Katherine vs. Nomad

First topic message reminder :

Katherine Katona sa do arény dostala vďaka obrovskej nehode. Počas jej prechádzky po uliciach soulu narazila na obrovskú loď ktorá na prvý pohľad vyzerala ako celkom dobre zásobovaná korisť. Na jej nešťastie to bola prepravná loď ktorá okamžite po Katherinom nalodení (Doteraz nieje známe za akých okolností sa dokázala dostať na prísne stráženú loď) odplávala smerom do arény. Skôr než si Katherine uvedomila že by sa mala vrátiť už bolo neskoro a ocitla sa na otvorenom mori. Po tom čo loď zastavila v dokoch arény jej bolo oznámené aby sa presunula do istej časti arény kde bude transportovaná späť na Soulu - omyl. Po tom čo Katherine vstúpila do miestnosti ozval sa hrubý hlas ktorý jej oznámil, že bude bojovať v aréne proti osobe menom Nomad Kimura či chce alebo nie.

Dizajn Arény:

Všetko išlo podľa plánu až na takú malú drobnosť akou je tá nehorázne studená mínusová voda do ktorej sme spadli. Očividne som ho trochu s tou silou precenila, keďže kričal ako žena. Síce som moc silou ani ja nešetrila, ale toto miesto vždy zaberalo až moc dobre.. I keď teraz to bolo až príliš dobre. V momente pádu som cítila aj v každej jednej bunke ten mráz, ktorý mnou prešiel. Vzhľadom na to, že to bol obrovský šok pre telo, chvíľku mi trvalo než som sa dokázala spamätať a vynoriť. Našťastie ma ten chlap pustil hneď v moment čo sme tam padli. Myslela som, že sa už utopí, ale nejako sa pozbieral a dokázal rovnako ako ja vyplávať, odkiaľ mu z vody pomohli dvaja ďalší. Aj napriek tomu čo povedal som sa musela pousmiať, keďže som to len tak nehodlala vzdať. Chytila som sa móla a s veľmi veľkými problémami som sa do pol pása dokázala vyšplhať na to mólo. Nohy som už mala ako s kameňa, no podarilo sa mi nejako dostať jednu nohu hore, vďaka čomu som sa už len z posledných síl pretočila nech nespadnem späť do tej vody. Keď som si všimla tých troch, nenávistne som zatla svoje drkotajúce zuby a zo všetkých síl som sa snažila postaviť. Každý jeden sval v tele sa mi triasol ako keby ste natiahli gumičku a v strede na ňu brnkali. Pery  mi už za tú chvíľku stihli trochu zmodrať, keďže som bola premrznutá až na kosť. Jediné na čo som sa zmohla bol len rezignovaný pohľad na Nomad, keďže mi bolo jasné, že toto bez pomoci neprežijem. Nevládala som ani pípnuť pred tým, než mi svaly povedali úplne nope a padla som opäť na zem drkotajúc sa o sto šesť.

Nomad sa na to všetko len pozerala a bez akéhokoľvek náznaku emócií si ďalej opravovala masku. Keď však Katherine vyliezla z vody celá premrznutá a začala na ňu pozerať pohľadom ktorý hovoril za všetko. Nomad však len nad tým pokrútila hlavou, vstala a šla proste preč. Keď zmizla za roh tak Katherine mohla stratiť aj tú poslednú nádej ktorá jej ešte ostala. Traja muži k nej prišli skoro ihneď po tom čo vyliezla z vody a začali si ju ťahať smerom bližšie k ponorke kde ju nakoniec pretočili na chrbát. "Je to studené čo ? Svaly prestanú poslúchať po pár sekundách a pokiaľ sa nedostaneš do tepla tak po pár minútach jednoducho zmrzneš aj keď si vonku z vody." Ako toto všetko rozprával jeden z mužov druhý sa sklonil ku Katherine kde ju pevne uchopil za tričko a čakal na povel či môže pokračovať. "Môžeme ti zachrániť život hneď teraz ... ale bude ťa to niečo stáť." Tretí muž len letmo kývol rukou na čo ten druhý začal rozťahovať Katherinine tričko. "Nemusíš odpovedať, zbytočne ťa to bude vysiľovať. Jednoducho nám potom poďakuješ za záchranu života." Už sa začalo ozývať praskanie onoho oblečenia no presne v tej chvíli zasiahol osud. Katherine si mohla všimnúť Nomad ktorá stála na ponorke s nožom v pravej ruke a maskou ktorú pevne aj napriek bolesti zovierala v tej pravej. "Ty si nepoučiteľná ..." Jej hlas počula ako Katherine tak aj traja muži. Druhý ihneď pustil Katherinine tričko aby sa mohol otočiť na Nomad ale tá sa už šmýkala po strane ponorky smerom k ním. Tesne pred tým než by padla do vody sa odrazila od strany ponorky a popri skoku sa ohnala aby mohla zaraziť nôž do krku tretiemu mužovi ktorý celý čas stál mimo Katherine. Keď padol na zem v kaluži krvi nastalo ticho. Nomad sledovala mužov a mužovia Nomad. Priamo očný kontakt jasne naznačoval kto sa bojí viac a bolo jasné, že ona to nieje. "Takže ... na palubu a štatujeme ? Chcela by som byť v Soule do rána pokiaľ by to bolo možné. Pokiaľ nie tak vám z tejto krásky narobím kovošrot na morskom dne." Vyjasnila im stručne keď sa skrčila pre nôž ktorý vytiahla z krku onoho muža. "A ty ..." Ukázala na toho ktorý ešte pred necelou minútou skoro roztrhol Katherinine tričko. "Tebe trest vymyslí tá žena ktorú si sa práve pokúšal obťažovať svojimi nechutnými rukami." Odpoveď sa dostavila ihneď. Obaja muži v rýchlosti odbehli do ponorky a nechali ich tam dve samé. "Asi by som ti mala v Soule povedať pár podstatných vecí, že ?" Spýtala sa trocha neisto keď zo seba zvliekla mikinu ktorú hodila na ležiacu Katherine. "Bude to ale celkom zložité a bude to zahrňovať mnoho lží a vecí ktoré ti ešte teraz nemôžem povedať." Masku taktiež podala Katherine no v takom zmysle, že jej ju doslova nasadila na hlavu. Katherine ihneď mohol zaliať zdanlivý pocit tepla no taktiež si mohla všimnúť že cez masku sa skoro vôbec nedá vidieť vďaka doslova temným sklám ktoré z druhej strany vyzerali tak svetlo. "Dúfam, že ma za to nezačneš nenávidieť keď som ti teraz zachránila zadok po tretí raz."

V moment čo Nomad len pokrútila hlavou a odišla preč, beznádejne som pozrela do zeme, keďže som vedela, že proti nim teraz nič nezmôžem. Tí traja čo tam ostali ku mne prišli takmer hneď na to čo som vyliezla z vody a odtiahli ma bližšie k ponorke, kde ma nakoniec trasúcu sa pretočili na chrbát. To čo vravel jeden z nich bola bohužiaľ pravda. Bola som tak premrznutá, že som nedokázala ani len vstať, čo rozhodne šlo vidieť na tom ako som sa klepala a pripomínala som už farbou pokožky skôr nejaký nanuk. Ako ale ten jeden hovoril, druhý čo bol pri mne sa len sklonil a pevne ma uchopil za ten premočený top, na čo sa pozrel na toho tretieho ako keby ho žiadal o povolenie. Z posledných síl som sa pokúsila mu mojou pravou rukou chytiť tú jeho, no aj napriek tomu, že sa mi to podarilo som sa ho len jemne držala, keďže som nemala silu na to mu pevne chytiť ruku, pri čom som na neho naštvane hľadela, čo ale nešlo vidieť kvôli okuliarom čo som mala na očiach. Keď povedal, že mi môžu zachrániť život, ale niečo ma to bude stáť vedela som presne o čo im išlo a to som im dovoliť proste nemohla. Nikoho som si k sebe zase tak blízko nepustila, aby som mu to dovolila a títo kreténi mali od toho veľmi ďaleko. Keď to ale dopovedal, ten čo ma držal za top sa mi ho pokúšal roztrhnúť. Skúsila som v sebe pozbierať aspoň trochu sily, keďže adrenalínu som v sebe mala momentálne dosť, ale nedokázala som sa mu brániť, keďže moje telo nemalo ďaleko k tomu, aby to proste vzdalo. Zatla som zuby a nenávistne som pozrela na toho čo práve hovoril. "To tu vážne skončím takto?" Prebehlo mi zúfalo hlavou v moment, keď som počula ako mi ten top začal už praskať. Rezignovane som len otočila hlavu na bok, na čo som ale uvidela niečo, čo mi dalo aspoň trochu nádeje a to bola Nomad. V tú chvíľu ma doslova oblialo šťastie. Nikdy pred tým som nebola tak rada, keď som niekoho uvidela ako teraz Nomad z nožom v ruke. Jej slová ma donútili sa trochu pousmiať, hlavne keď som videla výrazy tých chlapíkov. Ten čo sa mi snažil roztrhnúť top v tom momente prestal a pozrel na Nomad, ktorá sa skĺzla po strane ponorky a tesne pred tým než by padla do vody sa od nej odrazila, na čo sa len ohnala a zarazila jednému z nich nôž do krku. Také mŕtvolné ticho čo nastalo po tom ako padol na zem v kaluži krvi som už dlho nezažila. Strach v ich očiach bol už dosť veľký na to, aby si niečo proti nej skúsili. Slová Nomad nabrali ešte viac na intenzite keď vybrala onomu mŕtvemu chlapíkovy nôž z krku. Keď ale povedala, že mu trest vymyslím ja, pozrela som sa na neho s drkotajúcim sa úsmevom. "Óó tak tomu ver, že im to dám vyžrať keď sa konečne ohrejem." Prebehlo mi v hlave, na čo som pozrela na Nomad, keď na mňa prehovorila. Oni dvaja medzi tým rýchlo utiekli do ponorky, na čo nás tu nechali samé. Na jej otázku som súhlasne kývla, keďže som proste potrebovala vedieť čo je vlastne toto mesto zač. Začínalo mi to miestami skôr pripadať ako z nejakého zlého snu. Medzi tým si zobliekla mikinu, ktorú hodila na mňa, pri čom mi nasadila aj jej masku. Nechápala som prv prečo, no po chvíľke som začala cítiť teplo, ktoré maska produkovala. Čo bolo na nej ale zvláštne bolo to, že pri pohľade cez sklo ktoré tam mala nešlo takmer vôbec nič vidieť i keď z opačnej strany vyzeralo, že je svetlé. Chvíľku som ešte mlčala, keďže som vedela, že dostať zo seba súvislú vetu keď sa tak drkocem by bolo na dosť dlho. Ako som sa ale trošičku zohriala, pomaličky som sa posadila, na čo som si obliekla mikinu Nomad, ale ešte stále som sa triasla od zimy. "Hodilo by sa mi vedieť... kde som sa to vlastne dostala.. Toto nebude.. len také obyčajné miesto.. čo?" Šepla som mierne prerušovane a prisunula som si nohy k hrudníku, na čo som si ich rukami objala a snažila som sa trochu v takom klbku zahriať, pri čom som pozerala na Nomad i keď to šlo docela ťažko cez tú masku. "To nie. Skôr som naštvaná na seba... keďže ma zradili schopnosti." Povzdychla som si, na čo som sa ale na Nomad usmiala. "Vďaka Nomad." Šepla som spokojne skôr pre seba. Bola som naozaj rada, že som narazila zrovna na niekoho ako je ona i keď som si už začínala myslieť, že ma v tom nechala. Začínala som mať ale pocit, že by som jej možno nakoniec mohla aj trochu začať veriť. Obvykle som neverila nikomu po tak krátkej dobe, ale na nej bolo niečo proste iné. Po chvíli som sa pokúsila postaviť, čo sa mi podarilo až na tretí pokus. Už som sa triasla menej, no to premočené oblečenie mi moc nepomáhalo sa ohriať, ale nemala som moc na výber a musela som to nejako vydržať. Bola som ale rada, že mám aspoň jej mikinu, keďže tá bola aspoň suchá a vcelku rýchlo ma ohrievala.

"Asi bude lepšie keď ti to vysvetlí sám generál. Ja niesom moc dobrý rečník, vieš ?" Keď si bola istá, že Katherine bude v poriadku tak jej z tváre dala dole masku a schovala si ju za chrbát. "Túto masku si vezmem fajn ? Bolo by nepríjemné keby ti upiekla tvár rovno pred mojimi očami ... v mojej maske ... ktorú som nestihla riadne opraviť." Nomad si snáď prvýkrát takýmto spôsobom priznala, že niečo nezvládla spraviť dostatočne rýchlo a musela proste dôverovať tomu, že niekomu svojím počínaním neuškodí i keď sa snaží pomôcť. "Mala by si vstať skôr než zamrzneš. Taktiež by si mi mala ukázať tie tvoje schopnosti. Stále nechápem ako si sa dostala medzi mňa a Nanami vzhľadom na to, že som vtedy moc nevedela ani čo sa deje." Podozrievavým očkom sa zahľadela na cencúľ nazývaný Katherine. "Čo to máš za schopnosti ženská ... ? A prečo si taká dôležitá pre obe strany Soulu ?" Pýtala sa samej seba no v tom sa stalo niečo čo sama nečakala. Rýchlo natiahla ruku smerom ku Katherine a z istým vystrašeným výrazom spustila. "Môžeme ísť prosím do lode ? Vieš ... je tu celkom zima ... zima a ženy spolu moc nespolupracujú ... keď vieš čo tým myslím." Nomad už skoro mierne poskakovala na mieste z toho ako moc bola premrznutá no napomohlo jej to zabudnúť na tie menšie rany ktoré ju spomaľovali. Na moment sa dokonca zdalo, že ju nič nebolí no to by nemohla byť Nomad taká zlá v zakrývaní bolesti ktorú cítila naozaj silne vďaka ruke ktorú mala stále spálenú a teraz jej k tomu ešte pomaly mrzla.

"Počkať generál? Vy tu máte generálov?" Spýtala som sa trochu prekvapene. Cítila som sa už o dosť lepšie, no začínalo mi byť na tvár až trochu moc teplo, na čo mi tú masku Nomad zobrala a schovala si ju za chrbát. To čo povedala ma zarazilo ešte viac, čo už šlo vidieť na celkovom výraze mojej tváre, no po chvíľke som len zvesila ruky a povzdychla si. "No.. každopádne mi je už lepšie, takže vďaka Nomad. Si šikula." Mrkla by som na ňu, ale nemalo by to moc zmysel, keďže by to aj tak nevidela, tak som sa len milo usmiala. Keď ale spomenula to, že by chcela vidieť moje schopnosti, trochu som zneistela, keďže som si spomenula na to, ako ma zradili len pred niekoľkými minútami a pozrela som zamyslene do zeme. "Čo sa to stalo vlastne?" Spýtala som sa seba v mysli, na čo som pristúpila ku Nomad a natiahla som k nej ruku, pri čom som jej ju priložila nad hrudník a zamračila som sa. "Prečo sa nemôžem rozfázovať? Môže za to ten šok, alebo tá zima nebodaj?" Vŕtalo mi hlavou. "Eh.. prepáč. Potrebovala som si len niečo overiť." Poškriabala som sa na hlave a vyplazila som jazyk, na čo ona ku mne tiež rýchlo natiahla s vystrašeným výrazom ruku. Udivene som sa na ňu pozrela, no skôr než som niečo povedala, začala hovoriť ona. "Nevrav Nomad! Ja sa tu môžem aj opaľovať ako je mi teplo." Dodala som ironicky, na čo som sa potichu zasmiala, keďže som tušila na čo asi naráža. Trochu som sklonila hlavu a musela som jej dať za pravdu v tomto. Súhlasne som teda kývla a šla som za takmer poskakujúcou Nomad. Divila som sa ako môže byť tak hyperaktívna z ničoho nič pri takých poraneniach. "A neboj sa, dám sa trošku dokopy a ukážem ti ich ak tak moc chceš. Vlastne ti to aj tak trochu dĺžim, keďže ty si mi ukázala už niečo zo svojho arzenálu." Dodala som ešte. "Hlavne trochu spomaľ nech sa ti zase moc neotvoria rany s tým tvojím poskakovaním jopa? Nejde ti to." Zasmiala som sa a spoločne s ňou som sa vybrala do tej ponorky, kde zahnala tých týpkov.

"Ty to nevieš ? Soul je rozdelený na dve časti ktoré proti sebe už niekoľko desiatok rokov neustále bojujú." Nomad sa náhle zastavila z istým nechápavým pohľadom. "V starej časti Soulu operuje Generál ktorý sa snaží udržať všetkých pokope tak aby nevznikla absolútna anarchia a v novou Soule je Diktátor ktorý neustále posiela svoje jednotky do starej časti aby vyhľadili všetko živé čo nieje s ním." Vysvetlila v jednoduchosti. V tom sa jej však Katherine dotkla čo ju trocha vyviedlo z miery. "K-Katherine ... nie na verejnosti ..." Zdalo sa že Nomad je na verejnosti hanblivá no na jej tvári bolo vidieť mierny zákerný úsmev ktorý naznačoval niečo úplne iné. "Mala by si sa vyzliecť." Oznámila keď sa jej pozrela priamo do očí. "Viem že to zrovna odo mňa znie zvláštne ale pokiaľ sa úplne nevyzlečieš tak budeš pekne nachladená. V ponorke budeš mať osobnú kajutu kde by to šlo. Aspoň kým ti to všetko nevyschne by si mohla ostať v mojej mikine a nejakom oblečení čo nájdeme." Trocha sa od Katherine odtiahla a nasmerovala si to priamo do ponorky. Medzi tým sa však ešte niekoľkokrát zatriasla od zimy ktorá obklopovala celé doky. "Keď mi budeš ukazovať tie schopnosti tak by som ti k tomu niečo mala povedať. Je to niečo čo ti môže zachrániť život v istých situáciách pokiaľ budeš vopred premýšľať." Ako tak kráčali vedľa seba mohla si Katherine všimnúť keby sa naklonila trocha bokom na Nomad, že jej z ruky padajú kvapky krvi na zem.

"Ah tak.." Súhlasne som kývla na to, že rozumiem. Netušila som totiž to, že to tu majú takto rozdelené. "No, to som si zase raz vybrala stranu. Ach jaj Katherine.. Prečo sa vždy musíš zapliesť medzi to najhoršie?" Vŕtalo mi hlavou. Bolo tomu tak už od malička. Vždy som si koledovala o problémy, no vždy sa ma našťastie držala nejaká šťastena, vďaka ktorej som zo všetkého vyviazla ako keby zázrakom. Tento krát bola tá moja šťastena asi práve Nomad, keďže bez nej by som pravdepodobne nedopadla ani trochu dobre. Ten môj dotyk ju očividne vyviedol prv z miery, no jej slová sa rozhodne nezhodovali s jej mierne zákerným výrazom, ktorý nahodila. Ja som len ustúpila a máchala som rukami pred sebou, pri čom som kývala hlavou zo strany na stranu. "To nie je tak ako si myslíš!" Skríkla som na svoju obhajobu, pri čom som sa mierne začervenala. O to viac to bolo vidieť, keďže som bola ešte bledšia než obvykle kvôli tej zime, no sama som si to ani neuvedomila. Jej poznámka o tom, že by som sa mala vyzliecť ma ale dostala. "Tak ty tu ideš najprv na mňa takto a chceš po mne aby som sa zobliekala hej?" Pousmiala som sa na ňu, pri čom som jej tiež hľadela do očí. Chápala som, že zrejme už teraz má môj imunitný systém pravdepodobne dosť a čím dlhšie ostávame na tejto pekelnej zime, tým je väčšia šanca, že skončím s poriadnými horúčkami. "Vďaka za tú mikinu." Spokojne som si vydýchla a na moment som sa zastavila, aby som sa otočila. "Dúfam, že sa nenahnevá ak jej tú mikinu tak skoro nevrátim." Pousmiala som sa zákerne v mysli, na čo Nomad bola pár krokov predo mnou. Ako prehovorila, otočila som sa na ňu a súhlasne som kývla. Každá rada sa predsa len vždy hodila. Stále som bola vlastne len malé škvrňa, takže.. Ako som spravila krok v pred, moju pozornosť upútali kvapky krvi, ktoré sa tiahli za Nomad. Mierne som sa zamračila, na čo som trochu pridala do kroku nech ju dobehnem. "Skôr by sme sa mali prv postarať o teba. Tvoja ruka je na tom o dosť horšie než ja." Skonštatovala som dosť vážne a spoločne som sme šli do ponorky za nimi.

Nomad len letmo pozrela na svoju ruku po čom len kývla hlavou na nesúhlas. "To je v poriadku Katherine. Väčšie zranenia a problémy potrebujú väčšiu opateru než krv tečúca zo spálenej ruky. Nomad vošla prvá do ponorky po čom sa vydala rovno ku kajutám ignorujúc tých pár mužov ktorý pobehovali sem a tam celkom splašene. "Zaujímalo by ma čo sa to tu deje keď tak pobehujú ..." Prebehlo jej v mysli no nechcela to nijak extrémne riešiť vzhľadom na to, že mala momentálne väčšie problémy zo sebou.


+5 xp
+Dočasný partner (Nomad Kimura)
-zranený partner