú ranu a zatlačila som si na ňu i keď to bolelo aby mi nekrvácala.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lemonko
Admin
avatar

Počet príspevkov : 474
Join date : 23.06.2013
Age : 22

OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   St február 04, 2015 12:14 am

Keď Katherine prišla k Nomad tá sa len na ňu tupo pozrela a bez slova sa pohľadom vrátila späť na stenu komory. Bezducho sledovala ako sa tie mŕtvoly ktoré tam plávali potápali na dno a doslovne pomaly smažili. Keď ňou však bolo zatrasené na okamih spozornela a začala vnímať okolie. "Katheri..ne ?" Skôr než však stihla povedať niečo iné dostala facku na líce. Chvíľu z toho bola mimo a tvárila sa prekvapene. Prekvapenie však hneď opadlo a miesto neho nastúpila zlosť. Vzhľadom na to, že sa Katherine držala jednou rukou rany nemohla moc reagovať na to čo Nomad spravila. Letmo sa odstrčila od steny, rukami ju pevne schmatla a doslovne hodila na zem (aj napriek tomu ,že Katherine bola silnejšia než Nomad bola v tejto chvíli asi vďaka droge silnejšia Nomad na okamih). "Kat.." V strede jej mena sa sekla, pravou rukou odsunula jej ruku z krku a na mieste kde mala ranu sa doslova prisala svojimi perami a začala cucať krv z jej krku. Katherine mohla cítiť ako sa Nomad mierne dotýka jazykom jej rany a do miest skadiaľ jej krv netiekla alebo tiekla pomalšie stekali a vstrebávali sa jej vlastné sliny. Vyzeralo to dosť nechutne no v konečnom dôsledku to všetko pomáhalo odraziť bolesť z kúsnutia. Keď Nomad skončila len sa odsunula bokom, ľahla si na zem a zhlboka oddychovala. Ľavú ruku si položila cez oči aby jej nesvietilo svetlo priamo do nich. "Droga ... ruinosa ... potláča to moje ... ARGH !!" Nomad sa pevne chytila za hlavu, stočila sa do klbka a začala sa triasť. Bolo čisto a jasne vidieť, že ona droga nejak potlačovala samotnú Nomad a tam kde normálna Nomad nemohla byť nastupovala tá nakazená ktorá sa snažila na Katherine zaútočiť a taktiež ju kúsnuť ako tá žena ktorá sa teraz smažila v komore za nimi. "Zabi ma ... prosím ..." Vyšlo z jej úst keď sa na okamih dokázala dostať k sebe samej. "Neviem ako dlho ... sa budem ešte ovládať ..." Keď sa Nomad pozrela to Katheriných očí tiekli jej slzy. Nie normálne no krvavé. Trpela. Bolesť s ktorou prežívala a prekonávala bola pre ňu zrejme taká veľká, že si želala v tejto chvíli zomrieť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://osiris.slovakforum.net
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Cesta do Soulu - Katherine   

Návrat hore Goto down
 
Cesta do Soulu - Katherine
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 2Choď na stránku : 1, 2  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
osiris :: Misie & thrash-
Prejdi na: